Preskočiť na obsah

Michael Louis Fitzgerald

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michael Louis Fitzgerald
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný apoštolský nuncius v Egypte
kardinál Michael Louis Fitzgerald
kardinál Michael Louis Fitzgerald
Erb Michael Louis Fitzgerald
Fructum dabit
Debet z ovocia
Štát pôsobeniaSpojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
apoštolský nuncius v Egypte
15. februára 2006 – 5. januára 2013
Predchodca Marco Dino Brogi Jean-Paul Aimé Gobel Nástupca
kardinál - kňaz Santa Maria in Portico
5. októbra 2019 – súčasnosť
Predchodca Andrea Cordero Lanza di Montezemolo Momentálne v úrade Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie17. august 1937 (89 rokov)
Walsall, Spojené kráľovstvo
Alma materPápežská univerzita Gregoriana
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka19. júl 1975 (37 rokov)
William Godfrey
kardinál
Ordinácia19. júl 1975 (37 rokov)
Biskup
Menovanie16. december 1991 (54 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia6. január 1992 (54 rokov)
Bazilika svätého Petra
SvätiteľJán Pavol II.
264. rímsky diecézny biskup
SpolusvätiteliaGiovanni Battista Re
substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu
Josip Uhač
Kardinál
Menovanie5. október 2019 (82 rokov)
František
Stupeňkardinál - diakon
Titulárny kostolSanta Maria in Portico
Odkazy
Michael Louis Fitzgerald na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Michael Louis Fitzgerald

Mons. Michael Louis kardinál Fitzgerald[1] (* 17. august 1937, Walsall, Spojené kráľovstvo) je anglický rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál a odborník na kresťansko – moslimské vzťahy. Od roku 2002 zastáva hodnosť arcibiskupa. Po odchode do dôchodku v roku 2012 pôsobil ako apoštolský nuncius v Egypte a delegát v Arabskej lige. V rokoch 2002 až 2006 viedol Pápežskú radu pre medzináboženský dialóg.

Pápež František ho 5. októbra 2019 povýšil na kardinála.[2] Je odborníkom na islam, kresťansko-moslimské vzťahy a medzináboženský dialóg v rámci vyššej hierarchie katolíckej cirkvi.

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo 17. augusta 1937 vo Veľkej Británii v rímskokatolíckej rodine írskeho pôvodu a navštevoval Queen Mary's Grammar School. Od útleho veku túžil stať sa kňazom a misionárom, a tak vo veku dvanástich rokov vstúpil do juniorského seminára Misionárov Afriky, najprv v Škótsku a potom na juhu Anglicka. Dva roky študoval filozofiu, prvý v Anglicku a druhý v Írsku. V rokoch 1956 až 1957 absolvoval noviciát v Holandsku a v rokoch 1957 až 1961 pokračoval v teologických štúdiách v Tunisku, kde sa začal učiť arabčinu a získaval poznatky o islame. Kardinál William Godfrey, arcibiskup Westminsteru, ho 3. februára 1961 vysvätil za kňaza Spoločnosti misionárov Afriky.

Po vysvätení v roku 1961 bol poslaný do Ríma študovať dogmatickú teológiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzi jeho učiteľmi bol jezuitský teológ Bernard Lonergan. Bolo to v čase Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), ktorý mu poskytol možnosť zúčastniť sa prednášok teológov vrátane Karla Rahnera a Yvesa Congara. Doktorát z teológie ukončil v roku 1965 na tému misionárskeho zámeru v spisoch latinských apologétov.

V roku 1987 bol menovaný za tajomníka Sekretariátu pre nekresťanov, ktorý bol v roku 1988 premenovaný na Pápežskú radu pre medzináboženský dialóg. 16. decembra 1991 bol menovaný za titulárneho biskupa v Nepte.[3] Vysvätil ho v Bazilike svätého Petra pápež Ján Pavol II. 6. januára 1992. 1. októbra 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za nástupcu kardinála Francisa Arinzeho na poste prezidenta Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a udelil mu aj hodnosť arcibiskupa.[4] Vďaka tomu sa stal najvyššie postaveným britským občanom v Rímskej kúrii.

15. februára 2006 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za apoštolského nuncia v Egypte a delegáta pri Lige arabských štátov,[5] čo bolo jeho prvé diplomatické vyslanie. Bol jedným z mála nunciov, ktorí neabsolvovali Pápežskú cirkevnú akadémiu. Jeden vatikánsky korešpondent uviedol, že rozhodnutie vyslať „najchytrejšieho chlapa vo Vatikáne, čo sa týka vzťahov s moslimami“, do zahraničia bolo „doteraz najhorším rozhodnutím pápeža“, a tlač zaznamenala jeho neprítomnosť, keď pápež Benedikt XVI. v septembri 2006 urazil moslimov svojou prednáškou v Regensburgu. V októbri 2012 rezignoval na svoje diplomatické funkcie.

1. septembra 2019 pápež František oznámil, že 5. októbra usporiada konzistórium na vymenovanie 13 nových kardinálov,[6] vrátane 10, ktorí sú dostatočne mladí na to, aby sa zúčastnili pápežského konkláve. 5. októbra bol vymenovaný za kardinála – diakona s titulárnym kostolom Santa Maria in Portico.[7] 1. februára 2020 prevzal svoj titulárny kostol.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ FITZGERALD Card. Michael Louis, M. Afr. [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  2. ↑ Cardinal Michael Louis Fitzgerald, M.Arf. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Michael Louis Cardinal Fitzgerald, M. Afr. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ RINUNCE E NOMINE, 01.10.2002 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  5. ↑ RINUNCE E NOMINE, 15.02.2006 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  6. ↑ Annuncio di Concistoro il 5 ottobre per la creazione di nuovi Cardinali, 01.09.2019 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  7. ↑ Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli, 05.10.2019 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michael Fitzgerald (cardinal) na anglickej Wikipédii.