Miloš Svrček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Miloš Svrček
právnik, politológ a politik
Miloš Svrček
Súčasný poslanec NR SR
Momentálne v úrade
od 2020
Biografické údaje
Narodenie3. jún 1983 (38 rokov)
Politická stranaSME RODINA
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Národnosťslovenská
Rodina
Deti2

JUDr. Miloš Svrček, PhD., LL.M. (* 3. jún 1983, Michalovce) je slovenský právnik, politológ, poslanec NR SR a podpredseda poslaneckého klubu hnutia SME RODINA. V NR SR je členom Ústavnoprávneho výboru NR SR, členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE

Je ženatý a má 2 deti. V minulosti bol Generálny manažér hnutia, člen Predsedníctva hnutia a Tímlíder hnutia pre dopravu a výstavbu SME RODINA. Momentálne taktiež pôsobí ako Predseda Správnej rady Nadácie SME RODINA KTORÁ POMÁHA – Boris Kollár, kde poskytuje bezplatnú právnu pomoc.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2007 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.) kde v roku 2009 získal aj titul JUDr. Neskôr pokračoval v doktorandskom štúdiu na Fakulte práva Paneurópskej vysokej škole v Bratislave (PhD.). Svoje vedomosti získal taktiež na Diplomatickej akadémii Univerzity Komenského v Bratislave, International Education Society v Londýne (LL.M.) a Katedre politológie Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (Bc.).

Prax[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2007 pôsobil vo viacerých pozíciách v štátnej sfére na Ministerstve zahraničných vecí SR, resp. na Ministerstve spravodlivosti SR. V rokoch 20112016 pracoval ako riaditeľ odboru či už na sekcii cestnej dopravy, ako aj na sekcii projektov verejno – súkromného partnerstva Ministerstva dopravy a výstavby SR, kde participoval na viacerých národných dopravných projektoch. Od roku 2017 do roku 2020 pôsobil ako generálny manažér politického hnutia SME RODINA a v hnutí viedol ako tímlíder pracovnú skupinu pre oblasť dopravy a výstavby, ktorá bola zložená z 30 expertov z celého Slovenska. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 bol zvolený za poslanca NR SR, pričom získal 4712 preferenčných hlasov.[1] Momentálne pôsobí v Národnej rade SR ako podpredseda poslaneckého klubu a člen Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Pôsobenie v NR SR[upraviť | upraviť zdroj]

Miloš Svrček na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR

Oblasť justície a právneho štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Miloš Svrček viackrát v rámci svojich vystúpení v NR SR pripomínal, že nezávislosť justície na Slovensku je na najnižšom stupni dôvery v rámci hodnotenia štátov . Výsledky viacerých prieskumov podľa neho ukazujú, že vnímanie nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike sa naďalej zhoršuje. Nezávislosť súdnictva je podľa jeho názoru považovaná za základný prvok účinného justičného systému, pričom predstavuje jeden zo základov právneho štátu, spravodlivosti súdneho konania, ale aj dôvery občanov a podnikov v právny systém. Zničený právny štát priamo ohrozuje záujmy Slovenska ako členského štátu Európskej únie a bráni podľa neho riadnemu plneniu medzinárodných záväzkov. Preto návrhy reformy justície a zmeny Ústavy SR, ktoré boli predložené z Ministerstva spravodlivosti SR v rámci schôdzí NR SR plne podporil a hlasoval za ich schválenie.[2]

Voľba Generálneho prokurátora SR v roku 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Výber a voľba generálneho prokurátora je jednou z nasledovanejších udalostí roka 2020. Na kandidátov čakalo verejné vypočutie pred Ústavnoprávnym výborom NR SR v dňoch 19. a 20. novembra 2020. Miloš Svrček sa vyjadril v tejto súvislosti nasledovne: „Generálny prokurátor SR má kompetencie zasiahnuť do ktoréhokoľvek prípadu v rámci prokuratúry, to znamená, že môže zásadným spôsobom ovplyvňovať plnenie jednotlivých kompetencií prokuratúry. I preto je dôležité, kto túto funkciu vykonáva. To, čoho sme boli svedkami v posledných týždňoch a mesiacoch však vyobrazujú prokuratúru v negatívnom svetle a dôvera ľudí v túto inštitúciu padá na dno. Preto je dôležité, aby NR SR vybrala a zvolila toho najlepšieho kandidáta na generálneho prokurátora.“

Vystúpenie k zmenám voľby generálneho prokurátora

O post generálneho prokuratúra malo záujem sedem uchádzačov. Uchádzačmi boli prokurátor Generálnej prokuratúry SR Jozef Čentéš, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Verejné vypočutie kandidátov pred Ústavnoprávnym výborom NR SR bolo prísne a sústredilo sa na preverenie odborných i morálnych vlastností jednotlivých kandidátov.[3]

Miloš Svrček sa zúčastnil verejného vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora SR na Ústavnoprávnom výbore. V rámci verejného hlasovania hlasoval za JUDr. Maroša Žilinku, ako za generálneho prokurátora SR.

Zahraničné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Je členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE a členom Skupín priateľstva s Ruskou federáciou a krajinami Balkánu. V minulosti napríklad absolvoval návštevu a brífing v Styčnom integračnom tíme NATO vo Vajnoroch (NATO Force Integration Unit – NFIU Slovakia). Styčné tímy, podobné tomu vo Vajnoroch, vznikli vo všetkých členských krajinách NATO, ktoré tvoria východnú hranicu Aliancie, sú medzičlánkom medzi slovenskou armádou a centrálou NATO. Úlohou NFIU je zabezpečovať a koordinovať rýchle nasadenie spojeneckých síl v danom regióne, podpora kolektívnej obrany NATO v plánovacom procese a asistencia pri výcviku a cvičeniach. NFIU Slovakia velí plukovník Peter Brauner, ktorý je zároveň veliteľom 39 vojakov z ôsmich krajín vrátane Slovenska, Česka, Nemecka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Spojených štátov amerických.

Reforma Ústavy SR[upraviť | upraviť zdroj]

V rozprave k novele ústavy, ktorá prebiehala v decembri 2020 predložil pozmeňujúce návrhy, ktorými chcel presadiť základy dôchodkovej reformy. Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má mať osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. „Zároveň sa explicitne umožňuje poskytovať zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe zabezpečenie aj osobe, ktorá popri dobe účasti odpracovala určitý počet rokov,“ konštatoval Svrček v návrhu s tým, že môže ísť aj o plnenie známe ako tzv. predčasný starobný dôchodok. Tiež sa má zamedziť negatívnemu premietnutiu zákonom ustanovenej dlhodobej starostlivosti o dieťa do nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. „Inými slovami, predpokladá sa zavedenie takého spôsobu výpočtu starobných dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, a tým bude kompenzovať aj zrovnoprávnenie tzv. veku odchodu do dôchodku mužov a žien,“ priblížil poslanec. Takto kompenzovaná starostlivosť by mala byť v trvaní do troch rokov dieťaťa, čo je základná doba poskytovania rodičovského príspevku. Jeho návrh podporilo celkovo 91 poslancov vládnej koalície.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1]
  2. [2]
  3. [3]
  4. [4]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentný profil