Jaroslav Maxmilián Kašparů

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Max Kašparů)
Jaroslav Maxmilián Kašparů
Jaroslav Maxmilián Kašparů
Štát pôsobeniaČesko Česko
Slovensko Slovensko
Biografické údaje
Rodné menoJaroslav Kašparů
Narodenie14. máj 1950 (73 rokov)
Žirovnice
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka / gréckokatolícka
Rehoľník
RehoľaPremonštráti
Večné sľuby1984
Diakon
Svätenie1984
Kňaz
Kňazská vysviacka31. október 2015 (65 rokov)
kostol sv. Filipa a Jakuba, Žirovnice, Česko
Ladislav Hučko
apoštolský exarcha gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Českej republike
InkardináciaApoštolský exarchát Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike
Odkazy
Spolupracuj na Commons Jaroslav Maxmilián Kašparů

Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Jaroslav Maxmilián Kašparů, Ph.D., dr. h. c. ako spisovateľ známy tiež pod autorským menom Max Kašparů, (* 14. máj 1950, Žirovnice) je český psychiater, pedagóg, člen sekulárneho rádu želivských premonštrátov, gréckokatolícky kňaz[1] a esperantista. Pôsobí v Pelhřimove. Je autorom duchovnej literatúry. Je externým spolupracovníkom Českého rozhlasu, kde pravidelne vystupuje v relácii Ako to vidia.[2] Príležitostne vystupuje aj v reláciách Českej televízie.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po gymnáziu mal v úmysle študovať literatúru na Akadémii múzických umení. Pod vplyvom rodiny sa prihlásil k prijímaciemu konaniu na Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity. Pretože sa umiestnil v druhej tretine uchádzačov, mohol študovať odbor stomatológia (prvá tretina bola prijatá k všeobecnému lekárstvu). V priebehu štúdia ho zaujala psychiatria. Stážoval na psychiatrickej klinike pod vedením profesora Petra Zvolského.[3]

Po absolvovaní zubného lekárstva sa rozhodol pokračovať v štúdiu všeobecného lekárstva a následne sa špecializovať v psychiatrii. Stomatológovia mohli, podľa jeho vyjadrenia, doštudovať iba štvrtý až šiesty ročník odboru všeobecného lekárstva v riadnom dennom štúdiu. Kašparů však zvolil diaľkovú formu štúdia popri zamestnaní. Jedinou lekárskou fakultou, ktorá túto formu umožnila, bola Univerzita Komenského v Bratislave. Na nej musel opäť zložiť všetky skúšky zo šiestich ročníkov vrátane štátnych záverečných skúšok. V dôsledku rozhodnutia pokračovať v štúdiu a nenastúpiť na dráhu stomatológa, s ním ukončila vzťah spolužiačka krátko pred plánovanou svadbou.[3]

Vyštudoval tiež odbory teológia a pedagogika na Teologickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. V štúdiu teológie ďalej pokračoval a získal doktorát (PhD). Habilitoval (t. j. stal docentom) na univerzite v Košiciach v odbore pastorálna teológia prácou, ktorá vyšla v upravenej podobe knižne pod názvom Hypnóza – Pastorálna kauza. Doktorát z pedagogiky získal na GTF PU v roku 2012.

V roku 2011 mu bol udelený čestný titul doctor honoris causa (dr. h. c.) v Bratislave. Dňa 4. apríla 2012 bol zapísaný do Českej knihy rekordov ako držiteľ najväčšieho počtu vysokoškolských titulov.[4][5][6][7]

Ďalší život[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v Rynárci,[5] psychiatrickú prax prevádzkoval v Pelhřimove. Je veľmi žiadaný aj ako vedúci duchovných cvičení.

Pri pražských vysokoškolských štúdiách sa zoznámil s Tomášom Halíkom. Tomáš Halík mu išiel na svadbe za svedka, jeho vôbec prvým krstom po jeho tajnej kňazskej vysviacke bol krst dcéry Maxa Kašparů, Bernadetty. Okrem nej má Max Kašparů ešte dcéru Teréziu.[3]

Meno Maxmilián mu v roku 1984 pri tajnom vstupe do sekulárneho rádu želivských premonštrátov udelil opát Želivského kláštora Bohumil Vít Tajovský.[3] Získal ho po poľskom svätcovi sv. Maximiliánovi Kolbe.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2012 bol preferenčnými hlasmi zvolený do krajského zastupiteľstva kraja Vysočina ako člen TOP 09.[5]

Ako člen KDU-ČSL prestúpil do TOP 09, z ktorej vystúpil v lete 2014, keď nezdieľal názor vedenia strany na interrupcie. Ako nestraník sa následne stal členom lidoveckého klubu krajského zastupiteľstva na Vysočine.[8]

Členstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je členom výboru sekcie pre hypnózu Českej lekárskej spoločnosti Jána Evanjelistu Purkyně, tiež bol členom Českého klubu skeptikov SISYFOS.

Venuje sa štúdiu jazyka esperanto. Je členom Medzinárodného združenia katolíckych esperantistov[9] a čestným členom Českej esperantské mládeže.[10] Ako psychiater je tiež členom UMEA (Medzinárodné združenie lekárov-esperantistov) a odporúča štúdium esperanta predovšetkým svojím starším pacientom, pretože štúdium jazykov je podľa neho dobrou prevenciou proti demencii, ale národné jazyky sú pre štúdium v neskoršom veku už ťažké. Ďalší prínos esperanta pre seniorov vidí v možnosti rozšírenia ich spoločenských kontaktov.[11]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vydal viac ako dve desiatky publikácií v češtine a slovenčine, z ktorých niektoré boli preložené do poľštiny, taliančiny, francúzštiny, slovenčiny a esperanta. Do češtiny naopak preložil učebnicu esperanta.

Vlastné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hovory o sobě (Nakladatelství Cesta, 1990) (po česky)
  • Věroměr Maxe Kašparů (1999) (po česky)
  • Malý kompas víry: Pro hledající, bloudící a nevěřící mladé lidi (Matice cyrilometodějská 1995, 1998, 2001) (po česky)
  • O radostech lidské duše s Maxem Kašparů (2001) (po česky)
  • Homiletické trivium (Matice cyrilometodějská, 2001) (po česky)
  • 2 dni s Maxom Kašparů (Katechetické centrum Banská Bystrica, Prešov, 2001)
  • Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky (Nakladatelství Cesta, 2002) (po česky)
  • Do výšky volím pád (Karmelitánské nakladatelství, 2003) (po česky)
  • Sedmero zastavení u klíčové dírky (Nakladatelství Cesta, 2003) (po česky)
  • Niekoľko pohľadov na problémové deti a ich výchovu (Katechetické centrum Rožňava, 2003)
  • Vánoční paradoxy (2004) (po česky)
  • Vánoční proč-kdy-jak-kde (2004) (po česky)
  • Jinými slovy. Na minutu s Maxem Kašparů (2005) (po česky)
  • Šum z pěn (Nakladatelství Cesta, 2005) (po česky)
  • Hypnóza, pastorální kauza – upravená dizertačná práca (Trinitas, 2006) (po česky)
  • Z pláště a dalmatiky (Nakladatelství Cesta, 2006) (po česky)
  • Třicet případů... aneb Malé, bílé, kulaté. (Nakladatelství Cesta, 2007) (po česky)
  • Zápisník potulného kazatele (Nakladatelství Cesta, 2008) (po česky)
  • Ve zpětném zrcátku Jindřicha Štreita (Nakladatelství Cesta, 2009) (po česky)
  • O bludných kruzích a bludných kamenech (Nakladatelství Cesta, 2011) (po česky)
  • Stručný esperantsko-český psychiatrický slovník (s Miroslavom Malovcom, Norbertinum, Pelhřimov, 2012) (po česky)
  • Po provaze ke Kristu (Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 2013) (po česky)
  • Naslouchat je víc než poslouchat (Nakladatelství Cesta, Brno, 2013) (po česky)

Preklady vlastných diel do cudzích jazykov[upraviť | upraviť zdroj]

  • DIMM come Credi ... (Città Nuova, Rím) (po taliansky)
  • Przewodnik po Radość (Wydawnictwo WAM, Krakov) (po poľsky)
  • Le Gioia dell'anima (Città Nuova, Rím) (po taliansky)
  • Kristnaskaj demandoj kaj paradoksoj (KAVA-PECH, Dobšiná, 2010, preložil Marek Blahuš, ISBN 978-80- 87169-19-3)[12] (po esperantsky)
  • Wiaromierz (Wydawnictwo WAM, Krakov) (po poľsky)
  • Konciza psikiatria Vortaro (s Miroslavom Malovcom, Norbertinum, Pelhřimov) (po esperantsky)
  • Po lane ku Kristovi (Karmelitánské nakladatelství, Bratislava, 2013)

Preklady cudzích diel[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Kněžské svěcení Prof. Jaroslava M. Kašparů [online]. Apoštolský exarchát Řeckokatolické církve v České republice, [cit. 2015-12-22]. Dostupné online. (čes.)
  2. ↑ Český rozhlas 2 – Praha: Jaroslav Maxmilián Kašparů
  3. ↑ a b c d Kašparů, J. M.: Do výšky volím pád / Max Kašparů v rozhovoru s Janem Paulusem. 2008.
  4. ↑ Nejvíce vysokoškolských titulů | Agentura Dobrý den
  5. ↑ a b c V zastupitelstvu Vysočiny zasedne majitel rekordního počtu vysokoškolských titulů
  6. ↑ Česká databanka rekordů 2012: Nejvíce vysokoškolských titulů, Agentura Dobrý den, prístup: 14.10.2012
  7. ↑ Česká nej. Televize.cz, prístup: 14.10.2012
  8. ↑ Muž s nejvíce tituly opustil TOP 09 kvůli interrupcím. Je zpět u lidovců [online]. iDNES.cz, 2014-07-01, [cit. 2014-07-23]. Dostupné online.
  9. ↑ Český rozhlas 6: Člověk a obec – Max Kašparů – esperantistická katolická společnost (05.04.2010) [online]. [Cit. 2015-01-24]. Dostupné online. Archivované 2020-06-08 z originálu.
  10. ↑ Membroj de ĈEJ – Ĉeĥa Esperanto-Junularo [online]. [Cit. 2015-01-24]. Dostupné online. Archivované 2014-01-12 z originálu.
  11. ↑ Jak to vidí ... – 12.10.: Jaroslav Maxmilián Kašparů (čas 24:17 – 25:21)
  12. ↑ 'Kristnaskaj demandoj kaj paradoksoj Maxe Kašparů na webových stránkách nakladatelství KAVA-PECH [online]. [Cit. 2015-01-24]. Dostupné online. Archivované 2014-01-12 z originálu.
  13. ↑ 'Esperanto přímou metodou Stana Marčeka v překladu Maxe Kašparů na webových stránkách nakladatelství KAVA-PECH [online]. [Cit. 2015-01-24]. Dostupné online. Archivované 2013-10-21 z originálu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KAŠPARŮ, Jaroslav Max. Do výšky volím pád / Max Kašparů v rozhovoru s Janem Paulusem. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2008. ISBN 978-80-7195-241-1.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaroslav Maxmilián Kašparů na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jaroslav_Maxmilián_Kašparů&oldid=7711731“