Preskočiť na obsah

Mike Hawthorn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mike Hawthorn
Mike Hawthorn
Osobné informácie
NárodnosťSpojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Dátum narodenia10. apríl 1929
Miesto narodeniaMexborough, Yorkshire, Spojené kráľovstvo
Dátum úmrtia22. január 1959 (29 rokov)
Miesto úmrtiaGuildford, Surrey, Anglicko
Kariéra vo Formule 1
Sezóny19521958
TímyCooper, Ferrari, Vanwall, BRM, Maserati
Počet pretekov47 (45 štartov)
Majster sveta1 (1958)
Víťazstvá3
Stupne víťazov18
Body127,64
Pole positions4
Najrýchlejšie kolá6
Prvá GPVC Belgicka 1952
Prvé víťazstvoVC Francúzska 1953
Posledné víťazstvoVC Francúzska 1958
Posledná GPVC Maroka 1958
Odkazy
Spolupracuj na Commons Mike Hawthorn
multimediálny obsah na commons

John MichaelMikeHawthorn (* 10. apríl 1929, Mexborough, Yorkshire, Anglicko  22. január 1959, Guildford, Surrey, Anglicko) bol britský automobilový pretekár, prvý jazdec zo Spojeného kráľovstva, ktorý aj napriek nízkemu počtu víťazstiev (3), získal titul majstra sveta Formuly 1.

Skorý život a začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Mike vyrastal v prostredí, ktoré podporovalo záujem o vozidlá, jeho otec vlastnil garáž a predaj automobilov. Študoval techniku a absolvoval učňovské odborné vzdelanie u výrobcu nákladných automobilov. Už ako mladý vyskúšal pretekanie na britských podujatiach na motocykloch, neskôr v autách so športovým charakterom. Ako mladý muž sa Mike zúčastnil niekoľkých automobilových pretekov na okruhu v Brooklande. S pomocou svojho otca, začal pretekať v roku 1950 v Brightone. V roku 1952 prešiel na preteky monopostov a vyhral dva preteky Formuly 2 s odstupom piatich dní s vozidlom Cooper-Bristol, z ktorých v jednom porazil Juana Manuela Fangia.

Kariéra vo Formule 1 a ďalších kategóriách

[upraviť | upraviť zdroj]

Hawthorn debutoval vo Formule 1 v roku 1952. S malým Cooperom-Bristol skončil štvrtý na svojej prvej Veľkej cene. Po odstúpení vo Francúzsku sa Mike dostal na pódium na svojej domácej Veľkej cene v Silverstone. Potom sa zúčastnil Veľkej ceny Holandska a po štarte z tretej pozície skončil v pretekoch štvrtý. Vo svojej prvej sezóne vo Formule 1 skončil v šampionáte piaty. Tieto výkony pritiahli pozornosť veľkých tímov, najmä Ferrari, ktoré s ním podpísalo zmluvu na nasledujúcu sezónu. Mike súťažil vo svojej prvej plnej sezóne a jeho tímovým kolegom bol Alberto Ascari, úradujúci majster sveta. Ascari dominoval sezóne, rovnako ako v roku 1952. Mike skončil dvakrát štvrtý v prvých troch kolách. Vrcholom Mikeovej sezóny bolo víťazstvo na Veľkej cene Francúzska, ktorá sa konala na okruhu v Reims. Tieto preteky, prezývané „preteky storočia“, boli svedkami intenzívneho súboja medzi Ferrari a Maserati. Napriek nedostatku skúseností sa Mikovi podarilo po urputnom boji zvíťaziť. Preteky vyhral len o sekundu pred Fangiom a Gonzalezom. Dvakrát skončil na stupňoch víťazov na Veľkej cene Nemecka a Švajčiarska a v šampionáte skončil na štvrtom mieste.

Prvé víťazstvo dosiahol v roku 1953 na Veľkej cene Francúzska, keď jazdil za Ferrari. Okrem Formuly 1 súťažil aj v pretekoch 24 hodín Spa Francorchamps so spolujazdcom s Ferrari Giuseppem Farinom.

V roku 1954 Mike pokračoval vo svojej kariére so Scuderiou Ferrari. Túto sezónu však dominoval Mercedes a Juan Manuel Fangio. Angličan však dokázal niekoľkokrát zažiariť a umiestnil sa na druhom mieste vo Veľkej Británii, Nemecku (s Gonzálezom) a Taliansku. Vrcholom jeho sezóny bolo víťazstvo na Veľkej cene Španielska, ktorá sa konala na okruhu Pedralbes v Barcelone. Napriek dominancii Mercedesu Hawthorn prekonal svojich súperov vrátane Fangia a získal víťazstvo. V šampionáte skončil tretí.

Keďže chcel jazdiť za britský tím, opustil Ferrari a sezónu 1955 začal s Vanwallom. Prvé dve Veľké ceny sa skončili dvoma odstúpeniami. 11. júna vyhral 24-hodinové preteky Le Mans s Jaguarom, ale túto udalosť poznačila nehoda Pierra Levegha, ktorá si vyžiadala smrť viac ako 80 divákov.[1] Dokonca bol údajne zodpovedný za túto nehodu, hoci o rok neskôr bol zbavený viny. Keďže videl, že s Vanwallom nedokáže dobre jazdiť a udržiaval si vynikajúci vzťah s Enzom Ferrarim, na konci šampionátu Formuly 1 sa k Enzovi Ferrarimu vrátil, ale nepodarilo sa mu získať ani jeden bod.

V roku 1956 sa Mike prihlásil do BRM. Keďže nemal k dispozícii žiadne auto pre Veľkú cenu Argentíny, napriek tomu sa do pretekov prihlásil s Maserati a skončil na treťom mieste. V Monaku sa kvalifikoval s BRM desiaty, ale päť sekúnd za Fangiovým pole position, no kvôli poruche motora neštartoval. Následne sa zúčastnil Veľkej ceny Francúzska s Vanwallom, kde skončil desiaty. Na svoju národnú Veľkú cenu sa prihlásil s BRM, ale v pretekoch odstúpil na začiatku.

V roku 1957 sa Mike opäť vrátil k Ferrari. Po dvoch odstúpeniach v prvých dvoch Veľkých cenách skončil Mike štvrtý vo Francúzsku a potom tretí vo Veľkej Británii. V Nemecku sa spolu s Petrom Collinsom ocitli na čele, keď Fangio zastavil natankovať. Argentínčan sa do pretekov vrátil s mankom viac ako 40 sekúnd. Mike sa potom ujal vedenia, ale Fangio ukázal veľkú zručnosť, dobehol Ferrari a vyhral preteky. Hawthorn skončil v šampionáte štvrtý.

Majstrovský titul a koniec kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže Fangio odstúpil koncom roka 1957, Mike bol uchádzačom o titul v roku 1958 so svojím krajanom Stirlingom Mossom. Zatiaľ čo Moss vyhral dve z prvých troch Veľkých cien, Mike skončil tretí a piaty a v Monaku si vďaka rekordu kola zachránil bod, napriek odstúpeniu. Vďaka druhému miestu v Belgicku sa vrátil na druhé miesto v šampionáte. Mike potom vyhral Veľkú cenu Francúzska pred Mossom a obaja jazdci sa delili o titul. Vo Veľkej Británii skončil Mike druhý za Collinsom, zatiaľ čo Moss odstúpil. Obaja súperi odstúpili v Nemecku. Na Veľkej cene Portugalska, ktorú vyhral Moss, sa Mike v poslednom kole zatočil. Keď sa traťoví komisári chystali zatlačiť na Ferrari, zabránil im v tom Moss, ktorý ho vtedy vo svojom víťaznom kole zachránil pred diskvalifikáciou. V Taliansku skončil Mike opäť druhý, zatiaľ čo Moss odstúpil. O titule sa rozhodlo v Maroku počas záverečnej Veľkej ceny. Mike získal pole position, ale Moss sa od štartu ujal vedenia. S Mossom na čele musel Mike skončiť druhý, aby získal titul. Mike, ktorý bojoval so svojím tímovým kolegom Philom Hillom, bol najprv tretí a potom štvrtý, po tom, čo ho predbehol Mossov tímový kolega Tony Brooks. Mike sa opäť dostal na tretie miesto, keď Brooksovi explodoval motor, a potom sa priblížil k Hillovi, ktorý ho nechal predbehnúť. Moss vyhral preteky, ale bol to Mike, kto sa stal prvým britským jazdcom, ktorý sa stal majstrom sveta F1.[2]

Osobné charakteristiky, tragédie a odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Mike potom oznámil svoj odchod do dôchodku. Smrť jeho tímových kolegov Luigiho Mussa a Petra Collinsa, ktorý bol jeho blízkym priateľom, ako aj smrť Stuarta Lewisa-Evansa, si na ňom vybrala svoju daň. Okrem toho sa jeho zdravie zhoršovalo kvôli zlyhaniu obličiek. Nanešťastie pre neho si svoj dôchodok dlho neužil. 22. januára 1959 sa stal účastníkom nehody na poľnej ceste. Pri predbiehaní auta svojho priateľa Roba Walkera, manažéra tímu, stratil kontrolu nad svojím Jaguarom, narazil do nákladného auta a prudko zišiel z cesty. Utrpel vážne zranenia hlavy a o niekoľko minút neskôr zomrel.[3]

Pretekárske výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]
Sezóna Tím Preteky Víťazstva Pole position Najrýchlejšie kolo Pódia Body Umiestnenie
1952 Leslie D. Hawthorn 4 1 10 4. miesto
AHM Bryde 1
1953 Scuderia Ferrari 8 1 3 19 (27) 4. miesto
1954 8 1 1 4 24,64 3. miesto
1955 Vandervell Products Ltd. 2 NC
Scuderia Ferrari 3
1956 Owen Racing Organisation 2 1 4 12. miesto
Vandervell Products Ltd. 1
1957 Scuderia Ferrari 6 6 13 4. miesto
1958 10 1 4 5 42 (49) 1. miesto
Celkom 45 3 4 6 15 127,64
24 hodín Le Mans
[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Tím Spolujazdec Monopost Trieda Kôl Poz. Trieda
Poz.
1953 Italy Scuderia Ferrari Italy Giuseppe Farina Ferrari 340 MM Pinin Farina Berlinetta S5.0 12 DSQ
1955 GBR Jaguar Cars Ltd. GBR Ivor Bueb Jaguar D-Type S5.0 307 1. 1.
1956 GBR Jaguar Cars Ltd. GBR Ivor Bueb Jaguar D-Type S5.0 280 6. 3.
1957 Italy Scuderia Ferrari Italy Luigi Musso Ferrari 335 S S5.0 56 DNF

(Piest)

1958 Italy Scuderia Ferrari GBR Peter Collins Ferrari 250 TR 58 S3.0 112 DNF

(Spojka)

24 hodín Spa
[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Tím Spolujazdec Monopost Trieda Kôl Poz. Trieda
Poz.
1953 Italy Scuderia Ferrari Italy Giuseppe Farina Ferrari 375 MM Pinin Farina Berlinetta S 260 1. 1.
12 hodín Sebring
[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Tím Spolujazdec Monopost Trieda Kôl Poz. Trieda
Poz.
1955 USA B.S. Cunningham USA Phil Walters Jaguar D-Type S5.0 182 1. 1.
1956 USA Jaguar of New York Distributors Inc. GBR Desmond Titterington Jaguar D-Type S5.0 162 DNF

(Brzdy)

1957 USA Jaguar Cars of North America GBR Ivor Bueb Jaguar D-Type S5.0 193 3. 2.
1958 Italy Scuderia Ferrari West Germany Wolfgang von Trips Ferrari 250 TR 58 S3.0 159 DNF

(Prevodovka)

12 hodín Pescara
[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Tím Spolujazdec Monopost Trieda Poz. Trieda
Poz.
1953 Italy Scuderia Ferrari Italy Umberto Maglioli Ferrari 375 MM Pinin Farina Berlinetta S+2.0 1. 1.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Auto sa vznieslo a explodovalo. Behom okamihu zahynulo 82 ľudí - Denník Šport [online]. denniksport.sk, [cit. 2025-10-02]. Dostupné online.
  2. Mike Hawthorn | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2025-10-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Mike HAWTHORN • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-10-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]