Mikuláš Klimčák
Mikuláš Klimčák | |
slovenský maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor a reštaurátor | |
Narodenie | 16. november 1921 Humenné, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 2. marec 2016 (94 rokov) Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Webstránka | klimcak.sk |
Commons | Mikuláš Klimčák |
Mikuláš Klimčák (* 16. november 1921, Humenné, † 2. marec 2016, Bratislava) bol slovenský maliar, sochár, monumentalista, filozof, ilustrátor, reštaurátor a ikonopisec.
Výrazovo čerpal najmä z tradičnej byzantskej ikonografie. Vo svojej tvorbe akcentoval počiatky slovenských národných dejín a obdobie Veľkej Moravy. Vytvoril ikony viacerých osobností tohto obdobia. Jeho inšpiráciou bol i slovanský dávnovek, dejiny kresťanstva, nesmrteľnosť, materstvo, rodina a spoločnosť. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia. V decembri 2021 Slovenská pošta vydala poštovú známku s jeho podobizňou.[1]
Pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín, ktoré sme si prednedávnom pripomenuli, vznikla Virtuálna galéria Mikuláša Klimčáka dostupná na www.klimcak.sk. Podrobne prezentuje jeho život a tvorbu. Pozostáva z takmer 600 diel.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]- Študoval na Odbornej škole drevárskej v Humennom, kde si jeho talent všimol učiteľ kreslenia - akademický maliar Jozef Chovan, ktorý sa mu venoval aj mimo vyučovacích hodín. Neskor v rokoch 1943 – 1945 študoval na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u J. Mudrocha. V roku 1948 ukončil Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe u profesorov Františka Tichého a Jozefa Nováka. Po dvojročnom pôsobení na východnom Slovensku žil a tvoril od roku 1950 v Bratislave.
- Jeho diela vlastnili či vlastnia napríklad bývalí česko-slovenskí prezidenti - Antonín Novotný a Václav Havel. Ruský prezident Vladimir Putin vlastní jeho dielo Oslobodená Bratislava (gobelín 230/230 cm, 1965). Pápežovi Ján Pavol II. daroval Klimčákovu ikonu i plastiku vtedajší slovenský prezident Michal Kováč počas oficiálnej návštevy Vatikánu. Získať Klimčákovo dielo - Predavači korenia (1965, olej) - do svojej súkromnej zbierky sa pokúšal bývalý prezident SR Rudolf Schuster. Neúspešne. Umelec totiž svoje diela, v posledných rokoch života, zo zásady nepredával. Odmietal to robiť z toho dôvodu, že ich chcel mať pohromade ako ucelenú kolekciu. Dokonca diela, ktoré v minulosti predal či daroval skupoval naspäť.
- Práce Mikuláša Klimčáka sa nachádzajú v slovenských a zahraničných múzeách, galériách, súkromných zbierkach. Gobelíny a obrazy zdobia priestory vrcholných inštitúcií Slovenskej republiky. Šesť metrov dlhý a takmer tri roky tkaný gobelín Byzantská misia na Veľkej Morave skrášľuje historické múry Bratislavského hradu. Nesmrteľný bájny vták Fénix zvečnený majstrom do artprotisu visí v NR SR. Je to jeho dar parlamentu pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Viaceré jeho diela zdobia aj Ústavný súd v Košiciach. Tapiséria Patróni Európy sv. Cyril a Metod zasa visí v bratislavskom Dóme sv. Martina. Spomenúť treba tiež farebnú vitráž v nemocnici v Revúcej (1957), gobelíny Jánošík (1960), Slovensko (1973), Nový život (1972), Práca (1972), návrh na mozaiku na pražskom Hrade, tempera (1965), nástenné maľby na základnej škole v Bratislave, v rekreačnom stredisku Tatranská Lomnica či v kúpeľoch Piešťany.
- Podieľal sa na výzdobe mnohých gréckokatolíckych chrámov na Slovensku, a to tvorbou ikon, stenopisov, krížov a pod. Jeho dielom je oltár, ikonostas a vnútorná maľba v gréckokatolíckom chráme v Bačkove; vnútorná maľba v pútnickom chráme v Ľutine; krížová cesta v Humennom; okná v gr. kat. chráme v Ľubici; bohostánok v gr. kat. chráme v Kružlove; olejomaľba sv. Cyrilla a Metoda v kostole na bratislavskej Kalvárii; ikona sv. Gorazda v rím. kat. kostole v Kútoch; olejomaľba sv. Cyrila a Metoda v rím. kat. kostole v Nových Zámkoch; nástenné maľby v rím. kat. kostole v Kátlovciach; freska sv. Michala v rím. kat. kostole v Sklabinej; 8 farebných vitráži v Hruštíne; vitráž sv. Cyrila a Metoda v Hubovej; vitráž so svätými v Dolnom Smokovci; dve monumentálne vitráže (Svätá Rodina, sv. Mikuláš) v Prešove. Podľa jeho návrhu bol realizovaný aj sarkofág gréckokatolíckeho biskupa mučeníka Petra Pavla Gojdiča (1888-1960) v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
- Zúčastnil sa na mnohých celoslovenských výstavách a súťažiach. V rokoch 1985-1986 sa zúčastnil viacerými výtvarnými dielami na putovnej výstave „Počiatky slovenských dejín a prejavy veľkomoravskej tradície“ vo výtvarnej a literárnej tvorbe v Bratislave, Komárne, Martine a Košiciach. Jeho diela upozornili na seba a vyvolali veľký ohlas v širokej verejnosti ako aj v tlači. Z personálnych výstav treba spomenúť výstavy v Bratislave a Košiciach (1961, 1971, 1986), Komárne, Nitre (1972), Humennom (1972), Prahe (1973), Berlíne (1973), Komárne (1987), Sofii, New Yorku, či Ríme. V Trenčíne na hrade vystavoval od mája 1987 do októbra 1988.
- Ako maliar bol skôr filozofom, než pozorovateľom. Pracoval a tvoril v širokej škále monumentálnych techník, od tkanej, viazanej tapisérie, art-protisu, textilnej koláže-aplikácie, cez vitráž a gubu k štukolustru, mozaike, betónovým reliéfom a dreveným objektom. Je označovaný za majstra vitráže, sakrálnej a svetskej architektúry - ako prvý u nás v asymetrickej farebnej vitráži využil konštrukciu, resp. mrežu vitráže ako výtvarný spolu komponent s využitím výtvarnej hodnoty priesvitných plôch.
- Svojim rozsiahlym dielom zasiahol takmer do všetkých oblastí výtvarnej tvorby. Bol tiež členom známkovej komisie. Je i autorom viacerých poštových známok. Medzi filatelistami sú vysoko cenené. Podľa on-line filatelistického magazínu Infofila.net patria ním vytvorené "Vianoce" k doteraz najhodnotnejším slovenským známkam s vianočným motívom - nielen zvoleným výtvarným námetom, maliarskou dokonalosťou ale i celkovou novou a netradičnou ikonografickou kompozíciou. Pri príležitosti 100. narodenín vydala Slovenská pošta v decembri 2021 známku s portrétom Mikuláša Klimčáka. Motívom známky je umelcov portrét doplnený o detail jeho gobelínu „Byzantská misia na Veľkej Morave“ z majetku Národnej rady SR. Autorom výtvarného návrhu známky, FDC a FDC pečiatky s použitými dielami Klimčáka je akademický maliar Martin Činovský.
- V poslednom roku starého Milénia vo vlastnom náklade vydal reprezentačné bohato ilustrované vydanie Konštantína Filozofa Proglas, básnického Predspevu staroslovienskeho prekladu evanjelia (v slovenskom preklade básnika Viliama Turčányho), ktoré si zo Slovenska odniesli mnohí zahraniční štátnici ako dar prezidenta Slovenskej republiky.
- Vo svojej tvorbe chcel vyjadriť svedectvo o dnešnom živote, svedectvo o veľkej historickej minulosti národa, svedectvo o poézii dnešného žitia a nadovšetko svedectvo o dejinnej oprávnenosti svojho ľudu na svojbytný národný a sociálny život.
- Pochovaný bol 10. marca 2016 na Ondrejskom cintoríne v Bratislave, neďaleko katedrálneho chrámu Povýšenia svätého Kríža, ktorý dlhé roky navštevoval. [2]
- Po Klimčákovej smrti sa pokúsili podvodne získať jeho vzácne obrazy obchodníci s umením. Do dedičského konania nastrčili pani, ktorá o sebe tvrdila, že bola snúbenicou 94 ročného umelca. Súd však jednoznačne rozhodol, že ide o podvod. Jedinými dedičmi sa stali Klimčákove netere.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Počas svojho života dostal mnoho ocenení, ako napríklad:
- Cenu Fra Angelica (2003) udelenú Radou pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska.
- Rímsky pápež Benedikt XVI. ho menoval za rytiera Rádu sv. Silvestra, čo je na najvyššie cirkevné vyznamenanie pre laikov v katolíckej cirkvi. Ocenenie dostal v roku 2007 pri príležitosti 85. narodenín.
- Zlatá medaila Matice slovenskej (2011).
- V roku 2011 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie - Medaila prezidenta Slovenskej republiky.
Najznámejšie citáty
[upraviť | upraviť zdroj]- „Byť umelcom znamená lepšie milovať viacej dávať a pravdivo hovoriť.“
- „Tvoriť je blaho a blaho je radosť. Šťastným byť je umenie a byť umelcom je veľké šťastie.“
Literatúra a externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Anton Jusko: Vzácne jubileum Mikuláša Klimčáka, akademického maliara. In: Slovo – časopis gréckokatolíckej cirkvi. Prešov : Petra, 2001, č. 25-26, s. 4-5
- Zomrel gréckokatolícky umelec Mikuláš Klimčák
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pošta vydala známku s podobizňou Mikuláša Klimčáka [online]. posta.sk, [cit. 2023-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Majstra Klimčáka pochovali na Ondrejskom cintoríne
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikuláš Klimčák