Meteor (raketa vzduch-vzduch)

Meteor
	; Strela Meteor určená pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť
Typ:	Raketa vzduch-vzduch stredného dosahu
Miesto pôvodu:	Európa
História služby
V službe:	od júla 2016 - Švédske vzdušné sily
História výroby
Výrobca:	MBDA
Vyrobené:	2013 - súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť:	190 kg
Dĺžka:	3,7 m
Maximálny dostrel:	viac ako 100 km
Zameriavanie:	Inerciálne návádzanie na cieľ / navádzanie datalinkom počas letu / aktívne radarové navádzanie v záverečnej fáze letu
Priemer:	17,8 cm

Meteor je riadená strela vzduch-vzduch stredného dosahu, ktorá je určená pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť. Dokáže ničiť širokú škálu vzdušných cieľov – od rýchlych a obratných stíhacích lietadiel, cez pomalšie bezpilotné prostriedky, až po strely s plochou dráhou letu. Je schopná zasahovať ciele aj v prostredí silného elektronického rušenia. Meteor má zo všetkých súčasných rakiet najväčšiu zónu, z ktorej niet úniku (no-escape zone). Strela bola vyvinutá európskym konzorciom MBDA hlavne pre vzdušné sily šiestich európskych krajín – Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Francúzska, Španielska a Švédska.^[2] Od júla 2016 je raketa integrovaná v stíhacích lietadlách Gripen Švédskych vzdušných síl. V budúcnosti by mala byť súčasťou výzbroje lietadiel Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2002 podpísalo Britské ministerstvo obrany so spoločnosťou MBDA kontrakt na vývoj strely Meteor. Zmluva bola podpísaná v mene všetkých partnerských krajín programu Meteor - Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Francúzska, Španielska a Švédska. V roku 2003 bol schválený predbežný návrh a špecifikácie novej strely. O rok neskôr podstúpila raketa testy v aerodynamickom tuneli a v roku 2005 uskutočnila stíhačka Rafale so zaveseným Meteorom niekoľko vzletov a pristátí na palube lietadlovej lode Charles de Gaulle. Prvé odpaly striel Meteor boli vykonané v roku 2006 na strelnici Vidsel vo Švédsku z lietadla Gripen.

V septembri 2010 získala spoločnosť Saab 47.76 mil. USD na ďalšie testovanie, vývoj a integráciu rakety do stíhačiek Gripen. Táto séria skúšok bola úspešne ukončená v roku 2012 a v júni 2013 podpísalo konzorcium MBDA zmluvu s firmou Thales na vývoj a počiatočnú produkciu aktívneho radarového zameriavača. V júli 2016 oznámilo Švédsko, že v rámci štandardu MS20 integrovalo strelu Meteor do svojich lietadiel Gripen. Švédske vzdušné sily tak boli prvým letectvom sveta, ktoré malo túto modernú raketu vo výzbroji.^[3]

Testy odpalov rakety Meteor zo stíhačky Typhoon začali v decembri 2014. Toto testovanie bolo súčasťou série vylepšení P2E (Phase 2 Enhancements), ktoré by mali byť integrované do lietadiel Typhoon.^[4] Prvé z bojových lietadiel Eurofighter Typhoon, ktoré v rámci projektu P2E získalo novú výzbroj (rakety Meteor a strely Storm Shadow), bolo RAF dodané v júli 2018.^[5]

Prvé ostré odpaly rakety Meteor z lietadla Rafale proti vzdušným cieľom boli úspešne vykonané v apríli 2015. Testovanie prebiehalo na vojenskej základni DGA Essais de Missiles (predtým Centre d’Essais des Landes) v Biscarosse (Francúzsko).^[6] Integrácia týchto rakiet bola zavŕšená v októbri 2018 v rámci štandardu F3-R.^[7]

Konštrukcia a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Strela Meteor je dlhá 3,7 m, jej priemer je 17,8 cm a je konštruovaná tak, aby bola kompatibilná so závesníkmi pre AIM-120. Jej trieštivo-trhavá bojová časť je dodávaná nemeckou spoločnosťou TDW.

V počiatočnej fáze letu je strela navádzaná inerciálnym navádzacím systémom. Raketa je vybavená datalinkom, ktorý umožňuje obojsmerný prenos dát. Pilot tak môže poslať rakete aktualizované informácie o polohe cieľa aj po jej vystrelení alebo ju nasmerovať na úplne nový cieľ. V záverečnej fáze letu sa zapne aktívne radarové navádzanie Meteoru, ktoré nasmeruje raketu na určený cieľ.

Strela je poháňaná náporovým motorom na pevné palivo od spoločnosti Bayern-Chemie. Tento motor poskytuje rakete schopnosť udržiavať neustále vysokú rýchlosť a zničiť aj rýchlo sa pohybujúce obratné ciele. Meteor má pohonnú riadiacu jednotku, ktorá upravuje prívod vzduchu podľa toho akou rýchlosťou a v akej výške sa cieľ nachádza. To umožňuje efektívnejšie využitie paliva a predĺženie doletu.^[8]