Mikojan-Gurevič MiG-23

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:49, 15. apríl 2012, ktorú vytvoril Jagermeister (diskusia | príspevky) (doplnenie, obrázok,zdroje)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
MiG-23
Mig-23-DNST8908431 JPG.jpg
Sovietsky MiG-23MLD Flogger-K
Typstíhacie lietadlo
VýrobcaMikojan-Gurevič
Prvý let10. júna 1967
Zavedený1970
Vyradený1994 (Rusko)
Charakterv niektorých krajinách stále v službe
Hlavný používateľSovietsky zväz
India
KĽDR
Líbya
Sýria
Výroba19671985
Vyrobených5 047
Cena za kus3,6 až 6,6 milióna USD
VariantyMikojan-Gurevič MiG-27

Mikojan-Gurevič MiG-23 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-23) (v kóde NATO: "Flogger") je sovietske prúdové stíhacie lietadlo, ktoré je v niektorých štátoch používané ešte aj v súčasnosti.

Vznik a vývoj

Rovnako ako pri vývoji MiGu-21, aj pri návrhu konštrukcie MiGu-23 bol zvolený dvojitý postup, pričom prototypy, ktoré z tohto vývoja vzišli, mali byť podrobené porovnávacím letovým skúškam. Model 23-01, známy aj ako MiG-23PD "Faithless", sa vyznačoval delta krídlom a nezvyčajnou inštaláciou jedného hlavného a dvoch zdvihových motorov, ktoré mu umožňovali skrátenie vzletovej dráhy. Počas skúšobných letov bol pilotovaný Piotrom Maximovičom Ostapenkom. Druhý stroj, model 23-11 mal namiesto troch motorov len jeden a na dosiahnutie potrebných vlastností STOL, ktoré boli hlavnou požiadavkou kladenou na nový stroj, mal inštalované krídlo s meniteľnou geometriou. Počas letových skúšok ho pilotoval Alexander Vasilievič Fedotov a po prvýkrát sa s nim vyniesol 10. júna 1967. Obidva stroje boli na verejnosti po prvý krát predstavené na letisku Domodedovo v roku 1967 počas leteckej show. Zatiaľčo pre model 23-01 to bol koniec jeho kariéry, pre model 23-11 len jej začiatok. Bol vybraný do sériovej výroby pod názvom MiG-23S (Flogger-A) a pod týmto označením prvýkrát vzlietol v máji 1969. Avšak bolo postavených len 50 ks tejto verzie, než sa v roku 1970 začala vyrábať vylepšená verzia MiG-23M (Flogger-B). MiG-23 znamenal radikálny odklon od predošlých návrhov konštrukčnej kancelárie MiG. Namiesto charakteristického nasávacieho otvoru v nose lietadla boli zvolené bočné nasávacie otvory. To uvoľnilo miesto pre inštaláciu rozmerného radaru Zafír-23. Použitie krídla s meniteľnou geometriou znamenalo vynikajúce letové vlastnosti pri vysokých rýchlostiach a ľahkú ovládateľnosť pri nízkych rýchlostiach. Ďalší vývoj vyústil do špecializovaných bojových a prepadových verzií.

Operačné nasadenie

Blízky východ

Zničený iracký MiG-23

Prvé MiGy-23 sa na Blízkom východe objavili v roku 1974. Išlo o verziu MiG-23MS a prvým zákazníkom bol Egypt. Onedlho ním bola vyzbrojená Líbya, Irak, Alžírsko a Sýria. Tieto krajiny však MiG-23 požadovali už začiatkom 70. rokov 20. storočia, čo však ZSSR odmietal z dôvodu obáv z možnej dezercie niektorého z arabských pilotov, čím by sa na Západ dostala najmodernejšia technológia používaná letectvom ZSSR. Najväčšími používateľmi MiGu-23 v tomto regióne sa nakoniec stala Sýria a Líbya. Prvé boje s izraelským letectvom sa začali koncom 70. rokov 20. storočia. Tie sa odohrávali najmä nad Libanonom. Prvý doložený súboj sa odohral 19. septembra 1979, keď MiG-23MS napadol izraelský RF-4E Phantom II, pričom pilotovi Phantomu sa podarilo uniknúť vystrelenej rakete a z boja ušiel. Dňa 23. septembra 1979 pár sýrskych MiGov-23MS zaútočil na ďalší izraelský prieskumný RF-4E, pričom sa zopakoval predošlý scenár. Začiatkom roku 1981 Sýria prišla o svoj prvý MiG-23, kedy libanonská kresťanská milícia zostrelila MiG-23UB. Izraelskí piloti zostrelili MiG-23 po prvý krát 21. apríla 1982, pričom išlo až o 2 zostrely. Začiatkom 80. rokov 20. storočia, kedy sa situácia na Blízkom východe začala znovu vyostrovať, bolo Sýrii jasné, že sa bude musieť vysporiadať s novými stíhačkami F-15 Eagle a F-16 Falcon a lietadlami AWACS - E-2C Hawkeye, ktoré v tom čase Izrael zakúpil od USA. Sýria vzniknutú situáciu riešila nákupom nových strojov MiG-21bis, MiG-25P a MiG-23MF. V tom čase celkovo zaobstarala 24 ks MiG-23MF a 3-5 ks MiG-23UB. Stroje sa dostali do výzbroje stíhacieho pluku 17. leteckej brigády, pričom zvyšné 2 pluky tejto brigády boli vyzbrojené strojmi MiG-23BN. S novými stíhačkami dorazili do Sýrie aj sovietski inštruktori, ktorých úlohou bolo vypracovať taktiku proti izraelskému letectvu. Avšak situácia bola pre sýrske letectvo nepriaznivá - proti 24 ks MiG-23 stálo 25 ks F-15A/B, pričom malo byť dodaných ďalších 26 ks F-15C a začali sa tiež dodávky 75 ks stíhačiek F-16. Sovietski inštruktori pri vypracovávaní taktiky považovali za najväčšie nebezpečenstvo stíhačky F-15, keďže predpokladali, že stroje F-16 budú nasadzované hlavne na pozemnú podporu vojsk. Pri strete s F-16 sa mal MiG-23MF spoľahnúť na výhodu väčšieho doletu rakiet R-23R, ktoré mali byť odpálené skôr než sa do podobnej šance dostane aj F-16.

Izraleom ukoristený MiG-23ML v múzeu Hatzerim, 2006.

Problém nastal pri strete s F-15. Na boj s týmito stíhačkami bola zvolená taktika prečíslenia. MiGy-23 mali vzlietať v tesnej trojčlennej formácii, aby boli radarom vyhodnotené ako jeden stroj. Mali by tak číselnú prevahu nad dvojčlenným rojom F-15, ktoré Izrael v takýchto prípadoch nasadzoval. Po začatí boja mali MiGy-23 odlákať F-15 do hornatej oblasti Jabal Lubnan, kde mali lietadlá AWACS značne znížené schopnosti. Napriek značnému úsiliu sa sovietskym inštruktorom nepodarilo výcvik ukončiť, pretože začala nová vojna. Dňa 6. júna 1982 izraelská armáda začala operáciu Oranim a vstúpila do Libanonu. Letecké súboje sa začali na ďalší deň, kedy F-15 zostrelila jeden MiG-23MS. Na ďalší deň stíhačky F-15 a F-16 zostrelili štyri MiGy-23 a tri MiGy-21. Dňa 9. júna sa nad údolím Bikaa odohrala jedna z najväčších leteckých bitiek prúdových stíhačiek v histórii.

Izrael vyslal skupinu viac než 90 lietadiel, ktoré mali za úlohu zničiť sýrske raketové komplexy. Sýria proti nim vyslala 54 stíhačiek MiG-21 a MiG-23. Stretnutie sa pre sýrske letectvo skončilo ťažkými stratami, keď izraelské F-15 zostrelili sedem MiGov-21 a štyri MiGy-23 a stíhačky F-16 zničili 16 nepriateľských strojov. Izrael pri tom údajne neutrpel žiadne straty, okrem jednej poškodenej F-15, ktorú zasiahla raketa R-23R vystrelená MiGom-23MF. Na druhej strane však sýrske zdroje uvádzajú stratu 12 lietadiel - šesť MiGov-23MS/MF a šesť MiG-21MF. Pritom sa im však podľa ich vyhlásenia podarilo zostreliť sedem izraelských lietadiel - tri F-16, dve F-15, jeden F-4 a jeden Kfir. Letecké boje pokračovali aj ďalší deň, kedy mali podľa izraelských zdrojov stíhačky F-15 zostreliť dva MiGy-23, päť MiGov-21 a jeden vrtuľník SA.342 Gazelle. Stíhačky F-16 údajne v ten deň dosiahli 18 sýrskych lietadiel a 2 vrtuľníky. Do ukončenia bojov údajne izraelskí piloti zostrelili spolu 95 lietadiel a vrtuľníkov. Z tohto počtu bolo 36 ks MiG-23MS/MF/BN/UB. Izrael pri tom hlási stratu len 3 strojov - F-4E, A-4M a UH-1N. Tieto údaje sú však spochybňované sovietskymi zdrojmi, ktoré tam v tom čase pôsobili. Podľa ich údajov dosiahli sýrski piloti 23 zostrelov izraelských lietadiel oproti 47 vlastným stratám.

Verzie lietadla

  • MiG-23S Flogger-A - prvá sériová verzia vyrábaná od roku 1969 do roku 1970 v počte 50 kusov
  • MiG-23SM Flogger-A - verzia S vybavená štyrmi zbraňovými pylónmi
  • MiG-23M Flogger-B - verzia s novým motorom Tumanskij R-27 s ťahom 120 kN
  • MiG-23MF Flogger-B - exportný variant verzie M určený pre členské krajiny Varšavskej zmluvy, Kubu a Angolu. V Česko-Slovensku slúžil od 24. augusta 1978
  • MiG-23MS Flogger-E - exportná verzia do ostatných krajín
  • MiG-23ML Flogger-G - verzia z roku 1976 bola vybavená novým motorom R-35-300 s ťahom 130 kN. Znížila sa hmotnosť lietadla, rozšírená výzbroj
  • MiG-23P (MLA) Flogger-G - záchytný stíhač z roku 1977. Od verzie M sa líšil iba elektronikou. Vyrábal sa len pre potreby protivzdušnej obrany ZSSR
  • MiG-23MLD Flogger-K - modifikácia verzie P - záchytný stíhač so zlepšenou manévrovateľnosťou
  • MiG-23UB - dvojmiestna verzia odvodená od MiG-23MF určená pre výcvik, úplne bojaschopná
  • MiG-23B/BN/BK/BM Flogger-F/H - útočná verzia lietadla bez palubného rádiolokátora

Súčasní používatelia

Používatelia strojov MiG-23 (bývalí používatelia sú vyznačení červenou farbou)

Špecifikácie (MiG-23MLD Flogger-K)

Mikojan-Gurevič MiG-23MLD Flogger-K
MiG-23MLD Flogger-K

Technické údaje

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 16,70 m
  • Rozpätie: 13,97 m (šíp 72°)
  • Plocha krídel: 37,35 m²
  • Výška: 4,82 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 9 595 kg
  • Vzletová hmotnosť: 15 700 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 18 030 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Chatčaturov R-35-300 s prídavným spaľovaním, ťah bez prídavného spaľovania 83,6 kN, s prídavným spaľovaním 127 kN

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 2 445 km/h (vo výške 12 500 m) – 1 350 km/h (pri hladine mora)
  • Dolet: 1 150 km – 2 820 km
  • Dostup: 18 500 m
  • Stúpavosť: 240 m/s
  • Plošné zaťaženie: 420 kg/m²
  • Ťah/hmotnosť: 0,88

Výzbroj

  • 1× kanón GŠ-23L kalibru 23 mm so zásobou 200 nábojov
  • Dva závesníky pod krídlami a pod trupom s nosnosťou 3 000 kg, na každom závesníku môže byť podvesená protilietadlová riadená strela typu:
  • R-23/24 (AA-7 "Apex")
  • R-60 (AA-8 "Aphid")

Bibliografia

  • March, Peter R.,Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7
  • Letectví a Kosmonautika LXXVII, ročník 2001, č.6. ISSN 0024-1156

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku MiG-23 na anglickej Wikipédii.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA