Matúš Dula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O slovenskom architektovi pozri Matúš Dulla.
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Matúš Dula (* 28. jún 1846, Blatnica – † 13. jún 1926, Ružomberok) bol slovenský politik, predseda Slovenskej národnej rady, spolupredseda Matice slovenskej.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1858-1861 študoval na gymnáziu v Kežmarku, v rokoch 1861-1864 v Rožňave. Právo vyštudoval vo Viedni a v Budapešti. Po skončení štúdií bol advokátskym koncipientom u P. Mudroňa, v roku 1871 sa stal samostatným advokátom v Martine. Jeden z najvýznamnejších slovenských politikov 19. storočia. Ako vysokoškolák založil vo Viedni akademický spolok Slovenské okolie a bol členom niekoľkých slovenských spolkov v Budapešti. Písal do Pešťbudínskych vedomostí a Slovenských novín. Z jeho iniciatívy bola založená v roku 1869 v Martine Sporiteľňa a v roku 1885 bol spoluzakladateľom Tatrabanky. V súdnych procesoch zastupoval Vavra Šrobára, Andreja Hlinku a rumunských poslancov v klujskom procese. V roku 1877 sa stal podpredsedom Slovenskej národnej strany, s prestávkami ním bol do roku 1914. Bol členom výboru vydávajúceho Národné noviny. V roku 1914 sa stal predsedom Slovenskej národnej strany, inicioval vytvorenie nadstraníckej reprezentácie Slovákov - Slovenskej národnej rady, ale po vypuknutí svetovej vojny táto nevyvíjala žiadnu činnosť. Po vypuknutí vojny vyhlásil aj zastavenie činnosti Slovenskej národnej strany počas vojny. Napriek tomu udržiaval styky so Slovákmi vo Viedni a cez nich aj s československým zahraničným odbojom. Slovenská národná strana sa aktivizovala po prvomájovej manifestácii v Liptovskom Mikuláši. Na 24. mája 1918 zvolal do Martina poradu slovenských politikov, na ktorom schválili uznesenie o sebaurčovacom práve Slovákov a o vytvorení spoločného štátu s Čechmi. Slovenská národná rada sa zišla 30. októbra 1918 v Martine, kedy bola prijatá Martinská deklarácia. Vtedy bol Matúš Dula zvolený za jej predsedu. Niekoľko dní nato ho Maďari zatvorili, ale na zákrok ministerského predsedu Károlyiho ho prepustili. V novembri 1918 ako predstaviteľ SNR odišiel do Prahy. Dula sa stal v Prahe členom revolučného Národného zhromaždenia. Vo voľbách v roku 1920 bol za Slovenskú národnú a roľnícku stranu zvolený za senátora. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]