Matúš Šutaj Eštok
| Matúš Šutaj Eštok | ||||||||
| slovenský právnik a politik | ||||||||
| | ||||||||
| 22. minister vnútra SR | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 25. októbra 2023 | ||||||||
| Prezidenti | Zuzana Čaputová Peter Pellegrini | |||||||
| Premiér | Robert Fico | |||||||
| ||||||||
| 2. predseda HLAS-SD | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 1. júna 2024 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý poslanec Národnej rady SR | ||||||||
| V úrade 2020 – 2023 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 4. február 1987 (39 rokov) Budkovce, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | SMER-SD (do 2020) HLAS-SD (od 2020) | |||||||
| Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
| Vierovyznanie | Kresťanstvo | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Matúš Šutaj Eštok (multimediálne súbory) | ||||||||
Mgr. Matúš Šutaj Eštok (* 4. február 1987, Budkovce)[1][2] je slovenský právnik a politik. Od októbra 2023 je ministrom vnútra vo štvrtej vláde Roberta Fica.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2011 absolvoval magisterské štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[4][5]
V rokoch 2011 až 2012 bol právnikom na jej rektoráte.[3][4] V rokoch 2012 až 2014 pôsobil ako právnik v Správe štátnych hmotných rezerv, ktoré viedol Kajetán Kičura.[3][6] V roku 2014 si Šutaja Eštoka všimol vtedajší minister školstva Peter Pellegrini, ktorý ho v roku 2014 angažoval na pozícii riaditeľa odboru vnútornej správy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, kde pôsobil až do roku 2016.[3][6] Odvtedy pôsobil v rôznych politických a štátnych funkciách po Pellegriniho boku a prešiel s ním aj do strany Hlas-SD.[6][7]
V roku 2016 bol poradcom podpredsedu vlády pre investície Pellegriniho na Úrade vlády SR.[3][1] V rokoch 2016 až 2018 bol generálnym tajomníkom služobného úradu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.[3] Od septembra 2018 do roku 2020 pôsobil ako vedúci Úradu vlády SR.[1][3]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Ako študent práva údajne inklinoval k ľavicovým myšlienkam a pridal sa k Mladým sociálnym demokratom, mládežníckej organizácii v tom čase blízkej strane Smer-SD.[6] Podľa niektorých médií mal v tej dobe vystupovať na internete pod prezývkou „tosma3“ a útočiť na politikov ako Mikuláš Dzurinda či Iveta Radičová a písať oslavné príspevky o Robertovi Ficovi a strane Smer-SD.[8][9]
Poslanec NR SR (2020 – 2023)
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval z 10. miesta za stranu SMER-SD, za ktorú bol s 5 049 hlasmi zvolený za poslanca Národnej rady SR.[10] Počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora bol v opozícii.
V novembri 2020 sa pridal na kandidátku novovzniknutej strany Petra Pellegriniho HLAS–SD.[7] Za novú stranu kandidoval z 10. miesta v parlamentných voľbách v septembri 2023. Vo voľbách získal 27 093 hlasov a bol zvolený do parlamentu.[11]
Minister vnútra SR (2023 - súčasnosť)
[upraviť | upraviť zdroj]Do úradu ministra vnútra Slovenskej republiky bol vymenovaný 25. októbra 2023 v štvrtej vláde Roberta Fica.[3]
Odvolanie prezidenta Policajného zboru a vymenovanie jeho nástupcu
[upraviť | upraviť zdroj]10. októbra 2023 vtedajší prezident Policajného zboru Štefan Hamran oznámil, že ku koncu mesiaca vo funkcii skončí, ak sa Robert Fico ujme moci. Fico deň po parlamentných voľbách vyhlásil, že Hamrana spolu so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom odvolá z ich funkcií.[12] Nový minister vnútra Šutaj Eštok odvolal Hamrana z funkcie tri dni pred Hamranovým plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade.[13][14] Hamranovým nástupcom bol plk. Rastislav Polakovič.[13][14]
15. novembra 2023 Šutaj Eštok za prezidenta Policajného zboru dočasne vymenoval plk. Ľubomíra Soláka.[15] 29. novembra po Solákovom vypočutí Výborom na obranu a bezpečnosť NR SR Šutaj Eštok oznámil, že Soláka vymenuje za prezidenta PZ natrvalo.[16]
Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.[17]
Hlasovanie o nedôvere
[upraviť | upraviť zdroj]22. novembra 2023 prebehlo v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovanie o vyslovení nedôvery Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), KDH, SaS a hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ, ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré opozícia považuje za divadlo.[18][19]
Vystúpenie v relácii Daniela Bombica
[upraviť | upraviť zdroj]V marci 2024 vystúpil v internetovej relácii trestne stíhaného extrémistu Daniela Bombica s pseudonymom Danny Kollár, ktorý je medzinárodne hľadanou osobou a súd vo Veľkej Británii rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Reláciu spolumoderuje Judita Laššáková, bývalá asistentka europoslanca za Kotlebovu ĽSNS Miroslava Radačovského a súčasná kandidátka strany SMER-SD do júnových eurovolieb. Účasť ministra vnútra SR v relácii extrémistu, medzi ktorého aktivity patril aj doxing (kyberšikana založená na zverejňovaní osobných informácií) zameraný na policajtov, lekárov a ďalšie osoby, kritizovali napr. bývalý prezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak (PS) alebo exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).[20][21][22]
Predseda strany HLAS – Sociálna demokracia
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom júna 2024 bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany HLAS – sociálna demokracia. Nahradil tak zakladateľa strany a novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. V tajnom hlasovaní bolo 750 prítomných delegátov, 725 delegátov hlasovalo za, 15 delegátov hlasovali proti a 10 delegátov sa zdržalo. Po nástupe sa so stranou usiluje o post predsedu NRSR.
Prehra súdneho sporu s Čurillovcami
[upraviť | upraviť zdroj]V statuse na Facebooku Eštok prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi Mikulášovi Černákovi. Keď ho policajti zažalovali, neprevzal si elektronickú poštu a nereagoval na výzvy súdu.[23] Práve jeho ministerstvo vnútra má v kompetencii prevádzku elektronickej pošty, ktorú si sám neprevzal. Po vydaní rozsudku nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, súdny spor teda prehral a rozsudok sa v novembri 2025 stal právoplatným.[23] Navyše, každému zo šiestich policajtov musí zaplatiť 15-tisíc eur, čo je spolu 90-tisíc eur, a verejne sa im ospravedlniť. Pre jeho neplatenie sa dostal do exekúcie a exekútor zablokoval jeho súkromný účet. Eštok sa stal prvým ministrom v histórii Slovenska, ktorý sa ocitol v exekúcii.[23]
V novembri toho istého roku Správny súd zrušil rozhodnutie Matúša Šutaja Eštoka postaviť vyšetrovateľa z tímu Čurillovcov Pavla Ďurku mimo službu. Súd zároveň skonštatoval, že Šutaj Eštok postavením Ďurku mimo službu porušil zákon. Ide o prvé rozhodnutie súdu v prípade policajtov postavených mimo službu. Ministerstvo vnútra mu má zároveň Ďurkovi vyplatiť ušlú mzdu za dva roky. Správny súd mal za to, že obvinenie za úmyselný trestný čin nemôže byť jediným dôvodom na postavenie policajta mimo službu. Postavenie mimo službu je prípustné, ak by zotrvaním v službe došlo k ohrozeniu dôležitých záujmov štátnej služby.[24][25] Advokát Pavla Ďurku sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril, že traja poslanci strany HLAS v parlamente predkladajú návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý má pripraviť o ochranu skupinu „Čurillovcov“ aj všetkých ostatných oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to dokonca retroaktívne.[26] Zároveň podľa advokáta ministerstvo vnútra zaslalo žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti svojej zamestnankyne, čím sa malo snažiť o zmarenie pojednávania. Súd túto žiadosť neuznal a spomínaná zamestnankyňa sa na pojednávaní osobne zúčastnila, hoci len dva dni pred ním jej bolo vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti.[27]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Mgr. Matúš Šutaj Eštok [online]. Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online. Archivované 2020-06-30 z originálu.
- ↑ Mgr. Matúš Šutaj Eštok [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 Matúš Šutaj Eštok [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-12 z originálu.
- 1 2 Mgr. Matúš Šutaj Eštok [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Absolvent [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 KYSEĽ, Tomáš. Od Kičuru prebehol k Pellegrinimu, na čistky si dal tri dni a chce ísť po Naďovi aj Imreczem. Kto je Matúš Šutaj Eštok. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-10-19. Dostupné online [cit. 2026-08-16].
- 1 2 PRAUS, Lucia. Pellegrini jednotka, Fico dvojka. Glváč na kandidátke Smeru nie je, Blahu vytiahli vysoko. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-11-27. Dostupné online [cit. 2023-12-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ HAVLICKÁ, Kateřina. Den začneme čtením mailů, psal ministr, jenž je kvůli neotvírání schránky v exekuci. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2025-12-17. Dostupné online [cit. 2026-08-16].
- ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Šutaj Eštok v bakalárke: Pracovný deň začíname skontrolovaním e-mailovej schránky. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-12-16. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Zvolení poslanci do NR SR 2020. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2023-12-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Zvolení poslanci do NR SR 2023 (KOMPLETNÉ VÝSLEDKY). SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2023-12-02]. ISSN 1335-4418.
- ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Keď sa Fico ujme moci, policajný prezident končí. Hamran na odvolanie nebude čakať, odíde sám. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-02. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1339-844X.
- 1 2 SITA. Nový minister vnútra Eštok odvolal policajného prezidenta Hamrana. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-26. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1335-4418.
- 1 2 BERECZ, Adrián. Nový minister vnútra odvolal policajného prezidenta Hamrana. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-26. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Minister vnútra vymenoval do dočasnej funkcie prezidenta PZ Ľubomíra Soláka [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2023-11-15, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
- ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta; HEBERTOVÁ, Viera. Políciu povedie Solák, od ministra si vyžiadal voľné ruky. Chce byť hovorcom policajtov, chystá aj personálne zmeny. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-29. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1336-197X.
- ↑ DÖMEOVÁ, Annamária. Kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák: Verejnosť vnímala len NAKA. Chcem vrátiť policajtov do ulíc. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-11-29. Dostupné online [cit. 2026-08-16].
- ↑ TASR. Opozícia podala návrh na odvolanie ministra vnútra z funkcie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-22. Dostupné online [cit. 2023-11-30].
- ↑ TASR. Minister vnútra Šutaj Eštok ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-29. Dostupné online [cit. 2023-11-30].
- ↑ PASTOREK, Miro. Matúš Šutaj Eštok diskutoval s Danielom Bombicom : Minister vnútra vystúpil v relácii hľadaného extrémistu. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-03-20]. ISSN 1336-720X.
- ↑ HANUS, Martin. Minister vnútra u Bombica : Matúš Šutaj Eštok sa zbláznil. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-03-20]. ISSN 1336-720X.
- ↑ KELLÖOVÁ, Laura. Minister vnútra vystúpil v debate so stíhaným Slovákom, na ktorého sú zatykače. S jeho názormi sa nezhodujem, reagoval Šutaj Eštok. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-20. Dostupné online [cit. 2024-03-20].
- 1 2 3 KELLÖOVÁ, Laura. Minister Šutaj Eštok prehral súd s čurillovcami. Nepreberal poštu, musí zaplatiť desaťtisíce eur a ospravedlniť sa. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-11-11. Dostupné online [cit. 2026-08-16].
- ↑ TERENZANI, Michaela. Policajt z Čurillovho tímu sa vráti do práce. Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-11-19. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ HELBICH, Juraj. Vyšetrovateľ Ďurka sa môže vrátiť do práce, Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-11-19. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. ISSN 1339-844X.
- ↑ DÖMEOVÁ, Annamária. Menia zákon kvôli čurillovcom, hovorí ich právny zástupca Peter Kubina. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-11-19. Dostupné online [cit. 2026-08-16].
- ↑ PIŠKO, Michal. Vláda likviduje úrad na ochranu oznamovateľov. Odradí to ľudí nahlasovať korupciu, varujú mimovládky [online]. Transparency International, 2025-11-22, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matúš Šutaj Eštok
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Matúš Šutaj Eštok na webe Úradu vlády SR
- Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka na portáli agentúry SITA
- Narodenia 4. februára
- Narodenia v 1987
- Osobnosti z Michaloviec
- Slovenskí právnici
- Slovenskí politici
- Politici Smeru
- Politici Hlasu
- Predsedovia slovenských politických strán
- Poslanci NR SR (2020 – 2023)
- Poslanci NR SR (2023 – 2027)
- Ministri vnútra Slovenskej republiky
- Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave