Michail Afanasievič Bulgakov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Michail Bulgakov)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michail Bulgakov
ruský spisovateľ
ruský spisovateľ
Narodenie 15. máj 1891
Kyjev, Ruská ríša (dnes Ukrajina)
Úmrtie 10. marec 1940 (48 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz (dnes Rusko)
Podpis Michail Afanasievič Bulgakov, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Michail Afanasievič Bulgakov

Michail Afanasievič Bulgakov (rus. Михаил Афанасьевич Булгаков; * 15. máj 1891, Kyjev – † 10. marec 1940, Moskva) bol ruský spisovateľ, narodený na Ukrajine, od roku 1921 žil v Moskve. Patrí k najväčším satirikom a cynikom ruskej literatúry.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Michail Bulgakov bol synom profesora na teologickej fakulte v Kyjeve, skončil štúdium medicíny. Od 1916 do 1919 pracoval ako lekár. V roku 1913 sa oženil s Tatjanou Nikolajevnou Lappovou. Žurnalisticky a literárne začal pracovať od roku 1917. V roku 1919 skončil s prácou lekára, venoval sa dramatickej a literárnej tvorbe. Na jeseň 1921 sa odsťahoval do Moskvy. Tu žil a pracoval do svojej smrti. 10. marca 1940 zomrel Michail Bulgakov na nefrosklerózu.

Literárny význam[upraviť | upraviť zdroj]

Bulgakove roztrpčeno-groteskné zobrazenie všedného života v mladom Sovietskom zväze má fantastické a absurdné črty - v ruskej litertúre od Gogoľa typický spôsob spoločenskej kritiky. Mnohé jeho diela mu stalinistická cenzúra nedovolila uverejniť, boli uverejnené až roky po jeho smrti. Psie srdce vznikolo v roku 1925, bolo vytlačené v Sovietskom zväze až v roku 1987.

Jeho najznámejšie a na celom svete slávne dielo je Majster a Margaréta, satiricko-groteskné spracovanie faustovského motívu, cesta cez mnohé časové epochy. Dielo bolo prvýkrát vytlačené v roku 1966/67 na pokračovanie v skrátenej forme v literárnom ćasopise Moskva - skoro 30 rokov po smrti autora. Mnohí znalci pokladajú túto knihu za najlepšie dielo ruskej literatúry v 20. storočí. Jedna zo základných myšlienok je „Manuskripty nehoria“.

Niektoré jeho diela boli nafilmované napr. „Biela Garda“ a „Ivan Vasiľjevič mení zamestnanie“.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Záznamy mladého lekára, Записки юного врача, 1919
  • Biela garda, Белая гвардия, 1923/24, prvýkrát uverejnené 1966
  • Diaboliáda, Дьяволиада, 1924, po slovensky Európa -L.C.A, 2002 ISBN 80-89111-00-9
  • Psie srdce, Собачье сердце, 1925
  • Osudné vajcia, Роковые яйца, 1925
  • Dni Turbínovcov, Дни Турбиных, 1926
  • Majster a Margaréta, Мастер и Маргарита 1929 - 1939, prvýkrat uverejnené 1966, po slovensky Slovart, 2002 ISBN 80-7145-698-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]