Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat
| Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat  | |||||||||||||
.jpg) | |||||||||||||
| IATA: BCN · ICAO: LEBL | |||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Typ letiska | medzinárodné civilné | ||||||||||||
| Prevádzkovateľ | AENA | ||||||||||||
| Otvorenie | 1918 | ||||||||||||
| Mesto | Barcelona, Španielsko | ||||||||||||
| Nadmorská výška | 4 m n. m. | ||||||||||||
| Poloha | 41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°VSúradnice: 41°17′49″S 2°04′42″V / 41,296944°S 2,078333°V | ||||||||||||
| Vzletové a pristávacie dráhy | |||||||||||||
| |||||||||||||
| Štatistika (2016) | |||||||||||||
| Cestujúcich | 44 154 693 | ||||||||||||
| Pohybov | 307 864 lietadiel | ||||||||||||
| aena-aeropuertos.es | |||||||||||||
Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat (špa. Aeropuerto Josep Tarradellas Barcelona-El Prat; IATA: BCN, ICAO: LEBL), zvyčajne známe ako El Prat, sa nachádza 10 km juhozápadne[1] od Barcelony, v Katalánsku, Španielsko, medzi mestami El Prat de Llobregat, Viladecans a Sant Boi.
Letisko je druhé najväčšie v Španielsku hneď po Medzinárodnom letisku Barajas v Madride a prvé, čo sa týka Katalánska a pobrežia Stredozemného mora.[2] Je to hlavné letisko pre spoločnosti Vueling Airlines, a letisko, na ktoré sa upriamujú Air Europa a Iberia. Letisko slúži hlavne pre domáce európske a severoafrické destinácie, ale má taktiež menší počet letov aj do juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Severnej Ameriky.
Letecká služba na trase Barcelona – Madrid, známa ako "Pont Aeri" (v katalánčine) alebo "Puente Aéreo" (v španielčine), doslova "Nebeský most", je najrušnejšia trasa na svete s najväčším počtom letových operácii (971 za týždeň) v roku 2007.[3] Cestovný plán sa zredukoval od februára 2008, kedy bola otvorená Rýchloželeznica Madrid – Barcelona, ktorá prekoná vzdialenosť za 2 hodiny 40 minút rýchlo a sa stala obľúbená.
V roku 2009 prešlo bránami letiska Barcelona 27 311 765 pasažierov,[4] čo je 9,8% pokles oproti 30 208 134 pasažierom v roku 2008.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé barcelonské letisko, nachádzajúce sa v el Remolare, začalo fungovať v roku 1916. Nemalo však dobré vyhliadky na rozšírenie v budúcnosti, a tak nové letisko v El Prate otvorili v roku 1918. Prvé lietadlo, ktoré na letisku pristálo, bolo Latécoère Salmson 300, ktoré priletelo z Toulouse s konečnou zastávkou v Casablance. Letisko bolo sídlom Aeroklubu Katalánsko a základňou pre Zeppeliny španielskeho námorníctva. Plánovaná komerčná letecká prevádzka začala v roku 1927 s letom spoločnosti Iberia do Madridu (na letisko Cuatros Vientos). Bola to prvá trasa spoločnosti Iberia.
V roku 1948 bola vybudovaná dráha, dnes 07-25, a v tom istom roku začali prvé zaoceánske lety, a to spoločnosti Pan American World Airways do New Yorku. Medzi rokmi 1948 až 1952 bola postavená druhá dráha (dráha 16-34), kolmá na predošlú, tiež boli zriadené taxislužby a bol postavený terminál na ubytovanie pasažierov. V roku 1963 letisko dosiahlo milión prepravených pasažierov ročne. Nová riadiaca veža bola postavená v roku 1965 a terminál bol prestavaný v roku 1968 (momentálne najstaršie krídlo terminálu B).
3. augusta 1970 spoločnosť Pan American World Airways slávnostne zahájila pravidelné lety medzi Barcelonou, Lisabonom a New Yorkom, zabezpečované lietadlami typu Boeing 747SP. 4. novembra toho istého roku začala Iberia so službou "Air-shuttle" medzi Barcelonou a Madridom. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1976 bol postavený terminál špeciálne len pre potreby Iberie a jej air-shuttle a taktiež samostatný terminál pre nákladnú dopravu, ku ktorému bola pripojená tiež poštová služba a letisková dráha pre cargo. V roku 1977 presiahlo letisko 5 miliónov prepravených pasažierov za rok.
Od konca sedemdesiatych až do začiatku deväťdesiatych rokov sa rozvoj letiska, čo sa týka dopravy aj investícií zastavil až do konania Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992. El Prat podstúpilo veľký rozvoj spočívajúci v modernizácii a v expanzii existujúceho terminálu (terminál B) a v konštrukcii ďalších dvoch (terminály A a C), ktorá zahŕňala aj výstavbu revolučných "jetwayov", ktoré umožňovali pasažierom priamy prístup do lietadla. Autorom tejto reformy bol architekt Ricardo Bofill Levi. V roku 1996 bola otvorená nová riadiaca veža, o ktorej podobu sa tiež postaral Ricardo Bofill Levi.
Kvôli silnému poklesu leteckej dopravy po roku 1999 a kríze v leteckom sektore v roku 2001 boli mnohé charterové lety z Girony a Reusu odklonené na El Prat, čím pomohli letisku prekonať krízu.
Známe nehody a incidenty[upraviť | upraviť zdroj]
- 21. októbra 1994 nákladné lietadlo Falcon 20 muselo núdzovo pristáť na letisku po tom, ako utrpelo poruchu na pristávacích prístrojoch. Žiaden z troch členov posádky neutrpel zranenia.
- 19. februára 1998 zomreli dvaja ľudia, veliteľ a pilot, na palube stroju spoločnosti Ibertrans, ktorý havaroval pri meste Gavá krátko po odlete z El Prat.
- 28. júla 1998 havarovalo nákladné lietadlo nesúce noviny z Malorky blízko jedného z plotov obklopujúcich letisko. Zahynuli pri tom dvaja členovia posádky a druhý pilot.
- V roku 2002 sa Let Bashkirian Airlines 2937, ktorý prišiel z Letiska Domodedovo v Moskve, zrazil s letom DHL 611 nad Nemeckom na ceste do Barcelony.[5]
- 24. marca 2015 padlo nad južnou časťou francúzskych Álp (medzi obcou Barcelonnette a mestom Digne-les-Bains) lietadlo typu Airbus A320 nízkonákladovej spoločnosti Germanwings, ktoré letelo z Barcelony (letisko El Prat) do Düsseldorfu. Podľa neoficiálnych informácií zahynulo 144 pasažierov a 6 členov posádky.
El Prat dnes[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina dopravy na barcelonskom letisku je domáca alebo európska. V tomto majú Iberia a Spanair operačnú základňu. Počet medzikontinentálnych letov je však oveľa nižší ako na ostatných európskych letiskách s rovnakým počtom prepravených pasažierov. Nedostatok medzikontinentálnych spojení bol hlavný dôvod sťažností a nátlaku zo strany úradov, a katalánskych skupín v posledných rokoch, ktoré chcú, aby sa letisko stalo centrom svetovej dopravnej distribúcie, a nie len európskej.
V posledných rokoch výrazne vzrástla preprava nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, špeciálne potom, ako si aerolinky Vueling zriadili operačné základne na letisku. Medzi iné nízkonákladové aerolínie operujúce na letisku patrí easyJet a Wizz Air.
Letisko má tri dráhy, dve súbežné, menovite 07L-25R a 07R-25L (novšia bola otvorená v roku 2004) a krížom cez ne prechádza tretia dráha 02-20. Sú tu dva terminály, T1 a T2, ktoré sú zložené z bývalých terminálov A, B a C. Tieto dva terminály majú spolu 268 check-in pultov a 64 vybavovacích brán. Operácie na letisku sú obmedzené výlučne na lety riadené prístrojmi (instrumental flights - IFR), okrem letov zdravotných služieb (VFR), havarijných situácií a potrieb vlády.
Plán na rozvoj (Plán Barcelona)[6] zahŕňa tretí terminál (autorom je znovu Ricardo Bofill) a riadiacu vežu. Dráha 07R-25L bola tiež postavená počas tohto rozšírenia. Po otvorení terminálu T1 "Sud" je letisko schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne. Rozloha letiska sa tiež v roku 2009 zväčšila z 8,45 km² na 15,33 km². Po ďalšej expanzii, ktorá má skončiť do roku 2012 a počas ktorej sa postaví nový satelitný terminál vzrastie kapacita letiska na 70 miliónov cestujúcich ročne.
Letisko je predmetom politickej diskusie nad spravovaním a kontrolou medzi katalánskou Generalitat a španielskou vládou, ktorá zahŕňa AENU (letiskového manažéra) a rôzne letecké spoločnosti, hlavne Iberiu a Spanair. Časť sporu tkvie v zisku, ktorý letisko vytvára a je použitý na údržbu a investície na rôznych letiskách v sieti AENA a tiež na vládne investície v iných ekonomických sektoroch.
Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]
.PNG)
Zdroj: Aeroport de Barcelona, AENA |
|
|
Pozemná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Železnice[upraviť | upraviť zdroj]
Letisko je prístupné pomocou prichádzajúcich vlakov RENFE na linke 
Nord, ktorá ide zo stanice Maçanet-Massanes s hlavnými zastávkami na stanici Barcelona Sants a na celkom hlavnej stanici Passeig de Gràcia, čím je prepojená s barcelonským systémom metra. Do plánu expanzie letiska je zahrnutá aj nová železničná stanica blízko letiska, ktorá ho spojí so španielskou sieťou AVE a linkou 9 barcelonského metra.
Autobusy[upraviť | upraviť zdroj]
Verejné autobusy spoločnosti Transports Metropolitans de Barcelona (TMB) na linke 46 chodia každých 25 minút z námestia Plaça d'Espanya. Stála súkromná autobusová linka (Aerobús) z námestia Plaça de Catalunya, stojí na Sants a Plaça d'Espanya. Taxislužba funguje pri každom termináli. Diaľnica C-32 spája letisko s mimoúrovňovou križovatkou medzi vonkajším okruhom barcelonskej autodráhy Ronda de Dalt a hlavnými autodráhami.
Parkovanie na letisku[upraviť | upraviť zdroj]
Letisko Barcelona malo pred dobudovaním terminálu "Sud" približne 11 900 parkovacích miest, z toho 2 009 v parkovacom dome pred terminálom C, ktorý je s letiskom spojený krytým koridorom. Pred terminálom A je ďalší parkovací dom, ktorý pridáva o približne 2 600 viac miest, táto budova je momentálne rozširovaná konštrukciou dvoch nových podlaží. Zvyšné miesta sú rozmiestnené v iných vonkajších plochách, pred terminálovými a kancelárskymi budovami a pridávajú približne 7 200 miest na parkovanie. S výstavbou terminálu "Sud" sa zvýšil celkový počet miest na 23 900.
Terminál 1 „Sud“[upraviť | upraviť zdroj]
Nový terminál T1 „Sud“, ktorý navrhol Ricardo Bofill, bol slávnostne otvorený 17. júna 2009. Nový terminál T1 má vnútornú plochu 525 000 m² a vzletovú a pristávaciu plochu s rozlohou 600 000 m².
Jeho vybavenie zahŕňa:
- 168 check-in pultov
- 50 miest pre lietadlá
- 15 batožinových pásov (jeden nový pás sa vyrovná 4 pásom v starom termináli) a
- 12 000 parkovacích miest, ktoré pribudnú k už jestvujúcim 11 900 miestam v termináli 2 (súčasné terminály A, B a C).
Predpoklad je, že letisko bude schopné odbaviť 55 miliónov pasažierov ročne a uskutoční 90 operácií za hodinu.
Rozšírenie letiska spolu s celkovou investíciou 5,1 bilióna € v budúcnosti sa bude skladať z výstavby nového satelitného terminálu a obnovy existujúcich terminálov. Osobná inžinierska fáza južného terminálu bola možná s rozpočtom 900 miliónov €.
Terminálové presuny[upraviť | upraviť zdroj]
- Na konci septembra sa členovia aliancie OneWorld a Vuelingu presunuli z terminálu 2 do nového terminálu 1
- Na konci roku 2009 sa členovia aliancie SkyTeam a aerolínie bez príslušnosti k aliancii uskutočňujúce medzikontinentálne lety taktiež presunuli z T2 do T1.
Aerolínie a destinácie[upraviť | upraviť zdroj]
Pravidelné linky[upraviť | upraviť zdroj]
| Spoločnosť | Destinácie |
|---|---|
| Adria Airways | Ľubľana [sezónne] |
| Aegean Airlines | Atény |
| Aer Lingus | Belfast-International [sezónne], Cork, Dublin |
| Aeroflot | Moskva-Šeremetievo |
| Aerolíneas Argentinas | Buenos Aires-Ezeiza |
| Aeroméxico | Mexiko City |
| Air Algérie | Alžír, Oran [končí 20. júna] |
| Air Arabia Maroc | Casablanca |
| airBaltic | Riga |
| Air Canada | Montreal [začína 5. júna; sezónne], Toronto [začína 4. júna; sezónne] |
| Air Europa | Atény [začína 4. júla], Fuerteventura [sezónne], Ibiza, Lanzarote, La Palma [sezónne], Las Palmas, Madrid, Menorca, Palma de Mallorca, Tenerife-Norte, Tenerife-Sur Reina Sofia, Tunis |
| Air France | Paríž-Charles de Gaulle |
| Air France prevádzkované dopravcom Brit Air | Lyon, Paríž-Orly |
| Air France prevádzkované dopravcom HOP! | Ajaccio [začína 29. mája], Bordeaux, Nantes |
| Air Transat | Montreal, Toronto, Vancouver [sezónne] |
| Alitalia | Alghero [začína 1. júna], Miláno-Linate, Rím-Fiumicino |
| American Airlines | New York-JFK |
| Ándalus Líneas Aéreas | Almería, Nador, San Sebastián |
| Arkia Israel Airlines | Tel Aviv |
| Atlas Blue | Marakeš, Tanger [končí 24. júna] |
| Austrian Airlines | Viedeň |
| Austrian Airlines prevádzkované dopravcom Tyrolean Airways | Viedeň [sezónne] |
| Avianca | Bogota |
| Blue Air | Bukurešť-Băneasa |
| bmibaby | Birmingham [končí 7. júna], East Midlands [sezónne] |
| British Airways | Londýn-City, Londýn-Heathrow |
| Brussels Airlines | Brusel |
| Bulgaria Air | Sofia |
| Cimber Sterling | Kodaň |
| City Airline | Göteborg-Landvetter |
| Croatia Airlines | Záhreb [sezónne] |
| Delta Air Lines | Atlanta, New York-JFK |
| easyJet | Belfast-International, Berlín-Schönefeld, Bristol, Doncaster/Sheffield, Dortmund, Liverpool, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Lyon, Miláno-Malpensa, Newcastle upon Tyne, Paríž-Charles de Gaulle |
| easyJet Switzerland | Bazilej, Ženeva |
| EgyptAir | Káhira, Luxor |
| El Al | Tel Aviv |
| Finnair | Helsinki |
| Germanwings | Kolín/Bonn, Hannover, Stuttgart |
| Iberia | Madrid |
| Iberia prevádzkované dopravcom Air Nostrum | Albacete, Almería, Asturias, Badajoz, Bologna, Burgos, Korfu [sezónne], León, Marseille, Murcia, Nantes, Nice, Olbia [sezónne], Pamplona, Salamanca, San Sebastián, Santander, Tanger [sezónne], Toulouse, Turín, Valencia, Valladolid |
| Icelandair | Reykjavík-Keflavík [pokračuje 26. júna; sezónne] |
| Iceland Express | Reykjavík-Keflavík [pokračuje 1. júna; sezónne] |
| Jet2.com | Leeds/Bradford |
| Jet4you | Casablanca, Nador, Tanger |
| KLM Royal Dutch Airlines | Amsterdam |
| LOT Polish Airlines | Varšava |
| Lufthansa | Düsseldorf, Frankfurt, Miláno-Malpensa, Mníchov |
| Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Contact Air | Düsseldorf [pokračuje 5. júna] |
| Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Eurowings | Düsseldorf |
| Lufthansa Regional prevádzkované dopravcom Lufthansa CityLine | Düsseldorf |
| Luxair | Luxemburg |
| Meridiana | Florencia |
| Norwegian Air Shuttle | Bergen, Kodaň, Oslo-Gardermoen, Štokholm-Arlanda |
| Pakistan International Airlines | Chicago-O'Hare [začína 13. júna], Islamabad, Karáči, Láhaur |
| Qatar Airways | Dauha [začína 7. júna] |
| Rossija | Sankt Peterburg |
| Royal Air Maroc | Casablanca, Tanger [začína 28. júna] |
| Royal Jordanian | Ammán |
| Scandinavian Airlines | Kodaň, Oslo-Gardermoen |
| Singapore Airlines | Singapur |
| Sky Work Airlines | Bern |
| Sun d’Or International Airlines | Tel Aviv |
| Swiss International Air Lines | Ženeva, Zürich |
| Swiss International Air Lines prevádzkované dopravcom Swiss European Air Lines | Bazilej |
| TAP Portugal | Lisabon, Porto |
| TAROM | Bukurešť-Otopeni |
| Transavia.com | Amsterdam, Rotterdam |
| Transavia.com Denmark | Kodaň |
| Travel Service prevádzkované dopravcom Smart Wings | Praha |
| Tunisair | Tunis |
| Turkish Airlines | Istanbul-Atatürk |
| Ukraine International Airlines | Kyjev-Borispol, Ľvov [začína 17. júna] |
| Vueling Airlines | A Coruña, Alicante, Ammán [začína 26. júna], Amsterdam, Astúria, Atény, Bilbao, Brusel, Bukurešť-Otopeni, Budapešť, Dubrovník, Edinburgh [začína 24. júna], Granada, Ibiza, Istanbul-Sabiha Gökçen [začína 24. júna], Las Palmas, Jerez de la Frontera, Lisabon, Ľubľana [začína 26. júna], Madrid, Malaga, Malta, Marakeš, Miláno-Malpensa, Menorca, Moskva-Domodedovo, Neapol, Nice [končí 23. júna], Palermo, Paríž-Orly, Pisa, Praha, Rím-Fiumicino, Santiago de Compostela, Sankt Peterburg [pokračuje 25. júna], Seville, Tenerife-Norte, Benátky-Marco Polo, Verona, Viedeň, Vigo |
| Wizz Air | Bukurešť-Băneasa, Budapešť, Kluž, Gdansk, Katovice, Praha, Sofia, Temešvár, Varšava |
Nákladná doprava[upraviť | upraviť zdroj]
| Spoločnosť | Destinácie |
|---|---|
| British Airways World Cargo | East Midlands, Londýn-Heathrow, Londýn-Luton |
| Cargolux | Hongkong, Džidda, Luxemburg |
| DHL Express | Vitoria-Gasteiz |
| Emirates SkyCargo | Dubaj, Mexiko City |
| FedEx Express | Paríž-Charles de Gaulle |
| Jade Cargo International | Brescia, Šanghaj-Pudong, Šen-čen |
| TNT Airways | Liege, Brusel |
| United Parcel Service | Kolín/Bonn, Valencia |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Zunino, Eric (November 2004) "Letisko Barcelona", Airline World, str. 40–43.
- ↑ EUROCONTROL basic [online]. [Cit. 2007-06-10]. Dostupné online. Archivované 2007-06-10 z originálu.
- ↑ 2007 aircraft movments, passengers and cargo traffic
- ↑ OAG reveals latest industry intelligence on the busiest routes [online]. [Cit. 2009-07-24]. Dostupné online. Archivované 2007-10-26 z originálu.
- ↑ AENA - 2009 aircraft movements, passengers and cargo traffic
- ↑ GALLAGHER, Paul. Jet pilot's 14 seconds dilemma before fatal crash [online]. scotsman.com, [cit. 2007-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Barcelona / Plan Barcelona
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna webstránka Archivované 2020-06-28 na Wayback Machine
