Militarizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Militarizmus je dominancia vojenských hodnotových predstáv a záujmov v politike a spoločenskom živote, ktoré sa prejavujú napríklad jednostranným dôrazom na právo silnejšieho a myšlienkou, že vojny sú nutné alebo nevyhnutné, alebo prísne hierarchickým myslením založeným na rozkazoch a poslušnosti.[1]

Vo vnútornej politike sa prejavuje vysokými výdavkami na armádu a zbrojenie, zdôrazňovaním významu armády, vyzdvihovaním jej prestíže, masovými prehliadkami, účasťou vysokých dôstojníkov v politike a najmä vojnovou rétorikou vedúcich predstaviteľov štátu. V zahraničnej politike znamená tendenciu k násilnému riešeniu sporov, prípadne aj expanzívnu a dobyvačnú politiku.[2]

Definície a modely militarizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Politológ Wilfried von Bredow opisuje militarizmus ako „nadvládu armády ako organizácie v štáte a spoločnosti“ a ako „prevahu vojenských a vojnových kategórií v myslení v štáte, spoločnosti a politike“. Uvádza dva modely civilno-vojenských vzťahov, ktoré sa vyvinuli po priemyselnej revolúcii.[3]

  • V prvom modeli nie sú ozbrojené sily príliš dôležité v „každodennom spoločenskom živote“, zostávajú „virtuálne“ a iba „v prípade ohrozenia“ sa stávajú „aktuálne“ relevantnými: „V prípade vojenskej núdze považujú občania za vlasteneckú povinnosť obliecť si uniformu a brániť svoj štát“. Podľa von Bredowa tento model môže, ale nemusí viesť k militarizmu. V prípade USAkult zbraní v civilnom živote, ... by sa dal označiť za kontrakciu militarizmu“.
  • V druhom modeli samotné ozbrojené sily poskytujú „hybný prvok všeobecného spoločenského rozvoja“. Ozbrojené sily sú považované za „školu národa“, ktoré zároveň masívne zasahujú do politických rozhodovacích procesov v takzvanom mierovom období: „Vojenské hodnoty a vojenské správanie určujú civilné konanie a rozhodovacie procesy“. Tento model zásadne podporuje militarizmus.

Nielen, ale aj vzhľadom na nacistickú tyraniu, Antony Joseph Coates charakterizuje militarizmus ako „častý sklon alebo kultúrnu zaujatosť v prospech vojny“.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Klaus Schubert, Martina Klein: Das Politiklexikon. 4., aktual. vydanie Dietz, Bonn 2006.
  2. K. Žaloudek, Encyklopedie politiky, heslo Militarismus.
  3. Wilfried von Bredow: Militär und Demokratie in Deutschland: Eine Einführung (Studienbücher Aussenpolitik und internationale Beziehungen). VS Verlag, Wiesbaden 2007, S. 66 a ďalšie.
  4. A. J. Coates: The Ethics of War. Manchester University Press, Manchester 1997, ISBN 0-7190-4046-9, S. 40.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Militarismus na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Militarismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).