Maximilián I. Jozef

	Maximilián I. Jozef Bavorský
	; Maximilián I./IV. Jozef
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Biografické údaje
Pôvodné meno	Maximilian I. Maria Michael Johann Baptist Franz de Paula Joseph Kaspar Ignatius Nepomuk von Bayern
Narodenie	27. máj 1756,; Schwetzingen
Úmrtie	13. október 1825,; Mníchov
Pochovanie	Kostol svätého Kajetána, Mníchov
Rodina
Manželka	Augusta Vilhemína Mária Hesensko-Darmstadtská (1785 – 1796) Karolína Frederika Bádenská (1797 – 1825)
Potomstvo	Ľudovít I. Bavorský; Augusta Bavorská; Augusta Bavorská; Karolína Augusta Bavorská; Karol Bavorský; Alžbeta Ludovika Bavorská; Amália Augusta Bavorská
Otec	Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský
Matka	Mária Františka Falcko-Sulzbašská
Odkazy
	Maximilián I. Jozef; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Maximilián I. Jozef (rodným menom Maria Michael Johann Baptist Franz de Paula Joseph Kaspar Ignatius Nepomuk, * 27. máj 1756, Schwetzingen pri Mannheime – † 13. október 1825, Mníchov), bol nemecký knieža, od roku 1795 falcgróf zweibrückenský, od roku 1799 bavorský kurfirst vládnuci pod menom Maximilián IV. Jozef. Roku 1806 bol Napoleonom povýšený a stal sa prvým kráľom bavorským už ako Maximilián I. Jozef. Pre svoju obľúbenosť bol poddanými nazývaný „kráľ Max“.

Pôvod

Pochádzal z vedľajšej rodovej línie šľachtického rodu Wittelsbachovcov. Narodil sa ako syn falckého vojvodu Fridricha Michaela Falcko-Zweibrückenského a jeho manželky Márie Františky.

Život

Maximilián Jozef I. vyrastal na území Francúzskeho kráľovstva, predovšetkým v meste Štrasburg, kde sa tiež neskôr stal plukovníkom v alsaskom zbore francúzskej armády. K vladárskej moci sa dostal v Bavorsku práve vtedy, keď bol posledný mužský člen hlavnej rodovej línie Wittelsbachov, vojvoda Kristián IV., vylúčený z následníctva, pretože sa oženil s neurodzenou ženou. Otec a starší bratia Maximiliána I. Jozefa boli už vtedy po smrti, čím následníctvo pripadlo práve jemu. Vo februári roku 1799 sa stal vo svojich 43 rokoch bavorským kurfirstom ako Maximilián IV. Jozef. Pod jeho vedením sa Bavorsko stálo Bavorsko po boku Napoleona Bonaparta, ktorého politika určovala osud tejto krajiny až do roku 1813. Bavorsko poskytovalo Napoleonovej armáde predovšetkým vojakov (len počas francúzskeho ťaženia do Ruska zahynulo 30 000 bavorských vojakov). Na základe bratislavského mieru zo dňa 26. decembra roku 1805 a na znamenie vďaky za vojenskú pomoc povýšil dňa 1. januára roku 1806 cisár Napoleon územie Bavorska na kráľovstvo v dôsledku čoho kurfirst Maximilián IV. Jozef prijal ako kráľ meno Maximilián I. Jozef. Nevlastný Napoleonov syn Eugen de Beauharnais (syn prvej manželky Jozefíny de Beauharnais ako Napoleonovej prvej manželky) sa navyše oženil s bavorskou princeznou Augustou Amáliou. Bavorsko sa stalo hlavným predstaviteľom rýnskeho spolku. Po Napoleonovej porážke v bitke pri Lipsku roku 1813, Bavorsko úplne zmenilo svoju politickú orientáciu a pridalo sa k protifrancúzskej koalícii, ktorú tvorilo Pruské kráľovstvo, Ruské cárstvo a Rakúske cisárstvo. Prebehnutím k protifrancúzskej koalícii si bavorské kráľovstvo zabezpečilo svoju budúcu existenciu. Roku 1815 vstúpilo Bavorsko do nemeckého spolku. Po kratšom čase, presnejšie roku 1819 nechal Maximilián I. Jozef vypracovať ústavu. Po skone samotného kráľa Maximiliána I. Jozefa v roku 1825 sa vlády ujal jeho syn menom Ľudovít I. Bavorský.

Potomkovia

Potomkovia z prvého manželstva

Ľudovít Karol August (* 25. august 1786 – † 29. február 1868), bavorský kráľ v rokoch 1825 – 1848, ⚭ 1810 Terázia Saská (* 8. júl 1792 – † 26. október 1854)
Augusta Amálie Ludovika (* 21. jún 1788 – † 13. máj 1851), ⚭ 1806 Eugen de Beauharnais (* 3. september 1781 – † 21. február 1824), taliansky vicekráľ, prvá vojvoda z Leuchtenburgu, knieža z Eichstättu
Amália Mária Augusta (* 9. október 1790 – † 24. január 1794)
Šarlota Augusta Karolína (* 8. február 1792 – † 9. február 1873),
⚭ 1808 Viliam I. Württemberský (* 27. september 1781 – † 25. jún 1864), rozviedli sa roku 1814

⚭ 1816 František I. Rakúsky (* 12. február 1768 – † 2. marec 1835), v rokoch 1792 – 1835 kráľ uhorský, chorvátsky a český a markgróf moravský, v rokoch 1804 až 1835 cisár rakúsky a zároveň v rokoch 1792 až 1806 posledný cisár Svätej ríše rímskej
Karol Teodor Maximilián August (* 7. júl 1795 – † 16. august 1875),
⚭ 1823 Mária Anna Sophie de Pétin (* 27. júl 1796 – † 22. február 1838)

⚭ 1859 Henrieta Schöller (* 27. december 1815 – † 20. apríl 1866)

Rok po smrti prvej manželky, ktorá skonala dňa 30. marca roku 1796 tuberkulózu, uzavrel Maximilián dňa 9. marca roku 1797 v Karlsruhe manželstvo s princeznou Karolínou Frederikou Bádenskou (* 1776 – † 1841), dcérou dedičného princa Karola Ľudovíta Bádenského a jeho manželky Amálie Hesenskej, ktorú všetky deti prijali ako novú matku okrem neskoršieho kráľa Ľudovíta I.

Potomkovia z druhého manželstva

Syn (*/† 5. septembra 1799)
Maximilián Jozef Karol Fridrich (* 28. október 1800 – † 12. február 1803)
Alžbeta Ľudovika (*13. november 1801 – † 14. december 1873), ⚭ 1823 Fridrich Viliam IV. (* 15. október 1795 – † 2. január 1861), knieža neuchâtelský a pruský kráľ od roku 1840 až do svojej smrti
Amália Augusta (* 13. november 1801 – † 8. november 1877), ⚭ 1822 Ján I. (12. december 1801 – † 29. október 1873), saský kráľ od roku 1854 až do svojej smrti
Mária Anna Leopoldína (* 27. január 1805 – † 13. september 1877), ⚭ 1833 Fridrich August II. (* 18. máj 1797 – † 9. august 1854), saský kráľ od roku 1836 až do svojej smrti
Žofia Frederika Dorotea Vilhemína (* 27. január 1805 – † 28. máj 1872), ⚭ 1824 František Karol Habsbursko-Lotrinský (* 17. decembra 1802 – † 8. marec 1878), rakúsky arcivojvoda
Ľudovika Vilhemína (* 30. august 1808 – † 25. január 1892), ⚭ 1828 Maximilián Jozef (* 4. december 1808 – † 15. november 1888), bavorský vojvoda
Maximiliána Jozefa Karolína (* 21. júl 1810 – † 4. február 1821)

Zaujímavosť

Maximilián I. Jozef bol z matkinej strany starým otcom predposledného rakúskeho cisára a českého kráľa Františka Jozefa I. a zároveň jeho manželky cisárovnej Alžbety Bavorskej prezývanej Sissi.