Michal Filip

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michal Filip
Michal Filip
Narodenie7. január 1915
Stará Pazova, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie26. máj 1989 (74 rokov)
Stará Pazova, Juhoslávia
Alma materFilozofická fakulta, Belehradská univerzita

Michal Filip (* 7. január 1915, Stará Pazova, Rakúsko-Uhorsko – † 26. máj 1989, Stará Pazova, Juhoslávia) bol slovenský a srbský jazykovedec, filológ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg, jeden zo zakladateľov vojvodinských slovakistických štúdií.[1][2] Považuje sa za nestora vojvodinskej slovakistiky, keďže bol učiteľ mnohých príslušníkov staršej generácie intelektuálov slovenskej komunity vo Vojvodine, v Srbsku. Často, najmä na začiatku svojej kariéry, keď bolo v tomto prostredí málo vzdelaných a bádateľsky zameraných slovakistov, bol otvorenou encyklopédiou, spoľahlivou bibliografiou, živou knihou.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskú základnú školu vychodil v rodisku, a potom v rokoch 1928 – 1936 študoval na Slovenskom gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Od roku 1937 študoval slavistiku v rámci študijného programu srbochorvátčina so staroslovienčinou na Filozofickej fakulte Belehradskej univerzity, kde promoval roku 1941. Kvôli vynikajúcim výsledkom dosiahnutým počas štúdií, hneď po promovaní mu bolo ponúknuté pracovné miesto na fakulte. Michal Filip tú ponuku odmietol, lebo sa chcel venovať pedagogickej práci medzi vojvodinskými Slovákmi. Tak sa z neho stal učiteľ celých generácií slovenskej inteligencie vo Vojvodine a vyučovanie slovenského jazyka a literatúry sa stalo jeho primárnym profesionálnym, ale aj životným zameraním.[3]

Prvé zamestnanie si našiel v rodisku, na slovenskej základnej škole. Medzičasom, počas druhej svetovej vojny, v dôsledku agresie nacistického Nemecka, územie Juhoslovanského kráľovstva bolo rozdelené, pričom sa Stará Pazova ocitla v Nezávislom štáte Chorvátsko. Michalovi Filipovi úrady tohto bábkoveho štátu roku 1942 zakázali pôsobiť na škole, aby ho tak prinútili narukovať do chorvátskej Domobrany. Niekoľkokrát ho podrobili aj vyšetrovaniu na polícii, takže musel rodisko opustiť. Počas vojny ešte krátku dobu pôsobil na meštianke v Kovačici a v decembri 1944 prestúpil do Báčskeho Petrovca na Slovenské gymnázium Jána Kollára. Tu prednášal latinčinu, slovenčinu, srbochorvátčinu a dejepis. Zároveň bol aj vychovávateľom v žiackom internáte. V Petrovci bol aj dozorným profesorom ním obnoveného žiackeho Samovzdelávacieho krúžku Sládkovič a náčelníkom Divadelného odboru Matice slovenskej. Toto bolo jeho veľmi produktívne obdobie, lebo zároveň režíroval ochotnícke divadelné predstavenia, bol dramaturgom, scénografom, kostýmografom a prekladateľom divadelných hier. Takýmto spôsobom rozširoval aj kruh divadelných ochotníkov a budoval základy čulého literárneho a divadelného života nielen na gymnáziu, ale aj v osade.[4][5]

Roku 1952 dostal novú ponuku z Filozofickej fakulty Belehradskej univerzity. Bolo to tentoraz pozvanie profesora filológie a akademika Aleksandra Belića, v tom čase predsedu Srbskej akadémie vied a umení. Michal Filip túto ponuku prijal a v istom roku nastúpil ako lektor češtiny a slovenčiny na Katedre východo– a západoslovanských jazykov. Pôsobil tu do roku 1969. Medzičasom sa, roku 1960, táto katedra z Filozofickej, presunula na novozaloženú Filologickú fakultu Belehradskej univerzity.

Od roku 1961 sa akademická kariéra Michala Filipa, najprv súbežne a potom striedavo, vyvýjala na dvoch univerzitách: Belehradskej a Novosadskej. Medzitým kratšiu dobu strávil aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Roku 1961 sa zúčastnil založenia slovakistických štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Štúdium slovenského jazyka a literatúry bolo na tejto fakulte najprv zriadené v rámci Katedry východných a západných slovanských jazykov a literatúr, a profesor Filip tu tri prvé akademické roky (1961 – 1964) externe pracoval ako vyšší odborný pracovník pre slovenčinu. Roku 1969 prestúpil sem na plný úväzok. V rokoch 1970 – 1971 pobudol v Bratislave, ako lektor srbochorvátskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1975 – 1979 pôsobil ako lektor slovenčiny na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity. Po tomto období sa vrátil do Nového Sadu, teraz už na novozaloženú (roku 1972) Katedru slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty. Tu zotrval po rok 1983, keď odišiel do dôchodku.[6][7]

Vedecky čulý zostal aj po odchode do dôchodku. Zomrel 26. mája 1989 v Starej Pazove, kde je aj pochovaný.[3]

Vedecká a publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Michal Filip a vojvodinská vedecká slovakistika tvorili stále nerozlučiteľnú jednotu, lebo v tomto odbore začal pôsobiť už ako gymnazista a zotrval v ňom do konca života. Celý život sa zaoberal zberateľskou a výskumnou činnosťou v oblasti slovenskej kultúry vo Vojvodine. Bez jeho príspevkov z oblasti jazykovedy, literatúry, kultúrnej histórie, školstva, národopisu alebo histórie sa nemožno pustiť do seriózneho výskumu kultúry a dejín vojvodinských Slovákov.[3][5]

Je autorom mnohých štúdií a článkov z oblasti literárnej histórie a jazykovedy, ktoré uverejňoval v slovenských vojvodinských publikáciách ako sú: týždenník Hlas ľudu, ročenka Ľudový kalendár, časopis Náš život, literárny časopis Nový život. Taktiež uverejňoval v Zborníku Spolku vojvodinských slovakistov a vo vedeckých publikáciách tohto spolku, keďže bol jeho aktívnym členom.[3][4]

Zaoberal sa zostavovaním učebníc pre slovenské školy vo Vojvodine. Zostavil mnohé učebnice slovenčiny a literárnej histórie, ako aj čítanky.[3]

Zostavoval aj antológie a výbery z tvorby slovenských autorov. Vydal tak Výber z rozprávok Boženy Slančíkovej–Timravy a Dolnozemské rozprávky Gustáva Maršalla Petrovského. Ako staropazovský rodák spolupracoval s Vladimírom Hurbanom Vladimírovým–VHV. Po smrti tohto dramatika a najmä po vlastnom odchode do dôchodku sa venoval systematizácii VHV–ho pozostalosti. Pripravil a zredigoval jeho súborné dielo, v rámci ktorého vyšli Drámy 1, Drámy 2 a Krátke hry.[4][7]

Zaoberal sa aj zberateľskou a výskumnou činnosťou v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov. Zozbieral porekladlá a príslovia zo Starej Pazovy, ako aj prevažnú časť pazovských ľudových piesní, ktoré vyšli v zbierke Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy.[7][8]

Úspešne sa zaoberal prekladateľskou prácou. Prekladal v prvom rade do slovenčiny a to z češtiny, poľštiny, slovinčiny a srbochorvátčiny. Z češtiny prekladal poviedky Karela Čapeka a zo srbochorvátčiny Iva Andrića. Zo slovinčiny preložil drámy Ivana Cankara Kráľ na Betajnove a Za blaho národa.[5]

Pri triedení Filipovej pozostalosti sa ukázalo, že hodne toho, čo zostavil, zozbieral a vytvoril, zostalo v rukopise.[4]

Svoju bohatú knižnicu poručil v závete Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Ide o 2826 monografických publikácií a 203 titulov periodickej tlače. Uvedené knihy tvoria osobitný celok knižnice Katedry slovakistiky – Legát Michala Filipa. [1][2]

Uznania[upraviť | upraviť zdroj]

Stal sa prvým nositeľom ceny Spolku vojvodinských slovakistov.[5]

Jedna ulica v Starej Pazove nesie jeho meno a na jeho rodnom dome je osadená pamätná tabuľa.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecké diela[upraviť | upraviť zdroj]

Výbery z tvorby iných autorov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Božena Slančíková–Timrava: Výber z rozprávok (Báčsky Petrovec, 1950)
  • Gustáv Maršall Petrovský: Dolnozemské rozprávky (Báčsky Petrovec, 1953)
  • Gustáv Maršall Petrovský: Dielo I (Báčsky Petrovec, 1962)
  • Gustáv Maršall Petrovský: Dielo II (Báčsky Petrovec, 1963)
  • Vladimír Hurban Vladimírov: Krátke hry (Nový Sad, 1984)
  • Vladimír Hurban Vladimírov: Historické hry, dramatizácie, libretá (Nový Sad, 1988)
  • Ľudmila Hurbanová: Kronika divadelného ochotníctva v Starej Pazove a iné (Nový Sad, 1993), spolu s Víťazoslavom Hroncom
  • Vladimír Hurban Vladimírov: Drámy 1 (Nový Sad, 1994)
  • Vladimír Hurban Vladimírov: Drámy 2 (Báčsky Petrovec, 1999)[3]

Zberateľské diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy (Báčsky Petrovec, 1996) spolu s kolektívom autorov[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Oddelenie slovakistiky [online]. Nový Sad: Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta, 07.08.2020, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1]. Archivované 2020-08-07 z originálu. (po srbsky a po slovensky)
  2. a b Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 29.06.2010, rev. 2020-11-29, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online. Archivované 2020-11-29 z originálu.
  3. a b c d e f g h MARKO, Ján. Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov. Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum : Nový Sad, Slovakistická vojvodinská spoločnosť, 2009. Dostupné online. ISBN 978-86-7103-340-4.
  4. a b c d VEREŠOVÁ, Katarína. Písomná pozostalosť prof. Filipa je spracovaná [online]. Nový Sad: Informačno-politický týždenník Hlas ľudu, 26.09.2013, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online. Archivované 2021-03-15 z originálu.
  5. a b c d PREBUDILA, Martin a kolektív. Sny a hviezdy profesora Michala Filipa. Stará Pazova, Cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC : Báčsky Petrovec, Slovenské vydavateľské centrum, 2015. ISBN 978-86-7103-438-8.
  6. Filozofická fakulta v Novom Sade jubiluje [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 02.12.2014, rev. 2021-03-14, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online. Archivované 2021-03-14 z originálu.
  7. a b c TARASJEV, Andrej. Pri príležitosti pätnásteho výročia úmrtia a deväťdesiateho výročia narodenia profesora Michala Filipa (1915 – 1989) [online]. Belehrad: Filologická fakulta Univerzity v Belehrade, Katedra slavistiky, rev. 2020-07-17, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2021-03-14 z originálu. (po srbsky)
  8. a b FILIP, Michal a kolektív. Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy. Báčsky Petrovec : Kultúra, 1996. ISBN 86-7103-101-2.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIP, Michal a kolektív: Slovenské ľudové piesne zo Starej Pazovy. Báčsky Petrovec: Kultúra 1996. 520 s. ISBN 86-7103-101-2
  • MARKO, Ján: Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum; Nový Sad, Slovakistická vojvodinská spoločnosť 2009. 187S. ISBN 978-86-7103-340-4
  • PREBUDILA, Martin a kolektív: Sny a hviezdy profesora Michala Filipa. Stará Pazova: Cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC; Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum 2015. 126 S. ISBN 978-86-7103-438-8