Miloslav Vlk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Miloslav Vlk
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný arcibiskup pražský a prímas český
Miloslav Vlk
Erb Miloslav Vlk
Ut omnes unum sint
Aby všetci jedno boli
Miloslav Vlk - podpis
Funkcie a tituly
Arcibiskup metropolita a prímas pražský
19912010
Predchodca František Tomášek Dominik Duka Nástupca
Biskup českobudějovický
19901991
Predchodca Josef Hlouch Antonín Liška Nástupca
Biografické údaje
Narodenie17. máj 1932
Sepekov, Česko-Slovensko
Úmrtie18. marec 2017 (84 rokov)
Praha, Česko
Pochovaný25. marec 2017
Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha, Praha
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka23. jún 1968 (36 rokov)
Josef Hlouch
biskup českobudějovický
InkardináciaČeskobudějovická diecéza
Biskup
MenovanieJán Pavol II.
Konsekrácia31. marec 1990 (57 rokov)
SvätiteľAntonín Liška, C.Ss.R
pomocný biskup pražský
SpolusvätiteliaFranz Xaver Eder
biskup pasovský
Franz Žak
biskup sanktpöltenský
Maximilian Aichern
biskup linecký
Ján Sokol
arcibiskup trnavský
Kardinál
Menovanie26. november 1994 (62 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanta Croce in Gerusalemme
Odkazy
Miloslav Vlk na kardinal.cz
Miloslav Vlk na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Miloslav Vlk

PhDr. Miloslav kardinál Vlk (* 17. máj 1932, Sepekov – † 18. marec 2017, Praha) bol český katolícky duchovný a teológ, ktorý v rokoch 1991 a 2010 pôsobil ako 35. arcibiskup pražský a prímas český, v rokoch 1990 – 1991 bol krátko 10. biskupom českobudějovickým.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite v roku 1952 pracoval krátko ako robotník, následne nastúpil na vojenskú službu. V rokoch 1955 – 1960 študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor archívnictvo. Potom nejaký čas pracoval ako archivár, v roku 1964 odišiel študovať na CMBF do Litoměřic. 25. júla 1968 bol vysvätený za kňaza a vymenovaný za sekretára českobudějovického biskupa Josefa Hloucha. V roku 1971 však musel toto miesto z rozhodnutia komunistického úradu opustiť a odísť spravovať malé farnosti (Lažiště u Prachatic, Rožmitál pod Třemšínem).

V roku 1978 mu odobrali štátny súhlas. V rokoch 1978 – 1988 pracoval ako umývač okien a archivár v Prahe, kde zároveň tajne vykonával svoje kňazské povolanie. V roku 1989 získal späť štátny súhlas.

Biskup, arcibiskup, kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2007 podal pri príležitostí svojich 75. narodenín rezignáciu na arcibiskupský úrad, pápež Benedikt XVI. ju však neprijal a požiadal ho aby vo svojej funkcii zotrval ešte dva roky.[1]

Aktívne hovoril po nemecky a taliansky pasívne ovládal ruštinu a francúzštinu, latinčinu a esperanto. Bol nositeľom celej rady čestných teologických doktorátov v Illinois, Minnesote (USA), Passau (Nemecko), Krakove, Opole (Poľsko) a čestným občanom rôznych miest v zahraničí.

Roku 2002 mu bol prepožičaný Rad T. G. Masaryka II. triedy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdeněk Mihalco: Vlk je dál hlavou české církve, papež jej nepustí, Aktuálně.cz, 19. května 2007

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]