Maslenički most (diaľničný)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O starom Maslenickom moste pozri Maslenički most (cestný)
Súradnice: 44°14′11″S 15°31′20″V / 44.23639°S 15.52222°V / 44.23639; 15.52222
Maslenički most
oblúkový most
Old Maslenica bridge2.jpg
Maslenický most
Prezývka: Novi Maslenički most
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Fed. štát Zadarská župa
Obec Maslenica
Cesta Autocesta A1.svg Maslenica-Posedarje
Ponad more Novská úžina
Súradnice 44°14′11″S 15°31′20″V / 44.23639°S 15.52222°V / 44.23639; 15.52222
Dĺžka 377,60 m
Šírka 20,40 m
Počet prúdov 4
Staviteľ Konstruktor-Split
Typ oblúkový most
Materiál železobetón
Postavený 1993-1997
 - otvorený 8. apríla 1997
Správca Hrvatske autoceste
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Poloha mosta v rámci Chorvátska
AB-Brücke.svg
Poloha mosta v rámci Chorvátska
Wikimedia Commons: New Maslenica Bridge

Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete[1].

Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka výstavby tohto diaľničného mosta sa zrodila ešte v roku 1986 v Inštitúte výstavby Chorvátska (IGH), v súvislosti s projektovaním novej diaľnice spájajúcej Záhreb s dalmatínskym pobrežím[2]. Nový most bol naprojektovaný asi 1,5 kilometra severnejšie od staršieho, ktorý leží na Jadranskej magistrále. Ten bol zničený srbskými jednotkami 21. novembra 1991. Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva[2]. Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora[3].

Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší ministerský predseda Chorvátska Franjo Tuđman[4].

Problémy s vetrom[upraviť | upraviť zdroj]

Most sa krátko po dostavaní stal terčom kritiky verejnosti i médií, pretože bol a dodnes je často uzatváraný pre veľmi silné nárazy severovýchodného vetra bóra. 21. decembra 1998 tu namerali náraz vetra s rýchlosťou až 248 km/h[5]. Vietor robí najväčšie problémy, ak smerom na most fúka pod uhlom 10 až 15 stupňov. Most však nemohol byť vystavaný na inom mieste z dôvodu polohy srbských jednotiek počas vojny, s ktorou výstavba mosta súvisela[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maslenički most iznad novskoga Ždrila (chorvátsky)
  2. a b Autocestovni most kod Maslenice, gradimo.hr (chorvátsky)
  3. a b Tvorac najvećih hrvatskih mostova, Nacional, br. 533/2006. (chorvátsky)
  4. Maslenički most, Slobodna Dalmacija, 11.12.1999. (chorvátsky)
  5. Bura − vjetar koji utječe na ljude i prirodu (chorvátsky)