Michal Lučkaj

Michal Lučkaj
zakarpatskoukrajinský jazykovedec, folklorista a historik
Rod. meno	Michal Pop
Narodenie	19. november 1789 Velyki Lučky, Habsburská monarchia (dnes Ukrajina
Úmrtie	3. december 1843 (54 rokov) Užhorod, Rakúske cisárstvo (dnes Ukrajina)
Národnosť	rusínska, ukrajínska
Známy vďaka	Grammatica slavo-ruthena. Seu vetero-slavicae, et actu in montibus carpathicis parvo-russicae, ceu dialecti vigents lingvae
Alma mater	grécko-katolícky duchovný seminár vo Viedni
Biografický portál

Michal Lučkaj (pôvodné priezvisko: Pop; * 19. november 1789, Velyki Lučky, Habsburská monarchia, dnes Ukrajina – † 3. december 1843, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky jazykovedec, folklorista a historik. Medzi rokmi 1826 až 1829 a 1831 až 1843 pôsobil ako kňaz v Preobraženskom chráme v Užhorode.

Životopis

Michal Lučkaj sa narodil 19. novembra 1789 v obci Velyki Lučky v Mukačevskom okrese vo vtedajšej Berežskej župe (na súčasnej Zakarpatskej oblasti) v rodinegréckokatolíckeho rusínskej národnosti kňaza Michala Popa. Michal bol prvým dieťaťom, mal 4 sestry – Máriu, Katarínu, Annu, Pelahiu a brata Ivana.

Základné vzdelania nadobudol v rodnej obci, potom študoval na Drugetovskom gymnáziu v Užhorode. V roku 1812 ukončil filozofické štúdie na gymnáziu vo Veľkom Varadíne na území dnešného Rumunska. V štúdiu pokračoval na grécko-katolíckom duchovnom seminári vo Viedni počas rokov 1812 až 1816. Bol študentom známych slavistov Jerneja Bartola Kopitara a Josefa Dobrovského.

Gramatika cirkevnej slovančiny

V rokoch 1816 a 1817 bol kňazom v rodnej obci Velyki Lučky, následne do roku 1827 pôsobil ako knihovník, archivár a riaditeľ ústavnej histórie Mukačevskej eparchie, bol riaditeľom mestskej školy v Užhorode. Mukačevský biskup Oleksij Povčij ho v roku 1826 vysvätil za kňaza, a tak sa stal kňazom v Preobraženskom chráme v Užhorode. Michal Lučkaj odišiel do Talianska vďaka podpore otca Ivana Fogorašija. V Taliansku pôsobil ako dvorný kňaz Karola II. Parmského v meste Lucca. Zaoberal sa tam štúdiom archívnych materiálov a filológie, na základe čoho vydal v Budíne v roku 1830 publikáciu Grammatica slavo-ruthena. Seu vetero-slavicae, et actu in montibus carpathicis parvo-russicae, ceu dialecti vigents lingvae (po ukrajinsky Hramatyka slov'iano-ruska: abo staroslov'ianska i teperišňa, pošyrena u karaptskych horax, malorosijsky moja, ščo je žyvym jiji dialektom; po slovensky Gramatika slovieno-ruská: alebo staroslovienska a súčasná rozšírená v karpatských horách, maloruský jazyk, ktorý je jej živým dialektom).

V roku 1830 sa vrátil na Podkarpatskú Rus, kde do konca života pôsobil ako kňaz Preobraženského chrámu v Užhorode (v rokoch 1831 – 1843) a ako biskupský školný referent – podporoval zakladanie a rozvoj cirkevných škôl na území eparchie.

Mychajlo Lučkaj zomrel 3. decembra 1843 v Užhorode a bol pochovaný v kaplnke Preobraženského chrámu.

Tvorba

Michal Lučkaj v roku 1830 v Budíne vydal publikáciu Grammatica slavo-ruthena. Seu vetero-slavicae, et actu in montibus carpathicis parvo-russicae, ceu dialecti vigents lingvae (po ukrajinsky Hramatyka slov'iano-ruska: abo staroslov'ianska i teperišňa, pošyrena u karaptskych horax, malorosijsky moja, ščo je žyvym jiji dialektom; po slovensky Gramatika slovieno-ruská: alebo staroslovienska a súčasná rozšírená v karpatských horách, maloruský jazyk, ktorý je jej živým dialektom) v latinčine. Predstavuje prvú gramatiku cirkevnej slovančiny na území Podkarpatskej Rusi. Pri jej vytváraní boli použité prvky z národného hovorového jazyka a z folklóru. Súčasníci vysoko ohodnotili prácu Lučkaja. Jakiv Fedorovyč Holovackyj, Markijan Semenovyč Šaškevyč a Ivan Mykolajovyč Vahylevyč – členovia haličskej literárnej skupiny Ruska trijcia (po slovensky Ruská trojica) si veľmi vážili Michala Lučkaja a jeho prácu považovali za jednu z najlepších prác vytvorených na západnej Ukrajine.

Ako budúci priekopník ruských ideí Michal Lučkaj vždy vystupoval proti šovinistickej politike uhorských úradov zameranej na denacionalizáciu Rusínov žijúcich na Podkarpatskej Rusi.

Michal Lučkaj v roku 1831 vydal Cerkovni besidy na vsi nedili roku (po slovensky Cirkevné besedy na všetky nedele v roku).

Najznámejším dielom Michala Lučka je 6-zväzková práca Historia Carpato-Ruthenorum (po ukrajinsky Istorija karpatskych rusyniv, po slovensky História karpatských Rusínov). Pri jej tvorbe využíval archívne materiály Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, letopisy, starodávnu aj vtedajšiu literatúru. V práci sa venoval pôvodu a charakteru karpatskorusínskeho obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi. Prvé štyri zväzky boli publikované vo Svidníku. Uchovali sa v knižnici Užhorodskej národnej univerzity.

Pamiatka

Na počesť Michala Lučkaja boli pomenované ulice v Kyjeve, v Ľvove a v Užhorode.

Odborné práce

• LUČKAJ, Michal. Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem. Zväzok 1. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, 1999. (Pysmenstvo Zakarpaťťa.) Názov zväzku: Vid najdavnišych časiv do prychodu maďariv u Jazyhiju ta Dakiju; počet strán: 197. ISBN 996-7703-06-1 . (po ukrajinsky)
• LUČKAJ, Michal. Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem. Zväzok 2. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, 200. (Pysmenstvo Zakarpaťťa.) Názov zväzku: Mistyť v sobi status cych krajiv vid prychodu maďariv po 1690 rik; počet strán: 388. ISBN 996-7703-06-1 . (po ukrajinsky)
• LUČKAJ, Michal. Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem. Zväzok 3. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, 2002. (Pysmenstvo Zakarpaťťa.) Počet strán: 323. ISBN 996-7703-06-1 . (po ukrajinsky)
• LUČKAJ, Michal. Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem. Zväzok 4. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, 2003. (Pysmenstvo Zakarpaťťa.) Počet strán: 326. ISBN 996-7703-46-0 . (po ukrajinsky)
• LUČKAJ, Michal. Istorija karpatskych rusyniv cerkovna i svitska (davňa i nova až po naš čas) napysana na materiali dostovirnych avtoriv, korolivskych hramot ta archivnych dokumentiv Mukačivskoji Eparchiji Mychajlom Lučkajem, prydvornym nastojatelem chramu p. d. m. v italijskomu m. Lukka, užhorodskym sviaščennykom, pered tym jeparchiaľnym sekretarem. Zväzok 5. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, 2004. (Pysmenstvo Zakarpaťťa.) Názov zväzku: Istorij Mukačivskoji japarchiji, ukladena Ivanom Pastelijem, staršym nastojatelem Mukačivskoho kapitulu, a vydana Mychajlom Lučkajem, lukkskym prydvornym nastojatelem; počet strán: 251. (po ukrajinsky)

Zdroje

• STEBLIJ, Feodosij Ivanovyč. Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.. Zväzok 6. Kyjev : Naukova dumka, 2012. 528 s. Hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij. ISBN 978-966-00-1028-1 . Lučkaj Mychajlo Mychajlovyč, s. 319. (po ukrajinsky)
• Dovidnyk z istoriji Ukrajiny [online]. 2018-01-16, [cit. 2025-03-22]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
• Istorija parafiji [online]. Užhorod: Sviato-Preobraženska parafija: duchovne žyťťa hreko-katolyckoji parafiji m. Užhoro-Cehoľňa, 2014-01-13, [cit. 2025-03-22]. Dostupné online. Archivované 2014-01-13 z originálu. (po ukrajinsky)