Matúškovo
| Matúškovo | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Nadmorská výška | 118 m n. m. |
| Súradnice | 48°09′47″S 17°44′46″V / 48,163066°S 17,746175°V |
| Rozloha | 11,95 km² (1 195 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 274 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 190,29 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1138 |
| Starosta | Marta Mészárosová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 925 01 |
| ŠÚJ | 555754 |
| EČV (do 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: matuskovo.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Matúškovčan[4]
| |
Matúškovo (predtým Takšoň, maď. Taksonyfalva) je obec na Slovensku v okrese Galanta.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Osídlenie človekom dokazuje cintorín s ľudskými kosťami, taktiež tu boli odkryté výrobky z bronzovej doby. Stopy po osídlení v stredoveku potvrdzujú staroslovanské popolnicové hroby a vecné nálezy pochádzajúce z 10. storočia, z čias obsadzovania regiónu stromaďarskými kmeňmi. Pohanský cintorín tiež z tejto doby považujú obyvatelia obce za pohrebné miesto panovníka obce Takšoňaa, po ktorom bola obec pomenovaná.
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v popise diakovského chotára v listine z roku 1138, v ktorej sa obec Matúškovo spomína ako pozemok bratislavského hradného ľudu „terra civilium Posoniensium de villa locsun“. Smerovali tadiaľto kurucké a cisárske oddiely počas protihabsburských povstaní. V roku 1704 sa so svojim sprievodom zdržiaval v Matúškove knieža František Rákoci, vodca povstania.
Obec bola od 1. 1. 1971 bez súhlasu občanov administratívne pričlenená ku Galante a až koncom roku 1990 získala späť svoju samostatnosť.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria, transeptom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1781-1784. Donátorom kostola bol gróf František Esterházi. V roku 1910 bol rozšírený. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, nad krížením je česká placka. Hlavný oltár je klasicistický z konca 18. storočia. Nad oltárom je osadený voľný obraz Narodenie Panny Márie od Mórica Thana z roku 1871. Bočný oltár je tiež klasicistický s obrazom Dobrého pastiera od G. Scheidera z roku 1818. Kazateľnica je neoklasicistická z obdobia okolo roku 1900.[5] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútami, členená je lizénami a ukončená stupňovitou zvonovitou helmicou.
- Rímskokatolícka fara, jednopodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena L, z roku 1774. Stojí oproti kostolu. Ide o najstaršiu stavbu v obci. Fasády fary sú hladké, objekt má valbovú strechu. V tejto budove pracovali farári – vedci, predovšetkým Andrej Kubriczky, neskorší bratislavský kanonik, ktorého zásluhou bola na fare knižnica s 1500 zväzkami kníh.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba s polkruhovým záverom, zo začiatku 19. storočia. Stojí v záhrade domu č. 439.[6]
- Mariacska, Božia muka so sochou Piety, stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, z prvej polovice 19. storočia. Stojí pri ceste do Galanty.[7]
- Roľnícky dom, jednopodlažná ľudová šesťpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z nepálenej tehly, z roku 1847. Obnovou prešiel v 80. rokoch 20. storočia. Ohradený je murovaným múrom s bránami.[8] Fasády domu sú bielené vápnom, polovalbová strecha s došteným štítom je pokrytá trstinou. V interiéri je vysunutá expozícia Ponitrianskeho múzea v Nitre.
- Zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Les[upraviť | upraviť zdroj]
Na okraji dediny sa rozprestiera malý les/háj, cez ktorý preteká rieka/kanál Šárd. Toto miesto by bolo vhodné na rekreáciu, prechádzky a oddych, avšak nedbalým zaobchádzaním a nezodpovednosťou niektorých obyvateľov je znečistený najmä vývozom odpadu. Je tam aj U-rampa pre motocykle
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
V obci je okrem rímskokatolíckeho kostola aj moderný evanjelický kostol z roku 1992. Autorom objektu je architekt Vavrinec Perleczky.[9]
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
Neďaleko lesa je futbalový štadión, na ktorom pôsobí FC Matúškovo - futbalový klub, ktorý rozvíja športovú činnosť žiakom, dorastencom a dospelým.
V súčasnosti sa v areáli štadiónu nachádza aj tenisový klub TC Draci. Jeho súčasťou sú tri kurty, bar U draka s vínnou pivnicou, sprchami a možnosťou masáže.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Matúškovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Matúškovo – Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kaplnky v okrese Galanta [online]. Krážom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Kaplnky v okrese Galanta [online]. Krážom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Ľudová architektúra v okrese Galanta [online]. Krážom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Kostoly [online]. Oficiálne stránky obce Matúškovo. Dostupné online.