Migrácia (sociológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Migrácia je zmena miesta trvalého pobytu za hranice určitej územnej jednotky; premiestňovanie obyvateľov v území spojené so zmenou bydliska. Niekedy sa hovorí o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Migrácia sa delí na internú (v rámci domovského štátu) a medzinárodnú (emigrant opustí hranice domovského štátu). Ďalej sa delí na nevratnú, dočasnú, sezónnu a kyvadlovú, a jednak na vonkajšiu (emigrácia a imigrácia) a vnútornú.

Emigrácia alebo vysťahovalectvo je trvalé alebo dlhodobé vysťahovanie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Migrácia má pôvod už v časoch, keď prví Homo erectusHomo sapiens opúšťali Afriku (Rift Valley) a postupovali do Európy a neskôr na ďalšie kontinenty.[1] V nedávnej histórii je dôležitá nútená migrácia otrokov v 18.-19.storočí, najmä zo západnej Afriky do severnej a južnej Ameriky, aj tzv. zmluvné otroctvo prevažne z Číny, Indie a Japonska do kolónií európskych mocností. Kolonializmus zohral dôležitú úlohu v medzinárodnej migrácii; koloniálne mocnosti ako Veľká Británia, Španielsko a Francúzsko podporovali presídľovanie vlastných občanov do kolónií.

Ďalší významný míľnik súvisí s prerodom USA na industriálnu veľmoc v 19. storočí, kedy milióny pracovníkov z chudobných regiónov Európy odchádzali z ekonomických dôvodov do USA. 

Po 2. svetovej vojne bola potrebná pracovná sila na rozvoj ekonomiky v povojnovej Európe, Severnej Amerike a Austrálii, preto nastala ďalšia veľká vlna migrácie.

Do 70. rokov 20. storočia migrácia v Európe ustúpila, no v Amerike pretrvávala až do 90. rokov 20. storočia.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa migrácia vyskytuje najmä z politických, ekonomických a sociálnych dôvodov.    

Kto je migrant/emigrant?[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa definície OSN: Emigrant je osoba, ktorá sa zdržuje dobrovoľne mimo vlastnej krajiny.[2] V skutočnosti je ale oveľa zložitejšie zistiť, kto vlastne v skutočnosti je emigrant a ako dlho sa zdržuje mimo domova.

Migrácia sa delí do rôznych kategórií (napr. podľa motívu, legality, a pod.) a definície sa v krajinách líšia. Najčastejšie používané kategórie v deľbe emigrantov sú:

  • Dočasní pracovní migranti (migrujú len na určitú dobu s cieľom zárobku)
  • Vysoko vzdelaní pracovní migranti
  • Ilegálni migranti (bez platných osobných dokumentov, víz, a pod.)
  • Nútení migranti (táto kategória zahŕňa utečencov a migrantov, ktorí sú nútení odísť kvôli externým vplyvom, ako napr. prírodné katastrofy)

Teórie migrácie[upraviť | upraviť zdroj]

E.G. Ravenstein v roku 1885 vydal článok s názvom „The Laws of Migration“,[3] v ktorom na základe štatistík a údajov o migrácii pochádzajúcich z Veľkej Británie, zhromaždil tzv. zákony migrácie, ktoré zahŕňajú diaľku, rôzne typy migrantov, rozdielne preferencie žien a mužov pri migrovaní, a pod.

E.S. Lee delí faktory spôsobujúce migráciu na tzv. „push faktory“ a „pull faktory“. „Push faktory“ sú negatíva, ktoré človeka odrádzajú v zotrvaní v pôvodnej oblasti, napr. zlá ekonomická situácia, zmena politického režimu, konflikty, vojny, diskriminácia, a pod. „Pull faktory“ sú pozitíva, ktoré človeka motivujú k migrácii do novej oblasti, napr. pracovné príležitosti, priaznivé podnebie, vzdelanie, fungujúca ekonomika, a pod.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Koser, Khalid. International migration: a very short introduction. New York: Oxford University Press,2007.
  2. "Migrant/Migration.".(cit.  8. sept. 2015.[1]
  3. Ravenstein, Ernst Georg. "The Laws of Migration." Journal of the Statistical Society of London vol. 48, issue 2(1885): 167-235.