Preskočiť na obsah

Mesačný pristávací modul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o mesačných pristávacích moduloch všeobecne. O lunárnych moduloch pre ľudskú posádku pozri lunárny modul.
Robotický pristávací modul Vikram indickej misie Čandraján-3 na povrchu Mesiaca, 30. august 2023
Lunárny modul Apollo pomenovaný Eagle, v ktorom pristáli prví ľudia na Mesiaci

Mesačný pristávací modul (angl. Moon lander) alebo lunárny pristávací modul (angl. lunar lander) je kozmická loď určená na pristátie na povrchu Mesiaca. V roku 2025 je lunárny modul Apollo jediným mesačným pristávacím modulom, ktorý sa použil pri letoch ľudí do vesmíru, pričom v rokoch 1969 až 1972 absolvoval šesť pristátí na Mesiaci v rámci amerického programu Apollo. Na mesačnom povrchu pristálo aj niekoľko robotických pristávacích modulov a niektoré z nich priniesli vzorky na Zem.

Konštrukčné požiadavky na tieto moduly závisia od faktorov, ktoré sú dané užitočným zaťažením, rýchlosťou letu, požiadavkami na pohon a konfiguračnými obmedzeniami.[1] Medzi ďalšie dôležité konštrukčné faktory patria celkové energetické požiadavky, dĺžka misie, typ operácií na povrchu Mesiaca a systém podpory života, ak je modul obsadený posádkou. Relatívne vysoká gravitácia (vyššia ako u všetkých známych asteroidov, ale nižšia ako u všetkých planét slnečnej sústavy) a absencia mesačnej atmosféry znemožňujú použitie aerodynamického brzdenia, takže pristávací modul musí použiť pohon na spomalenie a dosiahnutie mäkkého pristátia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lunar Lander Stage Requirements Based on the Civil Needs Data Base [online]. space.nss.org, [cit. 2025-12-10]. Dostupné online. Archivované 2021-10-01 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lunar lander na anglickej Wikipédii.