Peňažná jednotka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Menová jednotka)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Peňažná jednotka je početná jednotka umožňujúca, aby peniaze mohli slúžiť ako miera (t.j. meradlo) hodnoty. Menová jednotka (niekedy nazývaná len mena) je peňažná jednotka jedného štátu. Príklady sú: (jedno) euro, (jedna) slovenská koruna, sto forintov. Menová jednotka tvorí základ národnej menovej sústavy (takisto niekedy nazývanej mena). Podrobnosti definícií pozri nižšie a pozri aj článok mena.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Peňažná jednotka je početná jednotka umožňujúca, aby peniaze mohli slúžiť ako miera hodnoty (t. j. aby sa dal určiť obsah dlhov vyjadrených peniazmi daného štátu). Peňažné jednotky sú napríklad (jedno) euro či (jedna) slovenská koruna. Niekedy (najmä mimo medzinárodných kontextov) sa výraz peňažná jednotka zvykne stotožňovať s výrazom menová jednotka (pozri nižšie).

Menová jednotka (nazývaná aj mena) je peňažná jednotka jedného štátu (resp. určitého zoskupenia štátov). Príklady variantných definícií sú:

  • Menová jednotka je peňažná jednotka jedného štátu (resp. určitého zoskupenia štátov), pričom peniazmi sa myslí len zákonné platidlo (čomu spravidla zodpovedajú pojmy obeživo, peňažné znaky a valuta). Mierne zjednodušene možno teda menovú jednotku charakterizovať aj ako zákonné platidlo štátu (zoskupenia štátov) vyjadrené ako jednotka resp. ako pomenovanie zákonného platidla.
  • Menová jednotka je len peňažná jednotka jedného štátu (resp. zoskupenia štátov) zúčastňujúca sa zahraničného obchodu resp. iných foriem medzinárodných vzťahov.
  • Menová jednotka je peňažná jednotka jedného štátu (resp. zoskupenia štátov) alebo základná jednotka platobného či zúčtovacieho systému.
  • Menová jednotka je peňažná jednotka jedného štátu (resp. zoskupenia štátov) spolu s jej vecným vymedzením (teda definíciou jej priamej hodnoty, napr. v zlate).

Ukážky definícií z literatúry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Menová jednotka je zákonom stanovená základná peňažná jednotka platná na území určitého štátu [1], resp. Menová jednotka je zákonom stanovená základná peňažná jednotka platná na území určitého štátu, v ktorej sa vyjadruje hodnota papierových peňazí a mincí, a v ktorej sa vo vnútornom styku vykonávajú platby.[2]
  • Menová jednotka určuje, ktorý druh tovaru je peňažným tovarom a aké jeho množstvo je základom na porovnávanie cien. Euro je zároveň menovou jednotkou, ale v Japonsku je menovou jednotkou 100 jenov, v Maďarsku je to 100 forintov. [3]
  • Menová jednotka je väčšinou zákonom stanovená základná jednotka určitej meny, alebo platobného či zúčtovacieho systému. Vyjadruje sa v nej hodnota tovarov alebo služieb v počte bankoviek a mincí určitej meny.alebo platobného či zúčtovacieho systému. [4]
  • Mena je peňažná jednotka krajiny, zúčastňujúca sa na zahraničnej ekonomickej výmene, ako aj na iných formách medzinárodných vzťahov, prostredníctvom ktorých sa zapája do medzinárodných peňažných zúčtovaná. t.j. do menových vzťahov s inými krajinami. Národná peňažná jednotka (napr. americký dolár, švédska koruna atď.) ako mena nadobúda medzinárodnú „cenu“, ktorá sa vyjadruje menovým kurzom.[5]
  • Menová jednotka je vecne a číselne vymedzený základ meny platnej na území určitého štátu. Zákonná definícia menovej jednotky určuje buď jej zlatý obsah alebo jej pomer k niektorej inej svetovej mene. [6]
  • Peňažná jednotka (monetary unit) je jednotka, v ktorej sa vyjadrujú peňažné dlhy (a nič viac) [7]
  • Peňažná jednotka (alebo početná jednotka alebo hodnotová jednotka) je peňažné kvantum slúžiace ako jednotka, v ktorej sa dajú vyjadriť všetky peňažné čiastky, t.j. jednotka, na ktorej je peňažný systém založený rovnako ako je náš systém mier a váh založený na metri a grame. [8]
  • Pojem mena sa používa v dvoch významoch: jednak ako peňažná jednotka, [čiže] platidlo platné v tom-ktorom prípade, [pričom] v tomto zmysle hovoríme o dolárovej mene, librovej mene...[a jednak ako...] [9]
  • Mena je... konkrétna menová jednotka krajiny, napr. pre NSR deutschemarková mena. Z ekonomicko-funkčného hľadiska sem patria všetky zaužívané druhy peňazí, v právnom zmysle sa myslí zákonné platidlo. [10]
  • Mena znamená jednak... a jednak početnú jednotku súvisiacu s funkciou peňazí ako miery hodnoty...[t.j. napr.] jedna nemecká marka ako jednotka na určenie obsahu nejakého dlhu vyjadreného v nemeckej mene.[11]
  • Mena je jednak... a jednak pomyselná početná jednotka štátne regulovanej peňažnej sústavy [12]
  • Peňažná jednotka (monetary unit) je zákonné platidlo tej-ktorej krajiny (CHF) alebo ekonomického priestoru (EUR); čiže pomenovanie peňazí, ktoré tam sú v právnom zmysle zavedené; označenie meny.[13]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V praxi sa menové jednotky rozlišujú uvedením názvu (vlastnej) peňažnej jednotky (napr. libra, koruna) a geografickej oblasti jej platnosti (napr. česká koruna, slovenská koruna) [14]. Názov menovej jednotky obyčajne stanovuje aj zákon daného štátu (zoskupenia štátov).

Čiastkové jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon štátu obyčajne stanovuje aj delenie jednotky na menšie jednotky. Väčšina krajín sveta používa vo svojom menovom systéme delenie základnej menovej jednotky na stotiny (t. j. 1 základná jednotka = 100 menších jednotiek). Iba Madagaskar a Mauritánia používajú delenie na pätiny základnej meny.

Číselné vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon štátu stanovuje aj číselné vymedzenie jednotky. Napríklad v eurozóne je euro zároveň mena aj menová jednotka. V Japonsku však je mena jen, ale menová jednotka je 100 jenov; podobne v Maďarsku je mena forint, ale menová jednotka je 100 forintov. [15]

Vecné vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon štátu niekedy [16]stanovuje aj spôsob vyjadrenia „reálnej“ hodnoty menovej jednotky, t.j. vymedzenie základu meny, a to spravidla buď ako ekvivalent istého množstva drahého kovu alebo ako ekvivalent istého množstva inej menovej jednotky (iných menových jednotiek). V niektorých starších textoch definícia menovej jednotky integrálne zahŕňa skutočnosť, že menová jednotka musí mať aj vecné vymedzenie (porovnaj vyššie). Najneskôr od rozpadu brettonwoodského systému začiatkom 70. rokov, ktorým došlo k definitívnemu ukončeniu akejkoľvek viazanosti mien na niečo „reálne“, je však možnosť ozajstného vymedzenia hodnoty menovej jednotky značne problematická. Podľa jednej teórie napríklad možno hodnotu menovej jednotky (aj dnes) prinajlepšom odvodiť historicky rekurentne odsledovaním všetkých menových reforiem, napr. pre nemeckú marku (po druhej svetovej vojne) sa hodnota podľa tejto teórie počítala takto: 1 nemecká marka = 1 ríšska marka = 1 bilión mariek = 1/3 toliara (pričom toliar už má jasnú väzbu na drahý kov); zákonná definícia nemeckej marky takto však pochopiteľne v praxi nevyzerala.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Menový kurz[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Menový kurz

Na určenie vzájomných hodnôt jednotlivých menových jednotiek pri ich výmene slúži menový kurz.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. měnová jednotka in: Cinkl, J. et al.: Encyklopedie zahraničního obchodu, 1986
  2. měnová jednotka in: Malá československá encyklopedie, 1986
  3. [1]
  4. definícia z prvej verzie tohto článku, zdrojom je asi ŠLOSÁR, Rudolf; ŠLOSÁROVÁ, Anna; MAJTÁN, Štefan. Výkladový slovník ekonomických pojmov. Bratislava : SPN, 1996. ISBN 80-08-00869-5. Kapitola Mena, s. 113. (slovenčina)
  5. mena in: Volkov, M. I. et al.: Ekonomický slovník, 1986
  6. Pancák, M.: Finančný slovník, 1967
  7. K. Olivecrona 1957 [2]
  8. Helfferich, K.: Das Geld, 1923 (presnejšie: Hand- und Lehrbuch der Staatswisseschaften in selbständigen Bänden - Erste Abteilung: Volkswirtschaftslehre - VIII. Band: Geld un Banken - 1. Teil: Das Geld), str. 424
  9. Issing, O.: Einführung in die Geldpolitik, 1996
  10. Währung in: Woll. A.: Wirtschaftslexikon, 1992
  11. Reinhuber, N.: Grundbegriffe und internationaler Anwendungsbereich von Währungsrecht, 1995
  12. Herrmann, Ch.: Währungshoheit, Währungsverfassung und subjektive Rechte, 2010, str. 74
  13. http://www.ad-hoc-news.de/geldeinheit--/de/Boersenlexikon/16330822
  14. Währung in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006 (s inými konkrétnymi názvami mien)
  15. Vznik a vývoj peňazí
  16. Nie napríklad v prípade amerického dolára od roku 1971 [3]
  17. Generálny zákon o eure a vykonávacie predpisy, NBS
  18. Čl. 2 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Mimoriadne vy-danie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01) znie: Od 1. januára 1999 je menou účastníckych členských štátov euro. Menová jednotka je jedno euro. Jedno euro sa delí na sto centov. Treba dodať, že termín mena ani termín menová jednotka nie je v texte tohto nariadenia ani inde v bežných predpisoch EÚ definovaný.
  19. porov. Reinhuber

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • tam, kde nie je uvedený priamo zdroj, sú zdrojom texty uvedené v sekcii referencie