Mikołaj Rej z Nagłowic

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mikołaj Rej)
Mikołaj Rej z Nagłowic
poľský renesančný spisovateľ
Mikołaj Rej, drevorytina, Krakov, 1568
Mikołaj Rej, drevorytina, Krakov, 1568
Osobné informácie
Narodenie4. február 1505
 Žuravno
Úmrtie1569
 Rejowiec
Národnosťpoľská
ManželkaZofia Kosówna
Detiviacero detí
Dielo
Obdobierenesančná literatúra
Literárne hnutiepoľská literatúra
Významné práceŻywot człowieka poczciwego, Krótka rozprawa między trzemi osobami panem, wójtem a plebanem a i.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMikołaj Rej z Nagłowic
(multimediálne súbory na commons)

Mikołaj Rej z Nagłowic[1] (iné mená: Mikuláš Rej[2][3] (z Nagłowic)[4][5], staršie v poľštine aj Rey[6]; * 4. február 1505, Žuravno – † medzi 8. septembrom až 4./5. novembrom 1569, Rejowiec[7]/Oksza[8]) bol poľský renesančný didaktický spisovateľ, moralista a kalvínsky polemista.[7] Tradične býva označovaný ako „otec poľskej literatúry“[9][10] alebo „otec poľského písomníctva“[1]. Niekedy býva označovaný aj ako poľský Dante.[11][12]

Vo svojej literatúre kombinoval stredovekú náboženskú tematiku s prvkami renesančného humanizmu. Známe sú najmä jeho prozaické práce, no tvoril aj satirické básne, epigramy (tzv. fígliky) či drámy.[9] Jeho diela sa vyznačovali jednoduchým ľudovým štýlom a mali značný vplyv na barokovú literatúru 17. storočia.[7] Hoci na istej úrovni ovládal aj latinčinu, svoje diela písal v poľštine. Známy je jeho výrok: "Nech susedné národy vedia, že Poliaci nie sú husy a majú svoj vlastný jazyk."[13] Preložil do poľštiny Dávidove žalmy.[1][13]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mikołaj Rej sa narodil 4. februára 1505 v dnešnom Žuravne (poľ. Żurawno) neďaleko Halyču. Pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny. Spočiatku navštevoval školu v Skalbmierzi, neskôr vo Ľvove. Jeden rok študoval tiež na krakovskej akadémii, no svoje znalosti získal vo veľkej miere samoučbou. Rané roky svojho života trávil hlavne lovom, zábavami a sociálnym životom.[8][13]

Pomník Mikołaja Reja v Rejowci.

V roku 1525 odišiel na želanie svojho otca žiť na dvor poľského magnáta Andrzeja Tęczyńského, kde sa mal naučiť spoločenským manierom. V tomto období navštevoval hodiny pravopisu, literatúry a štylistiky. Objavuje sa uňho záujem o poéziu. Po smrti svojho otca sa vrátil na svoje panstvá v okolí Chełmska. Vďaka vhodnému hospodáreniu sa z neho postupne stal zámožný človek.[8][13]

V roku 1531 sa oženil so Zofiou Kosównovou, neterou ľvovského arcibiskupa. Rej bol veľmi aktívny a spoločenský človek. Patril k významným reformačným aktivistom v Poľsku. S kalvinizmom sa zoznámil počas častých pobytov na dvore Mikołaja Sieniawského. V istom období svojho života konvertoval a stal sa jedným z prvých zástancov nového kresťanského smeru v Poľsku. Navštevoval kalvínske synody a na svojich pozemkoch zakladal miestne kalvínske spoločenstvá. Bol zodpovedný za rozvoj poľského teologického jazyka, pretože táto oblasť bola predtým vyhradená pre latinčinu. Cestoval tiež po poľsko-litovskej krajine, zúčastňoval sa na parlamentných zasadnutiach a súdnych sporoch o majetky. Založil tiež dve mestá: Oksza a Rejowiec. Bol v úzkom kontakte s kráľom Žigmundom Starým a Žigmundom II. Augustom. Za preklad žaltára do poľštiny získal od kráľa Žigmunda Starého panstvo Temerowka a Žigmund August mu za jeho služby, mu daroval dedinu Dziewięćle.[8][14]

Na konci svojho života Mikołaj Rej často menil miesto svojho pobytu a neustále získaval nové statky. Zomrel v druhej polovici roku 1569. Miesto jeho posledného odpočinku je neznáme.[8]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Titulná strana prvého vydania diela Zwierzyniec z roku 1562

Mikołaj Rej bol jedným z prvých básnikov, ktorí písali v poľštine. Veril, že písanie je jeho osobným spoločenským poslaním. Jeho tvorba bola adresovaná hlavne šľachte strednej triedy, čo je viditeľné najmä na štýle jeho najvýznamnejších diel. Rejove diela sú písané hovorovým jazykom a často veľmi tupým spôsobom odkazujú na každodenné reality. Preložil do poľštiny niektoré náboženské diela.[8]

Jeho tvorba sleduje konvencie mnohých literárnych žánrov. Ako prvý uviedol do poľskej literatúry epos. Jeho diela mali predovšetkým formovať postoj renesančného človeka. Vyznačujú sa jednoduchosťou, živosťou a rozprávaním príbehov. Jazyk je založený na hovorovej reči, obsahuje prvky ľudovej kultúry. Spoločnou témou jeho diel je moralizovanie a didakticizmus.[8]

Písal kázne (Postylla), drámy (Żywot Józefa - Život Jozefa), hry o morálke (Ku­piec - Kupec), preklady (Psal­my - Žalmy), dialógy (Krót­ka roz­pra­wa - Krátke pojednanie) a epigramy (Figliki). Bol autorom dvoch populárnych diel (Zwier­cia­dło - Zrkadlo, Wi­ze­ru­nek - Obrázok), v ktorých nastolil problémy týkajúce sa správania bežných kresťanov počas renesancie. Počas svojho života bol Mikołaj Rej uznávaným a veľmi populárnym spisovateľom. Napriek tomu, že sa ukázal ako veľmi plodný a mimoriadne všestranný umelec, mnoho z jeho diel sa dodnes nezachovalo. Cenené bývajú najmä jeho spoločenské a morálne satiry, v ktorých komentoval okolitú realitu. Rejova tvorba dlhé roky formovala poľskú literatúru. Mnoho spisovateľov pod jeho vplyvom začalo odvážne vyjadrovať svoje názory na spoločenské, politické a národné otázky.[8]

Jeho dielo Żywot Józefa (1545) vyšlo v roku 1996 v českom preklade (Život Josefa z rodu židovského).[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Rej z Nagłowic Mikołaj In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 313.
  2. ↑ BOBEK, Władysław. Slovensko a slovanstvo: štúdie a skizzy zo slovenskej literatúry a iných slovanských. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy, 1936. Dostupné online. S. 243.
  3. ↑ Slavica Slovaca (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1984, s. 193. Dostupné online.
  4. ↑ RIEGER, František Ladislav. Slovník naučný. Díl 6. P - Quousque tandem. Praha : Kober, 1867. Dostupné online. S. 613. (po česky)
  5. ↑ LENGYELOVÁ, Tünde. Žena a právo: právne a spoločenské postavenie žien v minulosti. Bratislava : Academic Electronic Press, 2004. ISBN 978-80-88880-59-2. S. 95.
  6. ↑ V 30. rokoch 20. storočia bol v rámci reformy poľského jazyka zavedený nový pravopis mien končiacich na y. Staršie tvary mena viď. napr. Mikołaj Rey In: Google knihy
  7. ↑ a b c Rej, Mikołaj In: Encyclopedia of Ukraine [online]. [Cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f g h Mikołaj Rej - biografia, wiersze, utwory [online]. poezja.org, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online. (po poľsky)
  9. ↑ a b Polish literature In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2021-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ REJ, MIKOŁAJ In: SANFORD, George. Historical Dictionary of Poland. 2nd Ed. Lanham, Maryland, Oxford : The Scarecrow Press, 2003. (European Historical Dictionaries; zv. 41.) ISBN 0-8108-2818-9. S. 161.
  11. ↑ WELSH, David J.. Jan Kochanowski. Woodbridge : Twayne Publishers, 1974. Dostupné online. ISBN 978-0-8057-2490-5. S. 15 – 16. (po anglicky)
  12. ↑ ALTHOEN, David. That Noble Quest : from True Nobility to Enlightened Society in the Polish-Lithuanian Commonwealth 1550-1830. [s.l.] : DMA, 2001. Dostupné online. S. 522. (po anglicky)
  13. ↑ a b c d REY (REJ), MIKOŁAJ In: LERSKI, George J. Historical dictionary of Poland, 966-1945. Westport, Connecticut, London : Greenwood Press, 1996. ISBN 0-313-26007-9. S. 505. (po anglicky)
  14. ↑ Mikołaj Rej [online]. Culture.pl, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikołaj_Rej_z_Nagłowic&oldid=7469142“