Medvedí ostrov
Medvedí ostrov (po nórsky: Bjørnøya) je súčasť Nórska a Svalbardu. Leží v Severnom ľadovom oceáne. Celý ostrov tvorí prírodnú rezerváciu okrem 1,2 km² okolo meteorologickej stanice. Rezervácia siaha až 4 námorné míle (cca 7,4 km) do mora.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Medvedí ostrov leží 120 námorných míľ južne od Svalbardu a má tvar trojuholníka, smerujúceho na juh. Rozloha ostrova je 178 km² (dĺžka v severojužnom smere asi 20 km a šírka 15,5 km). Ostrov leží medzi 74°20´ – 74°31´ severnej šírky a 18°45´ – 19°16´ západnej dĺžky. Južná časť je hornatá s množstvom plochých vrchov s výškou 360 – 440 m n. m. Na východe ostrova je pohorie Miseryfjellet s vrchmi Urd (536 m n. m.) Vardan (462) a Skuld (454), ďalšími pohoriami sú Antarcticfjellet na juhovýchode, a Fuglefjellet, Hamburgfjellet, a Alfredfjellet na juhozápade. Severná časť je rovinatá. Na ostrove je aj niekoľko piesočnatých pláží či polostrovov, ktoré sú však nevhodné pre plávanie. Priemerná teplota na ostrove je v januári -7,9 °C. a v júli a auguste +4,4 a +4,5 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 350 mm.
Polárna noc trvá od 8. novembra do 3. februára a polárny deň od 2. marca do 11. augusta.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Medvedí ostrov bol prvýkrát zaznamenaný 10. júna 1596 holandským moreplavcom Willemom Barentsom počas jeho tretej plavby. Barents ostrov pomenoval Beeren Eylandt (v angličtine Bear Island, v nórčine Bjørnøya), pretože počas tejto plavby mala posádka údajne stretnutie s ľadovým medveďom na pobreží.[1]
Počas 18. storočia na ostrove začali zimovať ruskí lovci. V tomto období sa o Medvedí ostrov začali zaujímať aj Nóri. Začiatkom 19. storočia postavili na ostrove nórski obchodníci obydlia, kde lovci často prezimovali. Vedecké expedície sa na ostrov začali pravidelnejšie vydávať od polovice 19. storočia, kedy ho zmapovali švédski a nórski výskumníci.[1]
Na začiatku 20. storočia sa na ostrove objavili prvé pokusy o hospodárske využitie zo strany nemeckých a ruských záujemcov, ktorí vykonali prieskumné vrty a skúšobnú ťažbu uhlia, no tieto aktivity neprerástli do trvalej prevádzky. Rozsiahlejšiu činnosť rozvinula nórska spoločnosť Bjørnøens Kullkompani (neskôr Bjørnøen A/S), ktorá v roku 1915 získala nároky na celý ostrov a založila banícku osadu Tunheim. V rokoch 1917 – 1925 sa tu vyťažilo viac než 100 000 ton uhlia a počet pracovníkov v roku 1923 dosiahol približne 260. Pokles cien uhlia a nepriaznivé geologické podmienky viedli k ukončeniu ťažby v roku 1925. V tom istom roku Nórsko odkúpilo nemecké nároky a ostrov bol začlenený do Svalbardskej zmluvy.[1]
Od roku 1918 na ostrove fungovala meteorologická a rádiová stanica, ktorá zohrala kľúčovú úlohu počas druhej svetovej vojny. V roku 1941 bola osada Tunheim spolu so stanicou zničená britským námorníctvom, aby sa zabránilo ich využitiu nemeckými silami. Nemci však neskôr prevádzkovali vlastnú meteorologickú stanicu na juhu ostrova. Po vojne Nóri vybudovali novú stanicu v Herwighamne na severnom pobreží, ktorá sa stala hlavným centrom aktivít a zostáva v prevádzke dodnes.[1]
.jpg)
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Stálych obyvateľov ostrova tvorí približne 10 zamestnancov nórskej meteorologickej a rádiovej stanice, ktorá sa nachádza v Herwighamne na severnom pobreží ostrova. Okrem toho sa na ostrove každoročne uskutočňuje vedecký výskum, zameraný najmä na monitorovanie populácií morských vtákov.[2]
Flóra a fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Počas obdobia hniezdenia sa na ostrove zhromažďuje viac ako milión morských vtákov. Medzi najpočetnejšie patria alky tenkozobé (Uria aalge), alky hrubozobé (Uria lomvia), alky malé (Alle alle), čajky trojprsté (Rissa tridactyla), fulmare ľadové (Fulmarus glacialis) a čajky bledé (Larus hyperboreus). Pobrežné a morské oblasti okolo ostrova predstavujú významné kŕmne lokality pre tieto vtáky.[3]
Okolie ostrova je zároveň dôležitým miestom rozmnožovania viacerých druhov rýb, vrátane tresiek, sleďov, nórskeho okúnika (Sebastes norvegicus) a halibuta grónskeho (Hippoglossus hippoglossus). Celkovo bolo vo vodách Medvedieho ostrova zaznamenaných 24 druhov rýb.[3]
V mori pri ostrove sa vyskytujú aj viaceré druhy tuleňov, hoci v menších počtoch než pri iných častiach súostrovia Svalbard. Ide najmä o tuleňa krúžkovaného (Pusa hispida), tuleňa bradatého (Erignathus barbatus), tuleňa grónskeho (Pagophilus groenlandicus), tuleňa kapucňového (Cystophora cristata), tuleňa obyčajného (Phoca vitulina) a príležitostne aj mroža (Odobenus rosmarus). Medzi bežne pozorované veľryby patria bielonosec (Lagenorhynchus albirostris) a vráskavec minke (Balaenoptera acutorostrata).[3]
Ak sa v zime naplavený morský ľad dostane až k ostrovu, môžu sa tu objaviť aj ľadové medvede (Ursus maritimus). Populácia polárnej líšky (Vulpes lagopus) zostáva dlhodobo nízka v dôsledku minulého intenzívneho lovu, no od roku 1986 bolo na ostrove niekoľkokrát zaznamenané úspešné rozmnožovanie. Obe tieto druhy sú prísne chránené.[3]
V približne dvadsiatich jazerách na ostrove sa vyskytuje sivoň alpský (Salvelinus alpinus).[3]
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Vegetácia ostrova patrí do pásma stredoarktickej tundry. Z celkového počtu 173 druhov cievnatých rastlín známych zo Svalbardu sa na ostrove vyskytuje 54. Okrem toho tu bolo zaznamenaných približne 150 druhov machov. Najbohatšie porasty sa nachádzajú v blízkosti útesov, kde hniezdia veľké kolónie morských vtákov, ktoré obohacujú pôdu o živiny. V týchto lokalitách prevláda lyžičník grónsky (Cochlearia groenlandica).[4]
V iných častiach pôsobí ostrov skôr neúrodne. Medzi najbežnejšie vegetačné typy patria mokrade, kde rastú druhy ako Dupontia pelligera, Ranunculus hyperboreus a Hippuris vulgaris. Ďalší typ tvoria vetrom ovplyvnené lišajníkové spoločenstvá, v ktorých dominujú machy a lišajníky. Na pobreží sa vyvinuli plážové rastlinné komunity s druhmi ako Puccinellia phryganodes, Carex subspathacea a Rhodiola arctica.[4]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medvedí ostrov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 Bear Island (Bjørnøya) - Spitsbergen | Svalbard [online]. [Cit. 2025-09-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bjørnøya's history and cultural remains - The Cruise Handbook for Svalbard [online]. cruise-handbook.npolar.no, [cit. 2025-09-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Bjørnøya's wildlife - The Cruise Handbook for Svalbard [online]. cruise-handbook.npolar.no, [cit. 2025-09-01]. Dostupné online.
- 1 2 Bjørnøya's vegetation - The Cruise Handbook for Svalbard [online]. cruise-handbook.npolar.no, [cit. 2025-09-01]. Dostupné online.