Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu
L’Organisation internationale de radiodiffusion et de télévision
Členské krajiny OIRT
Vznik 28. jún 1946
Zánik 1. január 1993
Sídlo Brusel, Belgicko do 1950
Praha, ČSSR od 1950
Členstvo 14 aktívnych členov
Oficiálne jazyky francúzština, ruština
Webová stránka

Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu (franc. L’Organisation internationale de radiodiffusion et de télévision, OIRT) bolo euro-ázijské združenie verejnoprávnych rozhlasových a televíznych staníc založené s cieľom vytvorenia vzájomnej spolupráce v rôznych oblastiach vysielania a zabezpečenia výmeny informácií medzi členmi. Vznikla 28. júna 1946 v belgickom Bruseli, neskôr sa sídlo premiestnilo do Prahy. Aj keď pôvodne bola založená spoločne vysielateľmi z celej Európy, od čias studenej vojny združovala krajiny socialistického bloku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Táto medzinárodná organizácia bola založená 28. júna 1946 28 krajinami pod názvom Medzinárodná organizácia pre rozhlasové vysielanie (franc. L’Organisation internationale de radiodiffusion et de télévision) so skratkou OIR. Zakladajúcimi krajinami boli Albánsko, Belgicko, Bieloruská SSR, Bulharsko, Česko-Slovensko, Egypt, Estónska SSR, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Juhoslávia, Libanon, Litovská SSR, Lotyšská SSR, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Moldavská SSR, Monako, Nemecká demokratická republika, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Sýria, Taliansko, Tunisko, Ukrajinská SSR.

Sídlom organizácie sa stala budova Medzinárodnej vysielacej únie (IBU) v belgickom Bruseli. Na jej čele stáli dvaja predsedovia - jeden bol zo ZSSR, druhý z Francúzska. Nastupujúca studená vojna a čoraz napätejšie vzťahy medzi oboma politickými tábormi spôsobovali komplikácie v jej fungovaní.

V roku 1950 z OIR vystúpili krajiny západnej Európy a Stredomoria a dňa 12. februára 1950 založili vlastné združenie pod názvom Európska vysielacia únia (angl. European Broadcasting Union; franc. L'Union Européenne de Radio-Télévision). Následne sa technické centrum a sídlo OIR presťahovalo do Prahy. Členmi zostali Albánsko, Bieloruská SSR, Bulharsko, Česko-Slovensko, Estónska SSR, Fínsko, Juhoslávia, Karelsko-fínska SSR, Litovská SSR, Lotyšská SSR, Maďarsko, Moldavská SSR, Nemecká demokratická republika, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Sýria a Ukrajinská SSR. Fínsko ako neutrálna krajina bolo členom oboch združení.

Od roku 1960 sa názov organizácie zmenil na Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu (franc. L’Organisation internationale de radiodiffusion et de télévision, OIRT).

Po zmene spoločenských a politických pomerov v 90. rokoch 20. storočia pominuli ideologické dôvody dvoch samostatných organizácií na území Európy. Medzinárodná organizácia pre rozhlas a televíziu sa zlúčila s Európskou vysielacou úniou a k 1. januáru 1993 oficiálne zanikla.

Intervízia[upraviť | upraviť zdroj]

Od 30. januára 1960 bola súčasťou OIRT televízna výmenná sieť s názvom Intervízia (rus. Интервидение, čes. Intervize, bulh. Интервизия, poľ. Interwizja, maď. Intervízió, fín. Intervision). Intervíziu založili televízne spoločnosti z Česko-Slovenska (ČST), Maďarska, NDR a Poľska (TP). Krátko po vzniku (v roku 1961) sa k nej pripojili televízie ZSSR a Bulharska, v roku 1962 Rumunska a Mongolska.[1]

Hlavnou úlohou Intervízie bola vzájomná výmena televíznych programov medzi jej členmi. V určitom obmedzenom rozsahu dochádzalo aj k výmene programov s Európskou vysielacou úniou.

Intervízia organizovala v rokoch 1977 - 1980 prestížnu medzinárodnú pesničkovú súťaž pod názvom Medzinárodný festival Intervízie, ktorá mala byť náprotivkom súťaže organizovanej Európskou vysielacou úniou pod názvom Eurovision Song Contest. Intervíznou súťažou sa stal Medzinárodný hudobný festival v Sopote v Poľsku:

Vysielacie pásmo[upraviť | upraviť zdroj]

S výnimkou NDR, Rakúska a Fínska využívali členské krajiny OIRT pre rozhlasové vysielanie špeciálne frekvenčné pásmo. Tzv. „OIRT pásmo“ (alebo aj „FM-OIRT“) bolo v rozpätí 65,9 MHz–73,1 MHz, zatiaľ čo západoeurópske pásmo „VHF II“ bolo v rozpätí 87,5–108,0 MHz.

Referencie a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LINDENBERGER, Thomas. Massenmedien im Kalten Krieg: Akteure, Bilder, Resonanzen. Kolín : [s.n.], 2006. ISBN 3412231053. S. 241-242. (v nemčine)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]