Medveď hnedý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Medveď hnedý
Medveď grizly
Medveď grizly (Ursus arctos horribilis)
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) Medveďovité Ursidae
Podčeľaď (subfamilia) Ursinae
Skupina (tribus) Ursini
Rod (genus) Medveď Ursus
Druh (species) Medveď hnedý
Ursus arctos
Vedecký názov
Ursus arctos
Linnaeus, 1758
Rozšírenie medveďa hnedého.
Rozšírenie medveďa hnedého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď hnedý (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý jedinec dorastá do dĺžky od 2 do 3 m, chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až po 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nezatiahnuteľné pazúry. Pohlavný dimorfizmus vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a habitatu sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie v izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške. Ničenie biotopov v Severnej Amerike a v Európe zapríčinilo drastický pokles jeho populácie.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede vyvarujú stretnutiam s ľuďmi. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas zimného spánku. Veľmi dobre sa cítia vo vode – často trávia hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na korisť. Takto striehnu aj na lososy plávajúce proti prúdu na neresiská. Do ryby sa zahryzne mocnými čeľusťami alebo ju omráči labou.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je všežravec – pazúrmi vyhrabáva korene a hľuzy – ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. Základný zdroj proteínov pre medvede hnedé žijúce pri pobreží je losos. V zime je nedostatok potravy, ten prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje v brlohu a hibernuje. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od jari do jesene.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame viacero poddruhov alebo rás medveďa hnedého. Stále však prebiehajú diskusie o ich systematickom postavení, keďže skôr ako o poddruhy môže ísť o veľkostné odchýlky, spôsobené inou potravou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Braunbär na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]