Preskočiť na obsah

Masoretský text

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leningradský kódex

Masoretský text (značka MT, TM, 𝕸) je hebrejský text Starého zákona, ktorého konsonantnú predlohu neskôr doplnili masorou tiberiadskej školy.[1]

V najširšom význame je to: „akýkoľvek text hebrejskej Biblie, ktorý vznikol činnosťou učencov známych ako masoreti alebo kópia takéhoto textu“.[2]
V užšom význame (ktorý je bežne používaný): „štandardný text hebrejskej Biblie, ktorý je odvodený z tradície tiberiadskej masory“.[2]

Takýto text pozostáva z troch hlavných častí[2]:

Väčšina rukopisov ešte obsahuje štvrtú časť: (v istom rozsahu) poznámky masory.[2]

Prvý stupeň k vzniku masoretského textu bolo ustálenie konsonantného textu, ktoré trvalo asi 500 rokov a bolo ukončené na konci 1. storočia po Kr.[3]:14

Po nej nasledovalo (omnoho zložitejšia) štandardizácia punktácie, kde masoreti (od. 5. storočia) začali označovať spoluhlásky v hebrejskom texte znamienkami, ktoré umiestňovali nad a pod jednotlivé písmená. Väčšinou sú tieto znamienka bodky (lat. puncta), preto sa hovorí o punktácii.[3]:19-20 Existujú tri systémy: babylonský, palestínsky a tiberiadský. Presadil sa najmladší a najrozvinutejší tiberiadský systém.[4]:31

Prízvuky sú znamienka na slovách biblického textu, ktoré slúžia na kantiláciu (spevný prednes textu v liturgii) a rozdeľovanie slov.[5][6]:978[7]:611 Vznikli v 8. – 11. storočí, no odrážajú staršiu tradíciu.[8] Podľa Ernesta Revella[5] vznikli medzi rokmi 500 – 700.

Posledná časť masoretského textu sú poznámky masory na okrajoch (masora v užšom zmysle).[3]:22 Tá „obsahuje návrhy niektorých zmien a opráv, ktoré masoreti úplne moderným spôsobom neuskutočnili priamo v texte, ale rozlíšiteľnou formou v komentári. Je tu tiež množstvo štatistických údajov (počet výskytov rôznych tvarov a miesta ich výskytu) a informácie, ktoré dovoľujú pisárovi uskutočniť kontrolu správnosti nového exemplára (počet slov danej biblickej knihy, ktoré slovo stojí uprostred textu a i.).“[9] Napr. k Gn 1,1 je uvedený počet výskytov slova „berešit“ (päť; berešit znamená počiatok/na počiatku a je to hebrejský názov Prvej knihy Mojžišovej), informáciu, že trikrát je to na začiatku verša a ďalej uvádza zoznam týchto miest[3]:23

Významné rukopisy masoretského textu sú Aleppský a Leningradský kódex.[2]

Medzi významné kritické edície Starého zákona podľa masoretského textu patria: Biblia Hebraica Stuttgartensia, Biblia Hebraica a Biblia Polyglotta Matritensia.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ masoretský text. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 674.
  2. ↑ a b c d e REVELL, E. J. MASORETIC TEXT. In: The Anchor Bible Dictionary. Ed. David Noel Freedman. Vol. 4. K – N. New York : Doubleday, 1992. 1162 s. ISBN 0-385-19362-9. S. 597 – 599.
  3. ↑ a b c d KUBÁČ, Vladimír. Úvod do hebrejského textu Starého zákona. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1991. 88 s. ISBN 80-7066-434-7.
  4. ↑ SCHENKER, Adrian. Dějiny textu Starého zákona. In: Úvod do Starého zákona. Ed. Thomas Römer, Jean-Daniel Macchi, Christophe Nihan; preklad Jiří Bureš et al. Vyd. 1. Jihlava : Ml‎‎ýn, 2020. 929 s. ISBN 978-80-86498-71-3. S. 27 – 36.
  5. ↑ a b REVELL, E. J. MASORETIC ACCENTS. In: The Anchor Bible Dictionary. Ed. David Noel Freedman. Vol. 4. K – N. New York : Doubleday, 1992. 1162 s. ISBN 0-385-19362-9. S. 594 – 596.
  6. ↑ Star‎ý zákon. In: NOVOTN‎Ý, Adolf. Biblick‎ý slovník. 2. zcela přepracované a rozšířené vyd. Praha : Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1956. 1404 s. S. 970 – 983.
  7. ↑ DOTAN, Aron. MASORAH. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 13. Lif – Mek. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 799 s. ISBN 978-0-02-865941-1. S. 603 – 656.
  8. ↑ ta’amim. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 222 – 223.
  9. ↑ masora. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 145.
  10. ↑ HERIBAN, Jozef. Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1986. 263 s. (Biblica; zv. 1.) S. 34 – 35.

ֿĎalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • EISSFELDT, Otto. Einleitung in das Alte Testament : unter Einschluss der Apokryphen und Pseudepigraphen sowie der apokryphen- und pseudepigraphenartigen Qumrān-Schriften. 3., neubearb. Aufl. Tübingen : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1964. 1129 s. S. 919 – 940.
  • BIČ, Miloš. Ze světa Starého zákona. 1. vyd. Diel II. Praha : Kalich v Ústředním církevním nakladatelství, 1989. S. 514 – 524.
  • OLSZOWY-SCHLANGER, Judith. The Hebrew Bible. In: The New Cambridge History of the Bible. Ed. Richard Marsden, E. Ann Matter. Vol. 2 : From 600 to 1450. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-0-521-86006-2. S. 19 – 40.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa židovských dejín a náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Masoretský_text&oldid=7979788“