Mešita al-Aksá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mešita al-Aksá

Mešita al-Aksá (arabs. المسجد الأقصى Prehrať al-Masdžid al-Aksánajvzdialenejšia mešita) je mešita, ktorá je súčasťou moslimského okrsku (al-Haram aš-Šaríf) na Chrámovej hore vo východnom Jeruzaleme. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5 000 veriacich vnútri a v okolí. Toto miesto považujú moslimovia za tretie najsvätejšie miesto.

Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej podľa Koránu proroka Muhammada preniesol z Mekky za jedinú noc okrídlený kôň Burák. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela Gabriela do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí Isrá a Mirádž (arab. الإسراء والمعراج al-'Isrá’ wa-l-Mi’rádž). Podľa tradície sa uskutočnila v roku 621, rok pred hidžrou. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov (Múr nárekov) aj kresťanov.

Chalífa Omar, ktorý dobyl Jeruzalem v roku 637, chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé od už existujúcich židovských a kresťanských miest. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá dostala meno al-Aksá. V rokoch 687-691 vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu pomenovanú Skalný dóm (arab. قبة الصخرة Kubbat as-Sachra). Mešitu al-Aksá v rokoch 709-715 zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]