Milan Stanislav Ďurica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Stanislav Ďurica
Narodenie13. august 1925 (97 rokov)
Krivany
Alma materPadovská univerzita (Università degli Studi di Padova) v Padove, Taliansko

Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB (* 13. august 1925, Krivany) je slovenský historik žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriava sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie Slovenskej republiky (1939 - 1945).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval v Turíne, Ženeve, Louvaine a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne (Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone - Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínskeho plátna, 1956). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)). Téza neskôr vyšla knižne.

V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Zároveň pôsobil aj v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky "Slovak Studies". V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, „Il Mondo Slavo“. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, momentálne tam už nepôsobí. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996).

Na Vianoce roku 1997 úplne stratil sluch. Roku 1998 sa vrátil na Slovensko.

Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu[upraviť | upraviť zdroj]

Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú historiografiu predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné.

Slovenská historička a vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovec hodnotí prácu M. S. Ďuricu nasledovne: "Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základne prameňov a historických súvislostí."[1]

Slovenský historik Peter Sokolovič vyzdvihuje celoživotné dielo M. S. Ďuricu: "Je málo historikov, ktorí na pomyselnom poli slovenskej historiografie vyryli takú hlbokú brázdu ako profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho dielo patrí nielen k tomu najrozsiahlejšiemu, ale aj najkvalitnejšiemu, čo dokázala slovenská historiografia 20. storočia vyprodukovať."[2]

Kritika a obhajoba diela Dejiny Slovenska a Slovákov[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 vydal prácu Dejiny Slovenska a Slovákov (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej v roku 1996 financovalo, čiastočne z prostriedkov európskeho fondu Phare, celoplošnú distribúciu druhého vydania Dejiny Slovenska a Slovákov (1945 – 1993) ako pomôcku pre školy.[3] V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov Historického ústavu SAV. V januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 neodporučilo knihu používať na školách. 24. septembra 1997 Kresťansko-sociálna únia zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“.

Iní slovenskí historici, medzi nimi aj Richard Marsina či Belo Polla, vo verejnom vyhlásení bránili Ďuricu a jeho Dejiny a kritizovali vedenie Historického ústavu SAV: "Publikácia má všetky atribúty serióznej, vedecky podloženej práce a ako dielo jedného človeka si zasluhuje obdiv a uznanie. Preto rozhodnutie Ministerstva školstva SR rozoslať publikáciu ako učebnú pomôcku do škôl bolo korektné, ba priam potrebné. Militantné postoje, ktoré sa vyskytujú, najmä v časti publicistiky proti osobe Milana S. Ďuricu, pramenia v úsilí terajšieho vedenia Historického ústavu SAV. Nejde v nich o historickú pravdu ani o objektívnu interpretáciu našich dejín."[4]

Slovenský historik doc. František Bielik sa v rozhovore pre médiá postavil na stranu M. S. Ďuricu a vyzdvihol význam jeho práce: "Myslím si, že zásluha prof. M. S. Ďuricu pri zapĺňaní bielych miest slovenskej histórie je obrovská [...] Výpady proti prof. M. S. Ďuricovi robia skupiny tých slovenských historikov, ktorých vedecké práce za ostatných štyridsať rokov sú ukážkami deformácií dejín nášho národa."[5]

Ďurica v knihe Priblížiť sa k pravde (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) svoju verziu s poukázaním na pramene a odbornú literatúru obhajuje.[6]

Kniha bola napriek tomu odvtedy na Slovensku pre vynikajúci odbyt opakovane vydaná; medzi dejepisnými knihami od slovenského autora sa zaraďuje na prvé miesta v predajnosti vôbec na slovenskom knižnom trhu, nielen po 89. roku. V roku 2021 vyšlo vo vydavateľstve Lúč už 6. vydanie knihy Dejiny Slovenska a Slovákov.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava 1995 Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladá do slovenčiny a taliančiny.

Známe diela:

  • La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 - 1945. Vol I. (Padova 1964; pozri hore)
  • Die Slowakei in der Märzkrise 1939 (1964)
  • Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia (1957)
  • Dejiny Slovenska a Slovákov (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore)
  • Priblížiť sa k pravde (Bratislava 1997; pozri hore)
  • Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov (THB 1998)
  • Jozef Tiso (1887-1947), Životopisný profil. (Lúč, Bratislava, 2006)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HRABOVEC, Emília. Niekoľko myšlienok na margo zápasu o historické vedomie slovenského národa. Bratislava : LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020. (KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín..) ISBN 9788081791666. S. 128.
  2. SOKOLOVIČ, Peter. Prínos Milana S. Ďuricu k interpretácii dejín prvej Slovenskej republiky. Bratislava : LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020. (KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín..) ISBN 9788081791666. S. 129.
  3. KONÍK, Juraj. Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre [online]. Denník N, 2017-08-22, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  4. Vyhlásenie slovenských historikov. Svedectvo: časopis tabuizovaných faktov (Bratislava: Konfederácia politických väzňov Slovenska), 9. jún 1997, roč. 6, čís. 8, s. 14. ISSN 1338-404X.
  5. Namiesto histórie hystéria. FAKTY (Svätý Jur: Mediana, s.r.o), 13. august 1997, roč. 4. ISSN 1335-7085.
  6. ĎURICA, Milan S.. Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty. 4. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012. ISBN 9788071149026.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ĎURICA, Milan S.. Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty. 4.. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012, 256 s. ISBN 9788071149026.
  • KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín. Bratislava: LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020, 208 s. ISBN 9788081791666
  • I. Kamenec, Spor o Ďuricovu knihu (Dilema, okt. 1997, str. 23-26)
  • Interview Milan S. Ďurica, (Don Bosco dnes, č. 2, 2001, s. 21-23) Dostupné online