Miloslavov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°06′00″S 17°18′00″V / 48.100000°S 17.300000°V / 48.100000; 17.300000
Miloslavov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajsko
Nadmorská výška 127 m n. m.
Súradnice 48°06′00″S 17°18′00″V / 48.100000°S 17.300000°V / 48.100000; 17.300000
Rozloha 10,19 km² (1 019 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 265 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 222,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Milan Baďanský[3] (SDKÚ-DS, KDH, SaS, MOST-HÍD, NOVA)
PSČ 900 42 (pošta Dunajská Lužná)
ŠÚJ 508098
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Miloslavov 181
900 42 Dunajská Lužná
E-mailová adresa obec@miloslavov.sk
Telefón 4598 72 28, 4598 73 06
Fax 4598 72 28
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.miloslavov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Miloslavov je obec na Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Miloslavov je situovaná na juhozápadnom Slovensku v Podunajskej nížine 20 km juhovýchodne od Bratislavy a spadá do okresu Senec v Bratislavskom kraji. Skladá sa z dvoch miestnych častí - Alžbetin Dvor a Miloslava, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha - štrkovisko - o výmere 67,45 ha.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

K 31. 12. 2014 mala obec 2 134 obyvateľov.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva 2011[4] (1 780 obyvateľov) predstavovala národnostná skladba 89,3% obyvateľov slovenskej národnosti, 2,6% maďarskej, 0,7% českej a 7,4% obyvateľov inej národnosti. Obec ponímala 568 rodinných domov, 693 obývaných bytov.

V posledných rokoch obec prežíva búrlivý rozmach, ktorý súvisí s výhodnou polohou vzhľadom k hlavnému mestu, dobrými dopravnými prepojeniami, kompletnou technickou infraštruktúrou a pokojným, kultivovaným životným prostredím.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra Slovenskej republiky má obec tieto symboly prijaté 20. februára 1997.[5]

  • Erb obce - V modrom štíte pod tromi zlatým korunami (1, 2) strieborná, zlato viazaná otvorená kniha s veľkými zlatými písmenami SA. Erb upozorňuje na dve osady obce - Alžbetin a Annin Dvor, symbolizuje sv. Annu a sv. Alžbetu.[5]
  • Vlajka obce - Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrý (1/5), biely (2/5), modrý (1/5) a zlatý (1/5). [6]
  • Pečať obce - Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom, v dolnej časti s kruhopisom OBEC MILOSLAVOV. [6]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra, šport a zaujímavosti v obci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kultúrny dom Alžbetin Dvor
  • Kultúrny dom Miloslava
  • Remeselný dvor
  • Komunitné centrum
  • Knižnica
  • Rekreačno-športové centrum obce Miloslavov

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola Miloslavov (v časti Alžbetin Dvor)
  • Materská škola Miloslavov (v časti Alžbetin Dvor a v časti Miloslava)

Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár obce leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova v nadmorskej výške 125-128 m. Mierne zvlnený odlesnený rovinný chotár tvoria treťohorné uloženiny, íly, štrky a piesky s mocnými vrstvami štvrtohorných uloženín Dunaja. Má černozemné pôdy. Územie patrí k relatívne suchej a najteplejšej časti Slovenskej republiky. Priemerná ročná teplota 9,8 °C a priemerný počet letných dní v roku s teplotou 25 °C je viac ako 60. Priemerné množstvo ročných zrážok je cca 600 mm. Obec patrí k najveternejšiemu územiu slovenských nížin, bezveterných dní do roka je 20-44. V časti Miloslava je jazero po vyťaženej štrkovej jame. Bohaté sú zásoby podzemnej vody. Hladina podzemných vôd sa zvýšila po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo. Na námestí v časti Miloslava je prírodný obecný park vysadený a založený tunajšími obyvateľmi r. 1934, keď tu boli vysadené lipy. Obecný park je aj v časti Alžbetin Dvor. Lesíky na svojom hubickom veľkostatku dal vysadiť barón rytier Rezső Wiener-Welten, vášnivý poľovník a chovateľ koní. Túto záľubu po ňom zdedil aj jeho syn Rudolf. Takýto borovicoví lesík z konca 19. storočia sa zachoval pri ceste medzi Alžbetiným Dvorom a Miloslavou. Lesík bol vysadený aj pri osade Németšok, časť dnešného Hviezdoslavova a oba spojené alejou. Osadníci si v chotári zakladali aj vinice, ovocné sady a zaviedli pestovanie chmeľa.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej obce Miloslavov historicky existovali pôvodne dve osady - Alžbetin majer a Annin majer, ktorých vznik nie je možné presne časovo vymedziť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu. Podstatne starším osídlením je Alžbetin majer, založený najneskôr v 13. storočí pri románskom kostole sv. Alžbety. V listine z r. 1244 sa píše, že kráľ Bela IV. (1235-1270) daroval toto územie dvorníkom alebo sluhom Alžbety Uhorskej Wollgangovi a Davidovi. Po jej smrti jej brat Belo IV. nariadil, aby na svojom darovanom majetku postavili kostol na počesť sv. Alžbety.[7]

V staršej literatúre sa spomína, že tu sídlila fara už v roku 1283. V súpise cirkevných desiatkov z rokov 1332 - 1337 sa kostol i lokalita nazýva "Svätá Alžbeta, kostol sv. Alžbety v poli". Fara i kostol sa opäť spomína v listine z roku 1399. Niekedy po tomto roku sa majetok, teda i kostol, dostal do vlastníctva benediktínskeho opátstva sv. Martina na Panónskom vrchu. Roku 1521 sa lokalita spomína znova, ale už len ako majetok, majer, ktorý opátstvo predávalo kláštoru Pavlínov v Marianke.

Koncom 16. a začiatkom 17. storočia postihla obyvateľstvo hornej časti Žitného ostrova epidemická choroba, ktorá bola príčinou vymretia značného počtu obyvateľstva Žitného ostrova a spustnutia viacerých dedín a osád. V kanonickej vizitácii z roku 1634 sa už Alžbetin Dvor uvádza len ako samota, kde bolo vidieť len zrúcaniny. Ani kostol neobišiel o nič lepšie. Avšak ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsenyi - Pohronec, významný podporovateľ umenia a staviteľstva, sa postaral aj o obnovu tohto kostola. Počas rokov 1666 - 1679 dal na pôvodných základoch postaviť novú stavbu i nový oltár. Osada sa však obnovovala veľmi pomaly.

V roku 1781 mala osada len 17 obyvateľov - z časti Slovákov a z časti Maďarov. Alžbetin Dvor potom prešiel rukami viacerých zemepánov, ktorí premenili kostol na sýpku už pred rokom 1846. Aby nepripomínal kostol, dali zrúcať aj vežu.

Roku 1921 patrili osady Annin Dvor a Alžbetin Dvor rytierovi Rudolfovi Wiener - Waltenovi. Po parcelácii jeho veľkostatku sa tam usadilo 76 rodín - českých rodín z Volyne (dnešná Ukrajina) a slovenských rodín z Juhoslávie a Maďarska. Osadám sa po dlhom a ťažkom boji podarilo v roku 1930 osamostatniť od materskej obce Štvrtok na Ostrove a na návrh kolonistov boli zjednotené pod spoločným názvom Miloslavov.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bývalý rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej
  • Remeselný dvor
  • Rímskokatolícky kostol Božieho milosrdenstva
  • Modlitebňa Bratskej jednoty baptistov
  • Zvonica v Alžbetinom Dvore
  • Zvonica v Miloslave
  • Božia muka
  • Ústredný kríž cintorína v Alžbetinom Dvore
  • Ústredný kríž cintorína v Miloslave

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2011. Dostupné online.
  5. a b Heraldický register Slovenskej republiky [online]. MV SR, 1997. Dostupné online.
  6. a b c d e Oficiálne stránky obce Miloslavov [online]. Obec Miloslavov. Dostupné online.
  7. a b Malá vlastivedná knižnica č. 130. [online]. Ing. Alexander Reško, Alžbeta Paulíková, PaedDr. Kamil Badač, vydalo Vydavateľstvo KT, s.r.o., Komárno, z poverenia samosprávy v Miloslavove, zodpovedný vydavateľ Dr. Ing. Árpád Szénássy, 1999. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]