Milan Šútovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Šútovec
slovenský literárny kritik, spisovateľ, scenárista a politik
Bývalý poslanec Snemovne ľudu
V úrade
1990 – 1990
Bývalý poslanec Snemovne národov
V úrade
1990 – 1992
Biografické údaje
Narodenie12. september 1940 (82 rokov)
Turčiansky Svätý Martin, Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodina
DetiAndrej Šútovec
Martin Šútovec (Shooty)

Milan Šútovec, CSc. (* 12. september 1940, Martin)[1][2] je slovenský literárny vedec, spisovateľ a scenárista, bývalý česko-slovenský politik za hnutie Verejnosť proti násiliu, poslanec Snemovne ľudu a poslanec a predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia po Nežnej revolúcii.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1955 – 1958 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine.[3] V rokoch 1959 – 1964 absolvoval štúdium slovenčiny a histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave s titulom prom. filológ.[3][2] Medzi rokmi 1962 a 1972 pôsobil postupne ako redaktor časopisov Kultúrny život a Slovenské pohľady a vo vydavateľstve Tatran.[4] Od roku 1972 pracoval v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied[5] v Bratislave,[6] v roku 1978 tam získal vedeckú hodnosť Kandidát vied o umení (CSc).

V januári 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ako poslanec za Verejnosť proti násiliu (VPN) do Snemovne ľudu. Vykonával funkciu snemovného predsedu Výboru pre kultúru a výchovu. Po voľbách v júni 1990 bol počas celého volebného obdobia do roku 1992 poslancom Snemovne národov za VPN.[7][8][9] Súčasne bol členom Predsedníctva a predsedom Snemovne národov a členom Predsedníctva a podpredsedom Federálneho zhromaždenia.[10] V roku 1991 bol aj predsedom poslaneckého klubu VPN.

Medzi rokmi 1993 – 1996 viedol Bratislavskú kanceláriu nemeckej nadácie Konrad-Adenuer-Stiftung, v rokoch 1997/1998 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V roku 1997 znovu nastúpil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied; tam po roku 2000 niekoľko rokov predseda Vedeckej rady a vedúci Oddelenia dejín slov. literatúry. 2012 odchod do trvalého dôchodku.

Je autorom viacerých literárnovedných kníh (Romány a mýty, 1982, Mýtus a dejiny v próze naturizmu, 2005, O epickom diele, 1999, Membra disiecta litteraria, 2012), dvoch súborov literárnych kritík a kultúrnej publicistiky (Rekapitulácia nekapitulácie, 1999, Zo šedej zóny, 1990) a dvoch súborov politických článkov a fejtónov (Demokratické ovzdušie a politický smog, 2002, Maslo na našich hlavách, 2011). O politických udalostiach okolo návrhu na nové pomenovanie česko-slovenského štátu na jar roku 1990 pojednáva jeho kniha Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna, 1999. Napísal aj scenár k filmu Súkromná vojna, ktorý je inšpirovaný jeho románom Muži a zbrane, 1975, (réžia M. Hollý).[5] Politologicko-historiografický charakter má jeho rozsiahla encyklopedická príručka Politické Slovensko, 2019. Viaceré jeho publikácie sú katalogizované v Knižnici Kongresu USA, Washington, DC.

Má synov Andreja a Martina, ktorý je pod umeleckým menom Shooty známym slovenským karikaturistom.[11][12]

Vo parlamentných voľbách v roku 2006 kandidoval na 79. mieste kandidátky strany Slobodné fórum, navrhla ho Demokratícká únia.[13]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1975: Cena vydavateľstva SMENA za dielo Muži a zbrane
  • 1985: Prémia Slovenského literárneho fondu za diela Romány mýty
  • 1991: Prémia vydavateľstva Slovenský spisovateľ za dielo Rekapitulácia nekapitulácie
  • 1999: Osobitná cena VÚB za dielo Zo šedej zóny
  • 1999: Cena Asociácie organizácie spisovateľov Slovenska za diela O epickom diele a Zo šedej zóny
  • 2000: Cena E. E. Kischa za dielo Semióza ako politikum alebo Pomlčková vojna [3]
  • 2000: Zlatá čestná plaketa Ľ. Štúra od Slovenskej akadémie vied
  • 2010: Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied
  • 2020: Cena Dominika Tatarku za dielo Politické Slovensko[14]
  • 2020: Prémia Literárneho fondu za dielo Politické Slovensko
  • 2021: Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ PhDr. Milan Šútovec, CSc. [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b Milan Šútovec In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Milan Šútovec [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  4. ↑ ŠÚTOVEC, Milan. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 479.
  5. ↑ a b ŠÚTOVEC Milan. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 552.
  6. ↑ NÁVRH na volbu - nových poslanců Sněmovny lidu (příloha 1) [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
  7. ↑ Jmenný rejstřík [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
  8. ↑ Jmenný rejstřík [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online. (po česky)
  9. ↑ Usnesení Předsednictva Federálního shromáždění ČSSR ze dne 11. března 1986 o stanovení volebních obvodů pro volby do Federálního shromáždění [online]. Praha: Ministerstvo vnútra Českej republiky, [cit. 2012-05-28]. Archivované 2010-08-16 na https://web.archive.org/web/20100816032926/http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1986/sb03-86.pdf. Dostupné online. (po česky)
  10. ↑ KOL. AUT.. Politické strany, 1938-2004. Brno : Doplněk, 2005. ISBN 80-7239-179-8. S. 1395. (po česky)
  11. ↑ GÁLIS, Tomáš. Literárny vedec Milan Šútovec: Chýba mi ten literárny ruch. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-09-23. Dostupné online [cit. 2019-11-10]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ ČORNÁ, Tina. Milan Šútovec: Štát sa zvíja, keď má pustiť groš. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-03-31. Dostupné online [cit. 2012-05-29]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ STUPŇAN, Igor. Ján Budaj je 149. na kandidátke Slobodného fóra. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-03-17. Dostupné online [cit. 2012-05-29]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ Cenu Dominika Tatarku za rok 2019 získali M. Šútovec a A. Vášová [online]. TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2020-09-17, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  15. ↑ Prezidentka vyznamenala 24 osobností [online]. Kancelária prezidenta SR, 2021-06-27, [cit. 2021-06-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Šútovec – Literárne informačné centrum
  • Milan Šútovec – Parlament Českej republiky
  • Diela Milana Šútovca v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
  • Milan Šútovec – Encyklopédia Slovenska, 1981, zv. V., s. 784
  • Milan Šútovec – Malá československá encyklopedie, 1987,sv. VI., s. 88
  • Milan Šútovec – Encyklopédia slovenských spisovateľov, 1984, zv. II., s. 176
  • Milan Šútovec – Československý biografický slovník, 1992, s. 723
  • Milan Šútovec – Kto je kto. Česká republika, 1991, zv. II., s. 985
  • Milan Šútovec – Český biografický slovník XX. století, 1999, sv III., s. 326-327
  • Milan Šútovec – Tváře našich parlamentů 1861-2011, 2012, s. 468-472

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milan Šútovec na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Šútovec&oldid=7222140“