Medveď hnedý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
medveď hnedý
Grizzly Denali Crop.jpg
Medveď grizly (Ursus arctos horribilis)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ursus arctos
Linnaeus, 1758
Ursus arctos range map.svg
Rozšírenie medveďa hnedého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď hnedý[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Obýva celú Holarktídu. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov medveď hnedý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1] Výskyt na Slovensku bol doIožený na 32,7 % územia.[2]

Opis a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelý medveď dorastá do dĺžky od 200 až do 300 cm a dosahuje hmotnosť od 100 až po 350 kg, chvost meria 5 až 20 cm. Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nestiahnuteľné pazúry. Pohlavný dimorfizmus vo veľkosti je veľmi malý, ale samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Srsť medveďov hnedých je tmavohnedá, blond až čierna. Vo voľnej prírode sa dožívajú 25 rokov, v zajatí o niečo viac.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a domova sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy (aj keď v Európe a Ázii žije v lesoch), čo vysvetľuje životaschopné populácie na izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške. Ničenie biotopov v Severnej Amerike a v Európe zapríčinilo drastický pokles jeho populácie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov medveď hnedý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

Rozšírenie a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 (Veľké Zálužie) – 1 840 m n. m. (Solisko vo Vysokých Tatrách).[2]

Ekosozologický status od roku 2001 LR - menej ohrozený.[3][4]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 700 – 900 jedincov (alpský bioregión). Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stúpajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako dobrá, rozloha vhodných biotopov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu takisto ako stúpajúca.[5]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[6] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[7]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 900 – 1 300 (alpský bioregión). Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stúpajúci.[5]

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie bol dlho nebezpečenstvom pre ľudí a dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Najnebezpečnejšie sú medvedice s medvieďatami. Našťastie sa medvede vyvarujú stretnutiam s ľuďmi. Na zadné nohy sa stavajú, aby mali lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava. Mláďatá vrhnú počas zimného spánku. Veľmi dobre sa cítia vo vode – často trávia hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na korisť. Takto striehnu aj na lososy plávajúce proti prúdu na neresiská. Do ryby sa medveď zahryzne mocnými čeľusťami alebo ju omráči labou.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď hnedý je všežravec – pazúrmi vyhrabáva korene a hľuzy – ale v prípade dostupnosti konzumuje aj mäso. Základný zdroj proteínov pre medvede hnedé žijúce pri pobreží je losos. Keď je v zime nedostatok potravy, prečkáva tým, že sa až na 6 mesiacov skryje do brlohu a hibernuje. Kvôli tomuto zimnému spánku sa musí intenzívne vykrmovať od jari do jesene.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Utekajúci medveď hnedý. Skandinavisk Dyrepark, Dánsko.

Rozoznávame viacero poddruhov alebo rás medveďa hnedého. Stále však prebiehajú diskusie o ich systematickom postavení, keďže skôr ako o poddruhy môže ísť o veľkostné odchýlky, spôsobené inou potravou.

Medveď hnedý (Ursus arctos):[8][9][10][11][12]

Útoky na človeka[upraviť | upraviť zdroj]

13.6.2021 zabil medveď v doline Banskô v Liptovskej Lúžnej 57-ročného muža. Na mieste nálezu sa našli stopy medveďa a pitva potvrdila, že úmrtie bolo spôsobené zraneniami od medveďa.[13]

1.9.2021 medveď napadol 58 ročnú ženu pri Hradišti v okrese Poltár v ovocnom sade pri zbere černíc a spôsobil jej tržné a hryzné rany v oblasti krku, ramena a stehna.[14][15]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5 000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[16]

Medveď hnedý je druh európskeho významu,[16] ktorý sa vyskytuje v 66 územiach európskeho významu,[17] kde z celkové odhadovaného počtu žije 500 – 800 jedincov.[5]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[18] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

Medveďa hnedého ohrozujú tri významné faktory, nadmerný výrub v zmiešaných a ihličnatých lesoch, vyrušovanie a nediferencovaný regulačný lov.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. júna 2021.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Medveď hnedý - Ursus arctos, s. 485 - 491.
  3. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  4. a b KRIŠTOFÍK, Ján. Atlas druhov európskeho významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 520 s. ISBN 978-80-556-0220-2. Kapitola Cicavce, Ursus arctos, s. 510 - 511. (SK, EN)
  5. a b c Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  6. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  7. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  8. Mammal Species of the World [online]. Bucknell Univesity, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  9. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
  10. Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 192.
  11. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Carnivora - Šelmy - Carnivores [online]. savci.upol.cz, rev. 2001-08-22, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  12. HAARAMO, Mikko. Ursidae [online]. REV. 2016-03-16, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  13. https://domov.sme.sk/c/22682425/muza-z-liptovskej-luznej-zabil-medved-potvrdila-pitva.html
  14. https://mynovohrad.sme.sk/c/22733036/pri-hradisti-zautocil-na-zenu-medved.html
  15. https://www.tvnoviny.sk/domace/2037615_tu-su-detaily-utoku-medveda-na-zenu-v-ovocnom-sade-za-hradistom-zivot-jej-zachranil-manzel
  16. a b Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  17. Lokality Natura 2000 druhu medveď hnedý [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-06-27]. Dostupné online.
  18. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]