Maxim Leonidovič Traňkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maxim Leonidovič Traňkov
Traňkov s partnerkou Tatianou Volosožarovou v roku 2011 na MS 2011
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuRusko Rusko
Dátum narodenia 7. október 1983 (40 rokov)
Miesto narodenia Perm, ZSSR ZSSR
Bydlisko Petrohrad a Moskva, Rusko
Výška187 cm
PartnerkaTatiana Volosožarová
Bývalé partnerkyMarija Muchortovová
Natalia Šestakovová
Irina Ulanovová
Irina Bogomolovová
Xenija Vasilijevová
Olesia Korčaginovová
Tréner Nina Mozerová
Stanislav Morozov
Bývalí tréneri
Choreograf Nikolaj Morozov
Ellen Millerová
Korčuliarsky klub Vorobievyje Gory
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 212,45 (ME 2013)
Krátky program 74,74 (Rostelecom Cup 2012)
Voľný program 140,90 (MS 2012)

Maxim Leonidovič Traňkov, rus. Максим Леонидович Траньков (* 7. október 1983, Perm, ZSSR, dnes Rusko) je ruský krasokorčuliar vystupujúci v kategórii „športové dvojice“. S partnerkou Tatianou Volosožarovou sú dvojnásobní majstri Európy (2012, 2013), strieborní medailisti z majstrovstiev sveta, víťazi finále série „ISU Grand Prix 2012“ a dvojnásobní majstri Ruska (2011, 2013). Vo februári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU najlepším krasokorčuliarskym tanečným párom sveta[1].

S predchádzajúcou partnerkou Marijou Muchortovovou je Traňkov strieborný majster Európy z roku 2008, majster Ruska z roku 2007 a juniorský majster sveta z roku 2005.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Maxim Traňkov sa narodil v ruskom meste Perm. Jeho matka bola atlétkou, súťažila v behu na 400 m cez prekážky. Otec Leonid sa venoval jazdectvu [2][3] a naučil ho aj jazdiť na koni.[3] Otec Maxima Traňkova zomrel 20. januára 2013 vo veku 62 rokov.[4][5]

Traňkov je fanúšik ruského hip-hopu a sám skladá hudbu[6], veľmi rád číta.[7] Má staršieho brata Alexeja.[8]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov prvýkrát vstúpil na ľad vo veku 4 rokov na jeseň roku 1987 v rodnom meste Perm, kde ho rodičia prihlásili na krasokorčuľovanie a chceli mať z neho vrcholového športovca.[8] Jeho prvým trénerom bol Valerij Domračov. Sám Traňkov nemal veľký záujem o športovú kariéru a keď do svojich 8 rokov nedosiahol žiadny výraznejší úspech, na chvíľu dokonca úplne skončil s krasokorčuľovaním.[8] Prešiel do kategórie športových dvojíc a začal trénovať pod vedením manželov Valentiny a Valerija Ťukovcov.[8][9] Ako vysvetlil Traňkov: „Už v 11 rokoch som bol vysoký, možno 170 cm, čo je príliš veľa pre sólového pretekára“.[10] Prvý pár vytvoril vo veku 11 rokov s Olesiou Korčaginovou.[2][8][10] Po dvoch rokoch sa však pár rozpadol, potom dva roky korčuľoval s Xenijou Vasilijevovou, a potom s Irinou Bogomolovovou.[8]

V lete 1999 vo veku 15 rokov odišiel sám do Petrohradu za svojou novou korčuliarskou partnerkou Irinou Ulanovovou, dcérou sovietskych krasokorčuliarov - víťazky striebornej olympijskej medaily z roku 1972 Ľudmily Smirnovovej a olympijského víťaza z roku 1972 Alexeja Ulanova.[6][8] Traňkov aj s kolegom, krasokorčuliarom Alexandrom Smirnovom nemali peniaze na ubytovanie a žili ako bezdomovci - cez deň na klzisku, prespávali na tribúnach štadióna alebo v miestnostiach pre trénerov, známi im nosili jedlo a zvyšky zo štadiónových bufetov. Rodičom však tvrdili, že je všetko v poriadku a bývajú na ubytovni.[3] „Vtedy som trénoval na štadióne SKA v Petrohrade a nasťahoval som sa k vojakom, ktorí pracovali na zimnom štadióne a žil som ako vojak. Stravoval som sa v bufete štadiónu, kde som dostal zadarmo jedno teplé jedlo denne. O ďalšie jedlo som sa musel postarať sám, niekedy mi doniesli nejaké jedlo tréneri alebo partnerka.“[6] Vlastné bývanie si Traňkov zabezpečil až po troch rokoch života v Petrohrade.[6]

Traňkov a Ulanovová spolu korčuľovali tri roky, pričom ich najväčším úspechom bolo piate miesto na Majstrovstvách Ruska juniorov.[8] Pár sa rozpadol, keď mal Traňkov 18 rokov kvôli tomu, že Ulanovová veľmi rýchlo vyrástla a skákanie jej robilo čoraz väčšie problémy.[3] Traňkov chcel odísť do USA, aby tam hľadal vhodnú krasokorčuliarsku partnerku, ale zamietli mu víza.[3] Následne začal trénovať pod vedením Nikolaja Velikova s novou partnerkou Nataliou Šestakovovou.[3] V rovnakej skupine trénoval aj pár Marija Muchortovová / Pavel Lebedev. Spočiatku v roku 2002 Muchortovová odmietla vymeniť partnera (spoločne dosiahli 4. miesto na juniorských majstrovstvách sveta 2002 aj 2003). O rok neskôr však po hádke súhlasila s výmenou za Traňkova, ktorému pre svoju malú výšku nevyhovovala dovtedajšia partnerka Natalia Šestakovová. Lebedev začal korčuľovať so Šestakovovou.[6] Na nasledujúcich Majstrovstvách sveta juniorov 2004 získali Šestakovová / Lebedev zlato a Muchortovová / Traňkov bronz.

Partnerstvo s Marijou Muchortovovou[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Muchortovovou pri zdvíhanej figúre s výmenou rúk na ME 2010

Sezóny 2003/2004 a 2004/2005[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov vytvoril pár s Marijou Muchortovovou v roku 2003.[11] Trénovala ich Ľudmila Velikovová a Nikolaj Velikov.[2] V prvej spoločnej sezóne vyhrali bronzovú medailu na finále Grand Prix juniorov a na Majstrovstvách sveta juniorov 2004 a zvíťazili na juniorských majstrovstvách Ruska. V nasledujúcej sezóne 2004/2005 vyhrali zlaté medaily na všetkých súťažiach série „Grand Prix juniorov“, ktorých sa zúčastnili. Debutovali v seniorskej sérii „Grand Prix“ na súťaži „Cup of Russia 2004“, kde skončili na 6. mieste. Vo víťaznej sérii pokračovali na finálovej súťaži „Grand Prix juniorov“ a na Majstrovstvách sveta juniorov 2005.

Sezóna 2005/2006[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2005/2006 sa Traňkov a Muchortovová zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“ - „Skate Canada“ (skončili na 7. mieste) a „Cup of Russia“ (4. miesto). Na seniorských Majstrovstvách Ruska 2006 získali bronzovú medailu, ktorá im zabezpečila ich prvú účasť na Majstrovstvách sveta 2006 po tom, čo svoju účasť na MS odriekli Tatiana Toťmianinová a Maxim Marinin. Traňkov s Muchortovovou skončili na 12. mieste.

Pár sa čoskoro stal povestný svojím búrlivým partnerstvom s častými hádkami a trénerskými zmenami.[12][13] Velikovovci navrhovali Traňkovovi zmenu partnerky za Tatianu Volosožarovú, k zmene však nedošlo, keďže po Majstrovstvách sveta 2006 v Calgary Traňkov s Muchortovovou prešli k Tamare Moskvinovej.[3] Ako povedal Traňkov: „Bola to iniciatíva samotnej Tamary Nikolajevny [Moskvinovej]. Pristúpila k nám na majstrovstvách sveta v Calgary a navrhla, aby sme trénovali v jej skupine. Moskvinová je veľmi dobrý stratég. Snaží sa o to, aby na vrchole boli práve jej zverenci, čo je prirodzené.“[3] Spory medzi partnermi vrátane hlasných hádok nielen počas tréningov sa ale ďalej stupňovali a ani Moskvinovej sa nedarilo priviesť pár k rozumu.[3][14] Moskvinová nabádala Traňkova, aby uvažoval o zmene partnerky. Zvažovali osloviť Volosožarovú, ale nakoniec ju neoslovili, keďže v tom čase korčuľovala so Stanislavom Morozovom a okrem profesionálneho vzťahu boli partnermi aj v súkromí, preto predpokladali, že by so zmenou Volosožarová nesúhlasila.[3] Keďže hádky pokračovali, Moskvinová pristúpila k radikálnemu kroku, ukončila s párom spoluprácu a pár prešiel k trénerovi Arturovi Dmitrijevovi v auguste 2006.[11][15] V rozhovore v roku 2011 Traňkov priznal, že naozaj neboli ideálni žiaci a vyjadril pochopenie nad rozhodnutím Moskvinovej: „Úprimne povedané, keby som ja bol na jej [Moskvinovej] mieste, vyhodil by som nás ešte skôr.“[3] Ani ďalšia zmena trénera páru nepomohla, a tak uvažovali nad rozchodom. Tatiana Tarasovová ich však odhovorila a oslovila Olega Vasilieva, aby ich trénoval.[12] Pár s ním začal trénovať v decembri 2006.[11][13]

Sezóna 2006/2007[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov a Muchortovová na ME 2010

Počas sezóny 2006/2007 sa Traňkov s Muchortovovou zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“ - „Skate America 2006“ (skončili 5.) a „Cup of Russia 2006“ (skončili na 7. mieste). V januári 2007 vyhrali Majstrovstvá Ruska s náskokom 14 bodov pred striebornými medailistami Julijou Obertasovou a Sergejom Slavnovom, ale Majstrovstiev Európy 2007 sa nezúčastnili kvôli zraneniu Muchortovovej. Do sezóny sa vrátili na majstrovstvách sveta a skončili na 11. mieste.

Sezóna 2007/2008[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcej sezóne získali Traňkov s Muchortovovou svoju prvú medailu na podujatí série „Grand Prix“. Na súťaži „Trophée Eric Bompard 2007“ vyhrali bronzovú medailu. Na druhej súťaži série - „Cup of Russia 2007“ skončili tesne za medailovou pozíciou, na štvrtom mieste. Na Majstrovstvách Ruska 2008 sa im nepodarilo obhájiť titul a skončili so stratou 10 bodov na druhom mieste za Juko Kavagutiovou a Alexandrom Smirnovom. Strieborní skončili aj na Majstrovstvách Európy 2008, kde síce porazili Kavagutiovú so Smirnovom, ale porazili ich nemeckí reprezentanti Aljona Savchenková a Robin Szolkowy. V Göteborgu na majstrovstvách sveta obsadili 7. miesto po tom, ako musel Traňkov kvôli problémom s kostýmom prerušiť voľnú jazdu. Kostým mu škrtil ľavú ruku, čo spôsobilo bolestivý opuch. Po prestrihnutí rukáva a krátkej prestávke pár mohol svoje vystúpenie dokončiť.[6] Ako povedal tréner Vasiliev, Traňkov mal už niekoľko mesiacov problémy s ramenom a podstupoval liečbu.[16] Po skončení sezóny sa Vasiliev zameral na zlepšenie Traňkovovej techniky korčuľovania, aby odstránil jeho nesprávne návyky, ktoré boli zanedbané trénermi ešte v Perme.[16] Rovnako pracovali na trojitej twistovanej zdvíhanej figúre a zvýšení technickej náročnosti jázd.[16]

V priebehu predchádzajúcej sezóny Traňkov korčuľoval s poranením krku, ktoré sa prvýkrát objavilo počas súťaží „Grand Prix“.[16] Ako povedal, „mám vykĺbený prvý krčný stavec, a to je ten, ktorý drží hlavu. Lekár mi povedal, že sa to nedá napraviť obyčajnou masážou, ale iba osteopatiou, ktorá si vyžaduje veľa času. Teraz to teda skúšame a mám pocit, že mi to pomáha. Mám obmedzenú pohyblivosť, moje telo sa už samo preorientovalo doľava kvôli skokom, ale aj pre všetko ostatné, a to nie je dobré. Momentálne je to lepšie a s rukou som už počas posledného jeden a pol mesiaca nemal žiadne problémy. Samozrejme, že som robil menej zdvíhacích a twistovaných vyhadzovaných prvkov, ale teraz pridávam a zdá sa, že je to v poriadku.“[16] Nejaký čas však kvôli Traňkovovmu zraneniu existovali pochybnosti o jeho budúcej krasokorčuliarskej kariére a Muchortovová skúšala korčuľovať s francúzskym krasokorčuliarom.[17][18]

Sezóna 2008/2009[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2008/2009 zožali Traňkov s Muchortovovou veľa pochvál za svoj krátky program. Vyhrali medaily na súťažiach „Grand Prix“. Na „Skate America 2008“ získali bronzovú a na „Trophée Eric Bompard 2008“ striebornú medailu, čím sa kvalifikovali na svoje prvé seniorské finále série Grand Prix, kde skončili na 6. mieste. Na majstrovstvách Ruska získali striebornú medailu znovu za Kavagutiovou a Smirnovom a bronzovú na majstrovstvách Európy. Pozíciu oproti predchádzajúcej sezóne si vylepšili na majstrovstvách sveta, kde sa posunuli na 5. miesto.

Sezóna 2009/2010[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2009/2010 bol nominovaný na súťaže série Grand Prix „Trophée Eric Bompard 2009“ a „Skate Canada 2009“. Na prvej vyhrali zlatú medailu, porazili dvojnásobných majstrov sveta Savchenkovú so Szolkowym a vylepšili si svoje osobné maximum v celkovom skóre.[19] Na druhej súťaži s umiestnili na 2. mieste a medailu (znovu bronzovú) vyhrali aj na majstrovstvách Európy. Hlavnou udalosťou sezóny bola krasokorčuliarska súťaž na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri, kde skončili na siedmom mieste. Sezónu uzavreli v marci 2010 na majstrovstvách sveta v Turíne 4. miestom.

Krátko po skončení sezóny sa dvojica rozhodla pokračovať vo svojej kariére s novými partnermi.[12][20] Traňkov ako jeden z dôvodov uviedol napätie medzi ním, Muchortovovou a trénerom Vasilievom a chcel odísť z amatérskeho súťažného krasokorčuľovania.[17][18] Kvôli zmluvným záväzkom ešte Traňkov s Muchortovovou spoločne vystupovali na exhibíciách a šou až do konca apríla 2010.[21]

Partnerstvo s Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

O vytvorení dvojice Traňkova s Ukrajinkou Tatianou Volosožarovou sa špekulovalo už niekoľko rokov, preto nikoho neprekvapilo, keď bolo vytvorenie tejto dvojice v marci 2010 aj oficiálne potvrdené.[21][22] Dovtedajší partner Tatiany Volosožarove, Stanislav Morozov, oznámil po skončení sezóny 2009/2010 ukončenie svojej kariéry (mal vtedy 31 rokov, Volosožarová 24), ale Volosožarová chcela pokračovať, preto hľadali pre ňu nového partnera[23][24]. Traňkov po sklamaní z predchádzajúceho partnerstva bol rozhodnutý skončiť so súťažným krasokorčuľovaním, pre návrat sa rozhodol, keď ho oslovil Morozov s ponukou na spoluprácu s Volosožarovou.[24] Ako povedal: „Pred majstrovstvami sveta v Turíne som bol pevne rozhodnutý, že ukončím kariéru. Práve vtedy mi zavolal Stas Morozov. Nebol som prekvapený, že volá, lebo už vtedy sme sa dobre poznali. Povedal mi, že Táňa [Volosožarová] hľadá nového partnera a navrhol mi, aby či by som s ňou nechcel skúsiť korčuľovať. Prirodzene, ja som hneď súhlasil, hoci som veľmi dobre vedel, aké bude ťažké rozísť sa s Mášou [Muchortovovou] a vytvoriť pár Volosožarová / Traňkov.“[23] Traňkov neskôr priznal, že korčuľovať s Volosožarovou chcel už v roku 2006.[23]

Traňkov sa presťahoval z Petrohradu do Moskvy[25], kde začal trénovať so svojou novou partnerkou od 17. mája 2010.[21] Ich trénerkou sa stala Nina Mozerová[7][26] a bývalý partner Stanislav Morozov asistentom trénerky. Pomáhal im s krasokorčuliarskou technikou a jednotlivými prvkami.[27][28] Igor Činajev im vytvoril choreografiu ku krátkemu programu a s Nikolajom Morozovom choreografiu k voľnej jazde.[23][25] Nový pár mal spočiatku problémy s rôznou technikou korčuľovania oboch partnerov; Volosožarová si musela zvyknúť na zmenu rýchlosti twistovaných prvkov a iné držanie pri odhadzovaných skokoch, zatiaľ čo Traňkov musel upraviť svoje skoky, aby zodpovedali jeho novej partnerke.[29]

Sezóna 2010/2011[upraviť | upraviť zdroj]

Nový pár sa spočiatku zúčastnil v niekoľkých domácich ruských súťažiach a testoch.[26] Koncom decembra 2010 prvýkrát súťažili na Majstrovstvách Ruska 2011 a hneď získali titul, pričom porazili úradujúcich šampiónov a bronzových medailistov z majstrovstiev sveta Juko Kavagutiovú a Alexandra Smirnova.

Podľa pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie nesmel pár súťažiť na medzinárodných podujatiach po dobu 1 roka od poslednej súťaže, v ktorej Volosožarová reprezentovala Ukrajinu (touto súťažou boli Zimné olympijské hry 2010).[25][28] Ako dôsledok tohto pravidla sa pár nezúčastnil viacerých prestížnych súťaží, okrem iného chýbal na súťažiach série „Grand Prix“ a na Majstrovstvách Európy 2011. Štartovať na medzinárodných pretekoch mohli až od 16. februára 2011, preto využili možnosť štartovať na súťaži „Mont Blanc Trophy 2011“, kde chceli získať minimálne technické skóre potrebné pre účasť na Majstrovstvách sveta 2011.[10] Minimálne technické skóre stanovené Medzinárodnou korčuliarskou úniou dvojica bez problémov dosiahla a takisto s veľkým náskokom (takmer 64 bodov pred druhým párom) súťaž vyhrala.[30] Pár priletel do Tokia, miesta konania majstrovstiev sveta, 11. marca 2011, tri hodiny pred veľkým zemetrasením a následnou vlnou cunami pri pobreží ostrova Honšú.[31] Podujatie sa preto nekonalo a preložilo sa do Moskvy.

Na Majstrovstvách sveta 2011 boli Traňkov s Volosožarovou tretí v krátkom programe, druhí vo voľnej jazde a celkovo vyhrali striebornú medailu, pričom porazili minuloročných majstrov sveta z Číny. Bola to prvá medaila z majstrovstiev sveta pre oboch krasokorčuliarov, ktorí dovtedy na majstrovstvách sveta skončili s predchádzajúcimi partnermi najvyššie na 4. mieste. Stali sa jednou z mála dvojíc, ktorej sa už v prvej spoločnej sezóne na medzinárodných podujatiach podarilo dosiahnuť medailovú pozíciu. Ich rýchly postup medzi špičku a potenciál pre budúcnosť okamžite vzbudili pozornosť médií na podujatí.[32] Volosožarová povedala: „Ani sme nepomysleli na striebornú medailu [pred majstrovstvami sveta]. Dúfali sme, že možno by sme mohli získať bronz. Výsledok bol pre nás úplne nečakaný. Najpôsobivejším momentom majstrovstiev pre nás bolo nadšenie divákov pred naším krátkym programom a nikdy nezabudnem na ich standing ovation po našej voľnej jazde.“[24][25]

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Volosožarovou na súťaži „Trophée Eric Bompard 2011“

V medzisezónnom období vystupovali Traňkov s Volosožarovou v exhibičných šou a pripravovali sa na nadchádzajúcu sezónu v meste Novogorsk neďaleko Moskvy. Pár týždňov strávili aj v New Jersey.[25][33] V lete Traňkov utrpel zranenie ramena po páde na ľad, ktorého príčinou boli tupé korčule. Kvôli zraneniu partnera museli načas úplne vynechať tréningy zdvíhaných figúr.[34]

Traňkov s Volosožarovou začali sezónu 2011/2012 víťazstvami na oboch septembrových súťažiach, ktorých sa zúčastnili („Nebelhorn Trophy 2011“ a „Memoriál Ondreja Nepelu 2011“). Na Memoriáli Ondreja Nepelu v Bratislave si po páde Traňkov natrhol trieslovú šľachu.[34][35], čo značne skomplikovalo ďalšie tréningy dvojice. V sezóne 2011/2012 sa zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“. Vyhrali „Skate Canada 2011“ s celkovým skóre 201,38 bodu a rovnako vyhrali „Trophée Eric Bompard 2011“, čím sa kvalifikovali do finále Grand Prix.[36] Kvôli pretrvávajúcim problémom so zranenými trieslami partnera dvojica v súťaži zmenila párovú piruetu.[35] Po krátkom programe Traňkov s Volosožarovou viedli, ale vo voľnej jazde zvíťazili Savchenková so Szolkowym a stali sa aj celkovými víťazmi Finále Grand Prix. Traňkov s Volosožarovou skončili druhí so stratou iba 0,18 bodu na víťazov. Na tlačovej konferencii po skončení súťaže oznámili, že kvôli pretrvávajúcim zraneniam sa nezúčastnia Majstrovstiev Ruska 2012.[34][37]

Na Majstrovstvách Európy 2012 boli Traňkov s Volosožarovou prví v oboch častiach súťaže a vyhrali svoj prvý titul majstrov Európy.[38] Na Majstrovstvách sveta 2012 vo francúzskom Nice skončili v krátkom programe ôsmy po tom, čo obaja spadli počas špirály smrti.[39] Traňkov v reakcii na udalosť vyjadril pochybnosti nad kvalitou ľadu: „[Ľad] Je na niektorých miestach mäkký, inde krehký a drobivý. Možno to je vporiadku ak korčuľujete hneď po úprave ľadu, ale ak idete poslední v druhej skupine, potom to už je iný príbeh.“[40] Po voľnej jazde sa pár dostal na prvé miesto a vytvoril si nový osobný rekord 140,90 bodu vo voľnej jazde.[41] Celkovo skončili druhí len 0,11 bodu za Savchenkovou so Szolkowym a získali svoju druhú striebornú medailu z majstrovstiev sveta.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci prípravy na nadchádzajúcu sezónu 2012/2013 strávil pár Volosožarová / Traňkov takmer tri mesiace v USA počas leta 2012 a neskôr strávili nejaký čas tréningom v Taliansku.[42]

Traňkov s Volosožarovou vyhrali obe súťaže série „Grand Prix“, na ktorých sa zúčastnili („Skate America 2012“, „Cup of Russia 2012“) a kvalifikovali sa do finále Grand Prix, ktoré sa konalo v ruskom meste Soči. V krátkom programe boli prví, mali druhú najlepšiu voľnú jazdu a získali zlatú medailu pred krajanmi Verou Bazarovovou s Jurijom Larionovom. Koncom roka 2012 získali svoj druhý titul na Majstrovstvách Ruska 2013. 20. januára 2013 zomrel Traňkovov otec na náhly srdcový infarkt, no napriek tomu sa Traňkov rozhodol nastúpiť s partnerkou na Majstrovstvá Európy v Záhrebe.[4] Umiestnili sa na prvom mieste v krátkom programe aj vo voľnej jazde a získali zlatú medailu s celkovým ziskom 212,45 bodu, čo bolo viac ako 7 bodov pred striebornými Savchenkovou so Szolkowym. Ako povedala Volosožarová neskôr na tlačovej konferencii: „Je ťažké radovať sa v takejto situácii, ale som rada, že sme sa rozhodli súťažiť.“[43]

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Volosožarovou na MS 2012

S Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2012/2013
[44]

Violin Muse
hudba: Ikuko Kawai

2011/2012
[33][45][46][47]
  • „Bring me to life“
    hudba: Evanescence
    aranžmán: Alex Goldshtein
  • „Aimer“
    (z francúzskeho muzikálu „Roméo et Juliette, de la Haine à l'Amour“)
  • „Super Mario“
2010/2011
[48][49]
  • Carmina Burana
    hudba: Carl Orff
    choreo: Igor Činajev

S Marijou Muchortovovou[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2009/2010[11]
  • „Appassionata“
    hudba: Secret Garden
2008/2009[50]
  • „rus. Соглашайся хотя бы на рай в шалаше“
    hudba a spev: Diana Arbeninová a Jevgenij Ďatlov
2007/2008[51]
  • „Adagio“
    hudba: Secret Garden
2006/2007[52]
2005/2006[53]
  • „Baxter“ (soundtrack)
  • „Jesenný dáždik“ (rus. Дождик осенний)
    z filmu Turecký gambit
    spev: Oľga Krasková
2004/2005[54]
  • „Jesenný dáždik“ (rus. Дождик осенний)
    z filmu Turecký gambit
    spev: Oľga Krasková
2003/2004[55]
  • „Melódie bielej noci“ (rus. Мелодии белой ночи)
    (soundtrack k filmu)
    hudba: Isaac Schwartz
  • „El dia que me quieras“
    hudba: Raúl di Blasio

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s Volosožarovou (uprostred) na súťaži „Nebelhorn Trophy 2012“

S Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[56]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2010/2011 2011/2012 2012/2013
ZOH
Majstrovstvá sveta 2 2
Majstrovstvá Európy 1 1
Grand Prix Final 2 1
GP Bompard 1
GP Rostelecom 1
GP Skate America 1
GP Skate Canada 1
Nebelhorn 1 1
Memoriál Ondreja Nepelu 1
Mont Blanc 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 1 1
GP = Grand Prix; WD = odstúpil

S Marijou Muchortovovou[upraviť | upraviť zdroj]

Traňkov s bývalou partnerkou Marijou Muchortovovou v roku 2009
Výsledky[57]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2003/2004 2004/2005 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010
ZOH 7
Majstrovstvá sveta 12 11 7 5 4
Majstrovstvá Európy 2 3 3
Finále Grand Prix 6 4
GP Bompard 3 2 1
GP Cup of Russia 6 4 7 4
GP Skate America 5 3
GP Skate Canada 7 2
Finlandia 1
Nebelhorn 2
Zimná univerziáda 3
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 3 1
Finále Grand Prix juniorov 3 1
JGP China 1
JGP Czech 1
JGP Germany 1
JGP Poland 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 1 J. WD 3 1 2 2 2
GP = Grand Prix; JGP = Grand Prix juniorov
J. = juniorský level; WD = odstúpil

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
  2. ↑ a b c MITTAN, Barry. Young Russian Pair Hopes for 2007 Podiums [online]. www.skatetoday.com, 16.7.2006, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v angličtine)
  3. ↑ a b c d e f g h i j k VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Татьяна Волосожар и Максим Траньков: пять лет навстречу друг другу [online]. www.sport-express.ru, 4.5.2011, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. ↑ a b Trankov to Skate Euros Despite Father's Death [online]. www.rsport.ru, 21.01.2013, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v angličtine, v ruštine)
  5. ↑ Умер отец Максима Транькова… [online]. www.team-russia2014.ru (Сборная России 2014), 21.1.2013, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu. (v ruštine)
  6. ↑ a b c d e f FLADEOVÁ, Tatjana. Mukhortova and Trankov Ready to Challenge [online]. www.goldenskate.com, 30.6.2008, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v angličtine)
  7. ↑ a b OKSENIČOVÁ, Oľga. Нина Мозер: «Серые мышки могут стать чемпионами, но они мало кому интересны» [online]. www.sports.ru, 19.7.2011, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  8. ↑ a b c d e f g h IZOTOV, Ilia. Первый лед Транькова [online]. www.rg.ru („Российская газета“), 29.4.2011, [cit. 2013-02-17]. Dostupné online. (v ruštine)
  9. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Krasilnikova and Bezmaternikh Strive for Next Level [online]. www.goldenskate.com, 7.9.2008, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online. (v angličtine)
  10. ↑ a b c RUSSELLOVÁ, Susan D.. Tatiana Volosozhar and Maxim Trankov Set to Shake Up the World [online]. www.ifsmagazine.com, 1.6.2011, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. Archivované 2011-06-07 z originálu. (v angličtine)
  11. ↑ a b c d Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2009/2010 Biography [online]. ISU, 24.3.2010, [cit. 2013-02-26]. Dostupné online. Archivované 2010-05-05 z originálu. (angl.)
  12. ↑ a b c GUBINOVÁ, Marina. Фигуристы Мухортова и Траньков в поисках новых партнеров [online]. www.infox.ru, 30.3.2010, [cit. 2013-02-25]. Dostupné online. (v ruštine)
  13. ↑ a b CHODOROVSKIJ, Boris. Забыть «Историю любви» [online]. Petrohrad: www.gazeta.ru, 29.3.2010, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  14. ↑ ŠEVCOV, Anton. Тамара Москвина станет безработной? [online]. www.smena.ru, 23.8.2006, [cit. 2013-02-26]. Dostupné online. (v ruštine)
  15. ↑ Москвина передает свою пару Дмитриеву [Moskvinová odovzdá svoj pár Dmitrijevovi] [online]. www.news.sport-express.ru (Спорт-Экспресс; Sport Express), 3.10.2006, [cit. 2013-02-26]. Dostupné online. (v ruštine)
  16. ↑ a b c d e Interviews with coach Oleg Vasiliev, Maria Mukhortova and Maxim Trankov [online]. www.figureskating-online.com, máj 2008, [cit. 2011-06-24]. Dostupné online. Archivované 2012-03-16 z originálu. (v angličtine)
  17. ↑ a b MOSKALENKOVÁ, Jelena. Максим Траньков: «Я постоянно терпел унижения» [Maxim Traňkov:„Neustále som im trpel ponižovanie“] [online]. www.sports.ru, 19.4.2010, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  18. ↑ a b MOSKALENKOVÁ, Jelena. Maxim Trankov: “I was constantly put down” [Maxim Traňkov:„Neustále som im trpel ponižovanie“] [online]. Figure Skating Translations, 6.5.2010, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (anglický preklad ruského článku)
  19. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Breakthrough Win for Russian Duo [online]. www.goldenskate.com, 19.10.2009, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  20. ↑ ČIKIRIS, O.. Пары Мухортова – Траньков больше не существует [online]. www.sovsport.ru (Sovetskij sport), 29.3.2010, [cit. 2013-03-02]. Dostupné online. (v ruštine)
  21. ↑ a b c GUBINOVÁ, Marina. Российская пара Волосожар—Траньков существует официально [online]. www.infox.ru, 14.5.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  22. ↑ Волосожар таки переїде до Росії? [online]. www.champion.com.ua, 25.3.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ukrajinčine)
  23. ↑ a b c d GUBINOVÁ, Marina. Траньков: Таня просто уникальная партнерша [online]. www.infox.ru, 8.6.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  24. ↑ a b c VEREZEMSKÁ, Oľga. Второе дыхание [Druhý dych] [online]. www.mosfigurist.ru (Moskovskij figurist), 6.11.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  25. ↑ a b c d e FLADEOVÁ, Tatjana. Volosozhar and Trankov: A perfect match [online]. www.goldenskate.com, 12.6.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  26. ↑ a b VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Нина Мозер: "Работать вполноги не умею" [online]. www.sport-express.ru, 29.9.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  27. ↑ KONOVOVÁ, Jekaterina. Татьяна Волосожар: "Я не лезу в прошлое своего партнера" [online]. www.gzt.ru, 28.8.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-16 z originálu. (v ruštine)
  28. ↑ a b Украинская фигуристка Волосожар будет выступать за Россию [online]. www.vesti.ru, 2.12.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  29. ↑ Максим Траньков: «Попсу не перевариваю» [online]. www.sports.ru, 5.1.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  30. ↑ Mont Blanc Trophy 2011: Senior Pairs Results [online]. 20.2.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-22 z originálu. (v angličtine)
  31. ↑ Russian figure skaters, gone missing in Tokyo quake, found [online]. www.rt.com (Russia Today), 11.3.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine, v ruštine, v španielčine, v arabčine)
  32. ↑ HERSH, Philip. After partner roulette, Russian pair has a shot at world title [online]. chicagotribune.com, 27.4.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  33. ↑ a b FLADEOVÁ, Tatjana. Russian Skaters Preview New Programs [online]. www.ifsmagazine.com, 16.9.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-05-17 z originálu. (v angličtine)
  34. ↑ a b c VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Обидные 0,18 [online]. www.sport-express.ru, 12.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  35. ↑ a b Травма продолжает беспокоить фигуриста Максима Транькова - тренер [online]. www.ria.ru (RIA Novosti), 5.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  36. ↑ VERNON, Nadin. Free Dance with Russia's dream team: Tatiana Volosozhar and Maksim Trankov [online]. www.absoluteskating.com, 24.11.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  37. ↑ RUTHERFORDOVÁ, Lynn. Pairs come tantalizingly close to perfection [online]. www.icenetwork.com, 10.12.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-01-09 z originálu. (v angličtine)
  38. ↑ BŐDOVÁ, Titanilla. Tatiana Volosozhar & Maxim Trankov: “We didn’t want to be European champions with bad skating.” [online]. www.absoluteskating.com, 9.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  39. ↑ VAJCECHOVSKÁ, Jelena. Татьяна Волосожар, Максим Траньков: "Мы были слишком хорошо готовы" [online]. www.sport-express.ru, 2.4.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  40. ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Savchenko and Szolkowy land throw triple Axel; lead pairs in Nice [online]. www.goldenskate.com, 28.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  41. ↑ KONDAKOVOVÁ, Anna. Savchenko and Szolkowy capture fourth World title [online]. www.goldenskate.com, 30.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  42. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Skaters Strut Their Stuff at Russian Test Event [online]. www.ifsmagazine.com, 10.10.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2012-10-24 z originálu. (v angličtine)
  43. ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Volosozhar and Trankov overcome family tragedy to claim Pairs gold at Europeans [online]. www.goldenskate.com, 24.1.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  44. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2012/2013 [online]. Lausanne: ISU, 29.9.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2021-01-16 z originálu. (v angličtine)
  45. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2011/2012 [online]. Lausanne: ISU, 31.3.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2014-02-23 z originálu. (v angličtine)
  46. ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  47. ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! (act2) [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  48. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV: 2010/2011 [online]. Lausanne: ISU, 8.5.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-13 z originálu. (v angličtine)
  49. ↑ VERNONOVÁ, Nadin. Art on Ice 2011: A dream within a dream [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2011, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v angličtine)
  50. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2008/2009 [online]. Lausanne: ISU, 15.4.2009, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2009-05-03 z originálu. (v angličtine)
  51. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 19.3.2008, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
  52. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2006/2007 [online]. Lausanne: ISU, 21.3.2007, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2007-04-29 z originálu. (v angličtine)
  53. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 22.3.2006, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2006-05-04 z originálu. (v angličtine)
  54. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2004/2005 [online]. Lausanne: ISU, 8.1.2005, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2005-02-05 z originálu. (v angličtine)
  55. ↑ Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV: 2003/2004 [online]. Lausanne: ISU, 3.3.2004, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2004-06-03 z originálu. (v angličtine)
  56. ↑ Competition Results: Tatiana VOLOSOZHAR / Maxim TRANKOV [online]. ISU, 1.2.2013, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. (v angličtine)
  57. ↑ Competition Results: Maria MUKHORTOVA / Maxim TRANKOV [online]. ISU, 24.07.2010, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. (v angličtine)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Траньков, Максим Леонидович na ruskej Wikipédii a Maxim Trankov na anglickej Wikipédii.

Portal Športový portál
Biografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maxim_Leonidovič_Traňkov&oldid=7720609“