Medveď hnedý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Medveď hnedý
Grizzly Denali Crop.jpg
Medveď grizly (Ursus arctos horribilis)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ursus arctos
Linnaeus, 1758
Ursus arctos range map.svg
Rozšírenie medveďa hnedého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď hnedý[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,7 % územia.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý medveď dorastá do dĺžky od 2 do 3 m, chvost meria 5 až 20 cm a dosahuje hmotnosti od 100 až po 350 kg. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nestiahnuteľné pazúry. Pohlavný dimorfizmus vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a habitatu sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie v izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške. Ničenie biotopov v Severnej Amerike a v Európe zapríčinilo drastický pokles jeho populácie.

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 (Veľké Zálužie) – 1 840 m n. m. (Solisko vo Vysokých Tatrách).[2]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede vyvarujú stretnutiam s ľuďmi. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas zimného spánku. Veľmi dobre sa cítia vo vode – často trávia hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na korisť. Takto striehnu aj na lososy plávajúce proti prúdu na neresiská. Do ryby sa zahryzne mocnými čeľusťami alebo ju omráči labou.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je všežravec – pazúrmi vyhrabáva korene a hľuzy – ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. Základný zdroj proteínov pre medvede hnedé žijúce pri pobreží je losos. V zime je nedostatok potravy, ten prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje v brlohu a hibernuje. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od jari do jesene.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Utekajúci medveď hnedý. Skandinavisk Dyrepark, Dánsko.

Rozoznávame viacero poddruhov alebo rás medveďa hnedého. Stále však prebiehajú diskusie o ich systematickom postavení, keďže skôr ako o poddruhy môže ísť o veľkostné odchýlky, spôsobené inou potravou.

Medveď hnedý (Ursus arctos):[3][4][5][6][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Medveď hnedý - Ursus arctos, s. 485 - 491.
  3. Mammal Species of the World [online]. Bucknell Univesity, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  4. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
  5. Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 192.
  6. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Carnivora - Šelmy - Carnivores [online]. savci.upol.cz, rev. 2001-08-22, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  7. HAARAMO, Mikko. Ursidae [online]. REV. 2016-03-16, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Braunbär na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]