Milan Stanislav Ďurica

Milan Stanislav Ďurica
slovenský historik
Narodenie	13.8.192513. august 1925 Krivany, Česko-Slovensko
Úmrtie	25. január 2024 (98 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Padovská univerzita
Historický portál  Literárny portál  Biografický portál

Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB (* 13. august 1925, Krivany – † 25. január 2024, Bratislava) bol slovenský historik žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriaval sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie Slovenskej republiky (1939 – 1945).

Život

Študoval v Turíne, Ženeve, Leuvene a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne (Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone – Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínskeho plátna, 1956). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)). Téza neskôr vyšla knižne.

V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Zároveň pôsobil aj v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky „Slovak Studies“. V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, „Il Mondo Slavo“. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996).

Na Vianoce roku 1997 úplne stratil sluch. Roku 1998 sa vrátil na Slovensko.

Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu

Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú historiografiu predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné.

Slovenská historička a vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovec hodnotí prácu M. S. Ďuricu nasledovne: „Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základne prameňov a historických súvislostí.“

Slovenská historička Anna Magdolenová vyzdvihuje Ďuricovú vedeckú prácu v zahraničí: „Ďurica patrí k tým Slovákom, ktorí v politickom exile vedecky zdôvodňovali, obhajovali a živili ideu našej národnej nezávislosti a štátnej samostatnosti aj vtedy, keď celé desaťročia hodnotenie súčasných dejín v marxistickej historiografii vopred determinovali tvrdá cenzúra, politické premisy komunistickej teórie triedneho a revolučného boja a ideologická fikcia proletárskeho internacionalizmu.“

Slovenský historik Peter Sokolovič vyzdvihuje celoživotné dielo M. S. Ďuricu: „Je málo historikov, ktorí na pomyselnom poli slovenskej historiografie vyryli takú hlbokú brázdu ako profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho dielo patrí nielen k tomu najrozsiahlejšiemu, ale aj najkvalitnejšiemu, čo dokázala slovenská historiografia 20. storočia vyprodukovať.“

Kritika a obhajoba diela Dejiny Slovenska a Slovákov

V roku 1995 vydal prácu Dejiny Slovenska a Slovákov (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej v roku 1996 financovalo, čiastočne z prostriedkov európskeho fondu Phare, celoplošnú distribúciu druhého vydania Dejiny Slovenska a Slovákov (1945 – 1993) ako pomôcku pre školy. V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov Historického ústavu SAV. V januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 neodporučilo knihu používať na školách. 24. septembra 1997 Kresťansko-sociálna únia zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“.^{[chýba zdroj]}

Iní slovenskí historici, medzi nimi aj Richard Marsina, Róbert Letz, Ján Milan Dubovský či Belo Polla, vo verejnom vyhlásení bránili Ďuricu a jeho Dejiny a kritizovali vedenie Historického ústavu SAV: „Publikácia má všetky atribúty serióznej, vedecky podloženej práce a ako dielo jedného človeka si zasluhuje obdiv a uznanie. Preto rozhodnutie Ministerstva školstva SR rozoslať publikáciu ako učebnú pomôcku do škôl bolo korektné, ba priam potrebné. Militantné postoje, ktoré sa vyskytujú, najmä v časti publicistiky proti osobe Milana S. Ďuricu, pramenia v úsilí terajšieho vedenia Historického ústavu SAV. Nejde v nich o historickú pravdu ani o objektívnu interpretáciu našich dejín.“

Slovenský historik doc. František Bielik sa v rozhovore pre médiá postavil na stranu M. S. Ďuricu a vyzdvihol význam jeho práce: „Myslím si, že zásluha prof. M. S. Ďuricu pri zapĺňaní bielych miest slovenskej histórie je obrovská [...] Výpady proti prof. M. S. Ďuricovi robia skupiny tých slovenských historikov, ktorých vedecké práce za ostatných štyridsať rokov sú ukážkami deformácií dejín nášho národa.“

Ďurica v knihe Priblížiť sa k pravde (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) svoju verziu s poukázaním na pramene a odbornú literatúru obhajuje.

Kniha bola napriek tomu odvtedy na Slovensku pre vynikajúci odbyt opakovane vydaná; medzi dejepisnými knihami od slovenského autora sa zaraďuje na prvé miesta v predajnosti vôbec na slovenskom knižnom trhu, nielen po 89. roku. V roku 2021 vyšlo vo vydavateľstve Lúč už 6. vydanie knihy Dejiny Slovenska a Slovákov.^{[chýba zdroj]}

Dielo

Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava 1995 Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladal do slovenčiny a taliančiny.

Známe diela:

• La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 – 1945. Vol I. (Padova 1964; pozri hore)
• Die Slowakei in der Märzkrise 1939 (1964)
• Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia (1957)
• Dejiny Slovenska a Slovákov (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore)
• Priblížiť sa k pravde (Bratislava 1997; pozri hore)
• Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov (THB 1998)
• Jozef Tiso (1887 – 1947), Životopisný profil. (Lúč, Bratislava, 2006)

Literatúra

• ĎURICA, Milan S.. Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty. 4.. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012, 256 s. ISBN 9788071149026.
• KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín. Bratislava: LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020, 208 s. ISBN 9788081791666
• I. Kamenec, Spor o Ďuricovu knihu (Dilema, okt. 1997, str. 23-26)
• Interview Milan S. Ďurica, (Don Bosco dnes, č. 2, 2001, s. 21-23) Dostupné online