Mataiva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 14°52′57″J 148°40′18″Z / 14,8824144°J 148,6717987°Z / -14.8824144; -148.6717987
Mataiva
(Tepoetiriura)
Matahiva, Lazarev
atol
Mataiva2.JPG
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 14°52′57″J 148°40′18″Z / 14,8824144°J 148,6717987°Z / -14.8824144; -148.6717987
Miestna osada Pahua
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 10 km
Šírka 5,5 km
Hĺbka 10 m
Rozloha 42 km² (4 200 ha)
 - súše 25 km² (2 500 ha)
Obyvateľstvo 280 (2012)
Hustota 11,2 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Faddej F. Bellinsgauzen
 - dátum 1820
Lagúna polouzatvorená
Vstup do lagúny nesplavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
mapa atolu
mapa atolu
Wikimedia Commons: Mataiva
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mataiva (iné názvy Matahiva, Tepoetiriura, Lazarev alebo Lazaroff)[1][2] je najzápadnejším atolom v súostroví Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližším susedom je atol Tikehau, vzdialený približne 35 km smerom na východ. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 311 km na juhozápad.

Geografia atolu[upraviť | upraviť kód]

Atol je unikátny v mnohých ohľadoch. Má oválny tvar s pomerne širokým prstencom súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 10 km na dĺžku a 5,3 km na šírku. Má unikátnu plytkú lagúnu, koralovými porastmi rozdelenú na desiatky menších "bazénov" nepravidelného tvaru. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva najmä hlavným, približne 50 m širokým prieplavom. Pre lode je splavný len po mólo, zdialené od okraja vonkajšieho prstenca približne 400 m. Ďalej dovnútra lagúny sa dá dostať už len malými člnmi aj kvôli tomu, že prieplav je prehradený betónovým mostom, spájajúcim severnú a južnú časť atolu.

Prstenec atolu je až na tento prieplav a niekoľko ďalších drobných plytších prieplavov na juhu úplne uzatvorený a pomerne široký. Má hustú vegetáciu pôvodného pralesa s mnohými unikátnymi rastlinami.[1]

Atol má bohaté zásoby fosfátov, odhadom 10 až 15 miliónov ton. Miestni obyvatelia a ekologickí aktivisti však ťažbe zabránili a atol má vďaka tomu zachovaný výnimočný ekosystém s pôvodnou vegetáciou a faunou.[1]

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,9 km a jej vek sa odhaduje na 64,3 až 66,4 mil. rokov.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka je od ruského moreplavca Faddeja Faddejeviča Bellinsgauzena z 30. júla 1820. [4][5] Atol pomenoval Lazarev, resp. Lazaroff.[2][6] Po ňom to bol v septembri 1839 Charles Wilkes so svojou veľkou americkou expedíciou z rokov 1838 – 1842.[7] [8]

V 19. storočí, keď sa Mataiva stala francúzskym územím, mala asi 30 obyvateľov, ktorí sa zaoberali zväčša len produkciou kopry a lovom korytnačiek.[9]

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Pahua, kde žije drvivá väčšina obyvateľov atolu. Je situovaná na západnej strane atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1999[10], ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 200 m.

Obyvatelia atolov Mataiva, Tikehau a Rangiroa hovoria špecifickým jazykom „Mihiroa“, ktorý je podobný tahitčine, ale napriek tomu dostatočne vzdialený, aby už nemohol byť považovaný za dialekt.[11]

Na atole sa nachádza aj výnimočné a pravdepodobne najvýznamnejšie archeologické nálezisko pôvodnej kultúry v oblasti Tuamotu s ceremoniálnou plošinou Papiro Marae s veľkým koralovým trónom v jeho centre.[12]

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

V roku 2012 žilo na atole 280 obyvateľov. Donedávna bol rybolov, produkcia kopry a iné tradičné spôsoby hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov atolu. V poslednom čase ho vďaka unikátnosti lagúny a novému letisku nahrádza turizmus a produkcia vanilky.[13]

Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť kód]

Geograficky patrí atol Mataiva k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Kaukura, Tikehau, Rangiroa a Makatea.

Administratívne patrí atol do komunity Rangiroa, do ktorej, okrem rovnomenného atolu, patrí ešte atol Tikehau a oddelený ostrov Makatea.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Archív článku o atole Mataiva, Air Tahiti
  2. a b Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu
  3. Mataiva Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  5. History
  6. Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  7. Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
  8. United States Exploring Expedition
  9. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, nakladateľstvo Challamel aîné, Paríž, 1866, strana 633.
  10. Kaukura Airport
  11. RENSCH, Karl Heinz. English - Tuamotuan dictionary /​ revised and standardised by Karl H. Rensch.. Canberra : Mawson, ACT Archipelago Press, 2013. 365 s. ISBN 095773154X. (anglicky)
  12. Marae Papiro de Tu Paure Archeologické nálezisko na Mataiva, Tahiti Heritage, po francúzsky
  13. Tahiti Traveller - Mataiva

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]