Mentoring (forma spolupráce učiteľov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Mentoring alebo tiež mentorstvo (angl. mentoring či mentorship) je profesionálna prax poskytujúca podporu, asistenciu a vedenie učiteľom s cieľom zvýšiť ich profesionálny vzostup a úspešnosť v práci [1].

História[upraviť | upraviť kód]

Idea mentoringu má svoj koreň v  klasickej antickej literatúre, v Homérovom diele Odyssea. Keď Odysseus opúšťal Tróju, ako skúsený muž poveril svojho priateľa, starého múdreho muža – Mentora – starostlivosťou, vedením, výchovou a ochranou svojho syna, mladého Telemacha. Meno staršieho skúseného Mentora sa teda stalo základom pojmu, ktorý je v tradičnej podobe chápaný ako synonymum pre radcu, vodcu a vychovávateľa [2].

Mentoring a príbuzné pojmy[upraviť | upraviť kód]

Mentoring a uvádzanie učiteľov (induction)[upraviť | upraviť kód]

Uvádzanie sa vzťahuje k formálnym opatreniam, cieleným k podpore začínajúcich učiteľov, vrátane ich povinného vzdelávania po nástupe do praxe. Špecifiká uvádzania učiteľov sú preto badateľné predovšetkým v cieľoch, ktoré sú mierené výhradne k začínajúcim učiteľom [3].

Mentoring nie je obmedzený na podporu študentov učiteľstva a začínajúcich učiteľov, i učitelia s rokmi praxe sa môžu ocitnúť v profesijných situáciách pre nich nových a za určitých okolností potom môže podporu formou mentoringu poskytovať i služobne mladší, ale v danej oblasti skúsenejší kolega [4].

Mentoring a supervízia (supervising)[upraviť | upraviť kód]

Supervízia je súčasťou, resp. dôležitou metódou mentorského sprevádzania. Rozdiely možno vidieť v jednorazovom a treba i náhodnom využití supervízie, oproti ucelenej a plánovanej mentorskej podpore založenej na dlhodobejšom vzťahu [5].

Mentoring a koučovanie (coaching)[upraviť | upraviť kód]

Koučovanie, ako súčasť mentoringu, má silnejší potenciál pokiaľ ide o preberanie zodpovednosti učiteľa (koučovaného) za vlastné rozhodovanie a rozvoj potenciálu všeobecne a má voľnejší vzťah k profesijným odborným témam [2].

Cieľ mentoringu v školách[upraviť | upraviť kód]

Cieľom mentorskej spolupráce je rozvoj vedomostí a dovedností, posilnenie profesionálnych kompetencii, ale tiež nadobudnutie sebavedomia, emočnej pohody a rozvoj školskej klímy [2].

Fázy mentorského vzťahu[upraviť | upraviť kód]

Základnou podmienkou mentoringu je vzťah založený na dobrovoľnosti oboch strán, vzájomnej dôvery a rešpektu medzi mentorom (skúsenejší človek) a mentee (menej skúsený zverenec). Mentorský vzťah má svoju dynamiku a prechádza v čase niekoľkými fázami:

  • iniciácia- môže trvať šesť až dvanásť mesiacov, v priebehu tejto fáze sa buduje dôvera medzi mentorom a zverencom, navzájom sa spoznávajú a začínajú spoločne pracovať
  • kultivácia- môže trvať od dvoch do piatich rokov, mentoring v tejto fáze býva najintenzívnejší, mentor sa snaží porozumieť cieľom, ktoré chce zverenec dosiahnuť
  • separácia- mentor podporuje postupnú nezávislosť a samostatnosť svojho zverenca, ktorý si už v predchádzajúcej fáze osvojil potrebné vedomosti a schopnosti
  • redefinícia- dochádza k novému vymedzeniu vzťahov medzi mentorom a jeho zverencom, ktorí sa stávajú priateľmi a kolegami, zdieľajú spoločne záujem o čo najkvalitnejší výkon profesie [1].

Podoby mentorských vzťahov[upraviť | upraviť kód]

Individuálny mentoring (face to face; one to one)[upraviť | upraviť kód]

Typická podoba mentorského vzťahu, kedy je skúsenejšiemu kolegovi pridelený menej skúsený učiteľ. Môže nadobúdať niekoľko podôb:

  • reverse mentoring- mladší kolega, ktorý je po technickej stránke vybavenejší, pomáha staršiemu osvojovať si nové poznatky (napr. v oblasti ICT)
  • peer mentoring- prebieha medzi dvomi kolegami približne podobného veku, rovnakej odbornosti a s podobnými skúsenosťami [6].

Podporné skupiny[upraviť | upraviť kód]

Niekoľko mentee sa môže stretávať dohromady s jedným mentorom. Spoločne môžu diskutovať o rôznych témach (napr. ako viesť rodičovské schôdzky) [1].

Mentorská konštelácia (multiple mentoring)[upraviť | upraviť kód]

Spojenie niekoľkých mentorov, ktorí predávajú svoje skúsenosti a podporujú jedného mentee. Pre mentorov to znamená, že nie sú príliš časovo zaneprázdnení, pretože si môžu medzi sebou rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé oblasti rozvoja svojho mentee [1].

E-mentoring[upraviť | upraviť kód]

Môže byť doplnkom ku klasickému modelu one-to-one, alebo môže fungovať ako plnohodnotný mentorský vzťah. Prostredníctvom e-mailov, chatu, skypu a pod. sa môžu rozvíjať mentorské vzťahy, ktoré by možno nikdy nevznikli kvôli veľkej vzdialenosti medzi mentorom a mentee [6]

Výhody a riziká mentoringu[upraviť | upraviť kód]

Z mentorského vzťahu vyplývajú výhody, ale tiež riziká, a to ako pre mentee, tak pre samotného mentora:

  • Prínosy pre mentee: zdokonaľovanie sa v profesii, rýchlejší rozvoj kompetencii, rastúce uspokojenie z práce a sebadôvera
  • Riziká pre mentee: nedostatočné vyjasnenie požiadaviek, nesplnené očakávanie
  • Prínosy pre mentora je možné rozdeliť na vonkajšie a vnútorné:
    • vnútorné prínosy sú pocit uspokojenia a prežívanie radosti zo spolupráce a úspechu svojho zverenca
    • vonkajšie prínosy sú prestíž a finančná odmena
  • Riziká pre mentora: pracovné vyťaženie [1]

Externý odkaz[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e Johnson, K.F. Being an effective mentor. How to help beginning teachers succeed. Thousand Oaks (CA) : Corwin Press, 2008
  2. a b c Lazarová, B. (2010). Mentoring jako forma kolegiální podpory a strategie dobré školy. Pedagogika, 55 (3 – 4), 254 – 264
  3. WONG, H.K. New teacher induction: the foundation for comprehensive, coherent, and sustained professional development. In PORTNER, H. (ed.). Teacher mentoring and induction. The state of the art and beyond. Thousand Oaks (CA) : Corwin Press, 2005, s. 41 – 58 
  4. Píšová, M.; Duschinská, K. (2011). Mentoring v učiteľství. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta. 204 s. ISBN 987-80-7290-518-8 
  5. Havrdová, Z.; Hajný, M., a kol. Praktická supervize: průvodce supervizí pro začínající supervizory, manažery a příjemce supervize. Praha : Galén, 2008
  6. a b Zachary, L. J. (2005). Creating a Mentoring Culture. San Francisco: Jossey-Bass