Masaker v Charkove
Masaker v Charkove bol vojnový zločin, ktorý spáchali príslušníci SS Division Liebstandarte Adolf Hitler. Udalosť, pri ktorej bolo v miestnej nemocnici zmasakrovaných viac ako 900 zranených vojakov a personálu, sa odohrala 14. marca 1943. Medzi obeťami boli aj príslušníci Česko-slovenského poľného práporu, ktorí boli po bitke pri Sokolove v nemocnici hospitalizovaní.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po bitke pri Stalingrade pokračovali jednotky Červenej armády v postupe na západ. Vojská Juhozápadného frontu (gen. Vatutin) a Voronežského frontu (gen. Golikov) spustili koncom januára a začiatkom februára 1943 dve ofenzívy, počas ktorých bolo oslobodené mesto Charkov. Bol to však jediný výraznejší úspech oboch ofenzív, a keďže sovietske velenie zle odhadlo zámery protivníka, museli unavené a do šírky príliš roztiahnuté sovietske jednotky prejsť do obrany.
Poľný maršál Erich von Manstein medzitým pripravil protiúder. Dňa 19. februára 1943 prešli Nemci do protiútoku. Z juhu sa na sever smerom na Charkov tlačil XXXXVIII. tankový zbor. Oproti mu zo severu vyrazil Tankový zbor SS. Začala sa tretia bitka o Charkov.
V prvej fáze svojej ofenzívy Nemci obkľúčili a zničiť časť jednotiek Juhozápadného frontu. Následne 10. marca spustili druhú fázu - postup na Charkov. Na pravom krídle postupujúci XXXXVIII. tankový zbor však už bol veľmi vyčerpaný a jedna z jeho dvoch divízii sa musela stiahnuť a nahradila ju iná. Zbor pri svojom postupe narážal na odpor protivníka. Pri Taranovke sa húževnato bránila 25. gardová strelecká divízia a v rámci nej pri Sokolove aj vojaci 1. Česko-slovenského poľného práporu, ktorí v dňoch 8. a 9. marca 1943 absolvovali pri Sokolove svoj bojový krst.
Na ľavom krídle však úspešne postupoval Tankový zbor SS. Jeho vojaci sa zaplietli do pouličných bojov v meste a 14. marca napokon mesto ovládli.[1]
Priebeh masakra
[upraviť | upraviť zdroj]V Charkove na ulici Trinklera sa nachádzala vojenská oblastná nemocnica, v ktorej bola dislokovaná aj 1. armádna poľná nemocnica 69. armády Voronežského frontu. Po predchádzajúcich bojoch v nej bolo hospitalizovaných mnoho zranených vojakov Červenej armády a približne 20 česko-slovenských vojakov.
Rýchlosť nemeckého útoku zapríčinila, že sa z vojenskej nemocnice nepodarilo evakuovať všetkých zranených.[2] Vojačku Marii Pišlovú, jedinú pri Sokolove zranenú ženu, príslušníčku česko-slovenského poľného práporu spoločne podporučíkom Antonínom Sochorom a ďalšími dvoma vojakmi vyviedli z nemeckého obkľúčenia miestni občania. Ďalšiu skupinu vedenú podporučíkom Františkom Králom nachádzajúcu sa v inej nemocnici ukryla vo svojom malom byte jedna sovietska študentka. Poskytla im zdravotnú pomoc a dvoch vojakov vyviedla z obkľúčenia.[3]
Dňa 14. marca 1943 prišlo k areálu nemocnice na ulici Trinklera niekoľko nákladných áut s príslušníkmi divízie Liebstandarte SS Adolf Hitler. Vojaci obkľúčili celý areál, vyhnali miestnych obyvateľov, aby vykopali jamy a následne začali ranených vojakov popravovať ranou do tyla. Vojakov, ktorí nedokázali chodiť, zavraždili priamo na lôžku. Nemeckí vojaci následne petrolejom poliali niektoré budovy a zapálili. Jeden z mála tých, ktorí masaker prežili, chirurg Georgij Džinčviladze po vojne vypovedal.[3]
| „ | Bol som na operačnej sále na prvom poschodí a chystal sa k operácii ranených. Asi o 16. hodine som započul tlmený výbuch v prízemí a vybehol som na chodbu, aby som sa pozrel čo sa stalo. Zdravotná sestra ma informovala, že Nemci zapálili budovu a zatarasili vstupné dvere. Sestry a ranení, ktorí boli schopní chôdze a zhromaždili sa okolo mňa, som sa pokúsil vyviesť dverami, ktoré boli na severnej strane budovy, ale aj tie boli zatarasené. Nariadil som všetkým, aby vystúpali na prvé poschodie a rozmiestnili sa na záchodoch a na schodisku. Čoskoro sa oheň rozšíril aj na prvé poschodie a schodisko bolo zahalené dymom. Plamene sa blížili k nám. V tom ustala paľba na ulici a my sme videli z okna, že Nemci nasadli do áut a odišli. Oknom na prvom poschodí sme vyskákali. Za niekoľko minút sa v horiacej budove zrútili stropy a ranení, ktorí boli v budove uhoreli. V blízkosti budovy ležalo 30 ranených, ktorí vyskočili z okna a Nemci ich zastrelili. | “ |
Počas masakra zahynulo viac ako 900 zranených vojakov a personálu nemocnice. O život prišlo minimálne 10 česko-slovenských vojakov: rtm. František Foltýn, čat. Erik Freschl, slob. Karel Fridrich, des. Michal Horovský, voj. Albert Kornhauzer, voj. Josef Řepík, voj. Bedřich Scharf, voj. Arnošt Schudmak a slob. Vítězslav Wittmanm.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOREK, Vojtěch. Pád Charkova. Válka extra bitvy, Charkov 1943 (Brno: Extra publishing s.r.o.), 2018-10-05, roč. 2018, s. 28-31. ISSN 2336-2804.
- ↑ SEHNÁLEK, Petr. Charkovský masakr. Válka extra, bitvy, Sokolovo 1943 (Brno: Extra publishing s.r.o.), 2016-08-05, roč. 2016, s. 30. ISSN 1804-0772.
- 1 2 3 KLUC, Jiří. Masakr v charkovské nemocnici. Válka extra bitvy, Charkov 1943 (Brno: Extra publishing s.r.o.), 2018-10-05, roč. 2018, s. 21. ISSN 2336-2804.