Maslenički most (diaľničný)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O starom Maslenickom moste pozri Maslenički most (cestný).
Maslenički most
oblúkový most
Maslenický most
Prezývka: Novi Maslenički most
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Fed. štát Zadarská župa
Obec Maslenica
Cesta Maslenica-Posedarje
Ponad more Novská úžina
Súradnice 44°14′11″S 15°31′20″V / 44,23639°S 15,52222°V / 44.23639; 15.52222
Dĺžka 377,60 m
Šírka 20,40 m
Počet prúdov 4
Staviteľ Konstruktor-Split
Typ oblúkový most
Materiál železobetón
Postavený 1993 – 1997
 - otvorený 8. apríla 1997
Správca Hrvatske autoceste
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Wikimedia Commons: New Maslenica Bridge
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete.[1]

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka výstavby tohto diaľničného mosta sa zrodila ešte v roku 1986 v Inštitúte výstavby Chorvátska (IGH), v súvislosti s projektovaním novej diaľnice spájajúcej Záhreb s dalmatínskym pobrežím.[2] Nový most bol naprojektovaný asi 1,5 kilometra severnejšie od staršieho, ktorý leží na Jadranskej magistrále. Ten bol zničený srbskými jednotkami 21. novembra 1991. Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva.[2] Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora.[3]

Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší prezident Chorvátska Franjo Tuđman.[4]

Problémy s vetrom[upraviť | upraviť zdroj]

Most sa krátko po dostavaní stal terčom kritiky verejnosti i médií, pretože bol a dodnes je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy severovýchodného vetra bóra. 21. decembra 1998 tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h.[5] Vietor robí najväčšie problémy, ak smerom na most fúka pod uhlom 10 až 15 stupňov. Most však nemohol byť vystavaný na inom mieste z dôvodu polohy srbských jednotiek počas vojny, s ktorou výstavba mosta súvisela.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maslenički most iznad novskoga Ždrila (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.
  2. a b 'Autocestovni most kod Maslenice, gradimo.hr (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2010-09-14 z originálu.
  3. a b 'Tvorac najvećih hrvatskih mostova, Nacional, br. 533/2006. (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2012-07-18 z originálu.
  4. Maslenički most, Slobodna Dalmacija, 11.12.1999. (chorvátsky)
  5. Bura − vjetar koji utječe na ljude i prirodu (chorvátsky)' [online]. [Cit. 2010-08-08]. Dostupné online. Archivované 2010-12-28 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]