Mihráb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mihráb v komplexe Skalného Dómu na Chrámovej hore, Staré mesto, Jeruzalem.

Mihráb[1] (arab. محراب‎‎ – miḥráb, perz. مهرابه‎‎ – miḥrába) je oblúkovitá nika v stĺpovej sieni mešity, ktorá je obrátená v smere modlitby kibla k Mekke. Slúži ako modlitebný výklenok pre veriaceho a je pripomienkou prítomnosti proroka Mohameda.[2][3][4] Zvyčajne sa nachádza oproti hlavnému vchodu. Mihráb sa líši veľkosťou a je najvýraznejšou ozdobou mešity. Zvyčajne je bohato zdobený ale nemusí to byť podmienkou. Vo väčších mešitách je viac mihrábov a majú najčastejšie polkruhový, polygonálny alebo obdĺžnikový tvar. Sú zdobené mozaikami a mramorovými intarziami a veršami z Koránu.[5] Orientácia je myslená že veriaci sa modlia ku Kábe. Napravo od mihrábu sa nachádza minbar, ktorý slúži počas piatkovej modlitby. Táto forma vznikla počas vlády arabského kalifa Al-Valíd I. z rodu Umajjovcov, počas ktorého boli postavené slávne mešity v Medine, Jeruzaleme a Damasku. Štruktúra bola prispôsobená spoločným modlitebným výklenkom pre oratóriá koptských kresťanských mníchov. Mihráb sa nachádza v tvare výklenku aj na modlitebných koberčekoch. Pred pokľaknutím veriaci položí koberec tak, aby smeroval k Mekke. Jediná mešita, ktorá nemá mihráb, je Veľká mešita v Mekke, kde sa moslimovia modlí ku Kábe umiestnenej v jej strede.[6]

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Slovo mihráb sa objavuje v 7.storočí v Koráne a v rôznych skorých umajjovských textoch. Slovo pravdepodobne pochádza zo semitského slova ḥrb čo znamená bojovať, viesť vojnu, útočiť alebo vykonať určitý rituál v chráme. Ďalšia etymológia mihrábu pochádza zo staro arabského alebo zo sabejského slova mḥrb čo znamená časť chrámu alebo výklenok na modlitbu.[7][8]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Mihráb z mešity Masdžid an-Nabawi, Medina, Saudská Arábia

Podľa stredovekých historikov sa prvý výklenok alebo mihráb objavil v rokoch 707 – 709, po rekonštrukcii Umajjovskej mešity v Medine umajjovským kalifom Al-Valídom I. Niektorí vedci tvrdia, že mihráb sa mohol používať už dávnom pred vznikom islamu na rôzne náboženské účely. Toto miesto bolo určené pre ľudí s vysokým sociálnym postavením v spoločnosti. Arabský polostrov bol vždy miestom náboženského a kultúrneho miešania. Pravdepodobne sa mohol vyvinúť z rímskych ník, židovských výklenkov alebo ranokresťanskej apsidy.[9]

Mihráb je dôležitým prvkom islamskej architektúry a umenia. Okamžite sa stal ústredným prvkom každej mešity a všetkého sakrálneho umenia a architektúry v islame. Označuje oblúkovitú niku v stĺpovej sieni mešity, ktorá je obrátená v smere modlitby kibla k Mekke, slúži ako dôležité ústredné miesto v mešity. Tento výklenok stene je podobným prvkom ako oratórium v koptských kostoloch. Mihráb nemá veľa spoločného s oltárom v kresťanskej cirkvi. Vo všetkých podstatných ohľadoch je to jeho protiklad. Tam, kde je oltár konvexný je mihráb konkávny. Táto konkávnosť a prázdnota symbolizuje svojou ikonografiu božskú bránu medzi veriacim a Alahom. Nie je to výklenok, ktorý je posvätný ale len vyjadruje smer k Mekke. Výklenok sa zužuje z oboch strán dovnútra, ktorý umožňuje odraz svetla z použitých lesklých materiálov výzdoby. Toto jemné svetlo vnútorne osvetlí výklenok. Filozofiou je vytvoriť éterické prostredie a viesť veriacich k tomuto svetlu. Svetlo hrá dôležitú rolu v islame, symbolizuje vieru a posvätnosť. Tvar výklenku plnil aj akustickú funkciu tak, aby odrážal zvuk späť a súčasne ho zvýšil. Zvyčajne sa nachádza oproti hlavnému vchodu. Líši sa veľkosťou, hĺbkou alebo výzdobou. Mihráb je bohato zdobený zložitými a dynamickými vzormi. Vzory pozostávali z glazovaných dlaždíc, ktoré sa skladali do mozaík. Výzdoba obsahoval rastlinné ornamenty, geometrické vzory (arabeska), lineárne vzory alebo kaligrafické písmo (verše z Koránu). Rastlinné ornamenty sú štylizované (rozety, vinič) tak, aby popierali naturalizmus. Opakovanie vzorov je bežné a naznačuje nekonečného Boha.[10][11]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. kibla In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. mihrab In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 185.
  3. mihráb In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
  4. mihrab In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 129.
  5. mihrab In: Hrvatska enciklopedija [online]. www.enciklopedija.hr, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
  6. Mihrab In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. mihrab. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  8. Semitic root x̣rb [online]. TheFreeDictionary.com, [cit. 2020-11-12]. Dostupné online.
  9. KHOURY, Nuha N. N.. The Mihrab: From Text to Form. International Journal of Middle East Studies (Cambridge University Press), 1998, roč. 30, čís. 1, s. 2-4. Dostupné online [cit. 2020-11-12].
  10. THE MIHRAB - (PRAYER NICHE) [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2020-11-11]. sequence=1&isAllowed=y+&cd=11&hl=sk&ct=clnk&gl=sk Dostupné online.
  11. Mihrab [online]. courses.washington.edu, [cit. 2020-11-11]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • KŘIKAVOVÁ, Adéla. Islám, ideál a skutečnost. Praha : Baset, 2002. ISBN 80-8622-371-X.
  • GRABAR, Oleg. The Formation of Islamic Art. New Haven, Londýn : Yale University Press, 1973.
  • DICKIE, James. Allah and Eternity: Mosques, Madrasas and Tombs. New York : William Morrow and Company, Inc., 1978. In: Architecture of the Islamic World, ed. Michell, George. S. 15-47.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mihráb

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]