Medzibodrocké pláňavy
| Medzibodrocké pláňavy | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Kráľovského Chlmca
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Nadradená jednotka |
Východoslovenská rovina |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Latorická rovina Bodrocká rovina |
| Podradené jednotky |
Chlmecké pahorky Tarbucka |
| Mestá | Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou |
| Súradnice | 48°24′29″S 21°55′52″V / 48,408°S 21,931°V |
| Najvyšší bod | Tarbucka |
| - výška | 277,5 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj podcelku |
| - výška | cca 95 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Medzibodrocké pláňavy pod číslom 7
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Medzibodrocké pláňavy sú geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Tvorí ju územie medzi riekou Latorica a hranicou s Maďarskom. Najvyšší vrch územia je Tarbucka, dosahujúca 277,5 m n. m.[1]
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok zaberá územie v južnej časti Východoslovenskej roviny. Východný okraj vymedzuje štátna hranica s Ukrajinou, južný hranica s Maďarskom. Severným smerom leží Latorická rovina, západným smerom nadväzuje Bodrocká rovina, oba podcelky Východoslovenskej roviny.[2]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Medzibodrockých pláňav sa nachádzajú dve časti:
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Severná a západná časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Latorica, z maloplošných chránených území sa tu nachádzajú:
- Tarbucka – prírodná rezervácia
- Dlhé Tice – prírodná rezervácia
- Krátke Tice – prírodná rezervácia
- Veľké jazero – prírodná rezervácia
- Horešské lúky – prírodná rezervácia
- Poniklecová lúčka – prírodná rezervácia
- Boľské rašelinisko – prírodná rezervácia
- Biele jazero – prírodná rezervácia
- Tajba – národná prírodná rezervácia
- Veľký kopec – chránený areál[3]
Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
Nerovnomerné rozloženie sídiel v tejto časti Východoslovenskej roviny spôsobuje striedanie stredne husto osídlených a pomerne pustých oblastí. Vo východnej časti ležia mestá Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Centrálnou časťou prechádza zo Slovenského Nového Mesta k Čiernej nad Tisou cesta I/79, na ktorú sa v Kráľovskom Chlmci pripája cesta II/555 z Veľkých Kapušian. Južnou časťou vedie dôležitá železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.