Max Scheler
| Max Scheler | |
 nemecký filozof | |
| Narodenie | 22. august 1874 Mníchov, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. máj 1928 (53 rokov) Frankfurt nad Mohanom, Nemecko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Max Scheler (plné texty diel autora) |
| Commons |  Max Scheler |
Max Scheler (* 22. august 1874, Mníchov, Nemecko – † 19. máj 1928, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) bol nemecký filozof, jeden zo zakladateľov filozofickej antropológie, fenomenologickej axiológie a sociológie poznania. Jeho filozofia je pokusom o syntézu novokantovstva a filozofie života na základe Husserlovej fenomenologickej metódy.
Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
- bol najvýznamnejší predstaviteľ, patril k najsilnejším osobnostiam nemeckého duchovného života v 19. – 20. st.
- bol filozof, psychológ, významný sociológ – dielo : Podstata a formy sympatie
- Schelerov učiteľ bol Rudolf Eucken, od ktorého bol závislý vo svojich začiatkoch – tzv. rané obdobie
- stredné obdobie- bol predovšetkým kresťanom a teistom diela: Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt, Prevrat hodnôt, Čo je v človeku večné
- záverečné obdobie- opúšťa teizmus a kresťanstvo a zbližuje sa s panteizmom dielo: Miesto človeka v kozme- od jeho vydania sa datuje zrod modernej filozofickej antropológii jeho predčasná smrť Schelerovi zabránila v plnom rozvedení myšlienok tejto poslednej doby
- Scheler uplatňuje fenomenologickú metódu najmä v náuke o poznaní, predovšetkým v etike, vo filozofii kultúry a náboženstva, teda v oblasti hodnôt.
Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné poznanie – cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolútne, sebestačné a nemenné podstaty. Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme všeobecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane navyše niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu. Scientistická filozofia /línia/- lat.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
|
Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |