Milovická tabule
| Milovická tabule | |
| geomorfologický okrsok | |
 Prírodná rezervácia Pod Benáteckým vrchem
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Nymburská kotlina |
| Susedné jednotky |
Středolabská niva Poděbradská rovina Ovčárská pahorkatina Královéměstecká tabule Rožďalovická tabule Staroboleslavská rovina Jizerská tabule |
| Najvyšší bod | vrstevnica |
| - výška | 225 m n. m. |
| Rozloha | 202,1 km² (20 210 ha) |
| Geologické zloženie | prachovec, slieňovec |
  Milovická tabule Poloha na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°13′31″S 15°02′12″V / 50,2252125°S 15,0365617°V | |
Milovická tabule je geomorfologický okrsok v severnej časti Nymburskej kotliny, ležiaci v okresoch Nymburk a Mladá Boleslav.
Poloha a sídla[upraviť | upraviť zdroj]
Územie okrsku sa nachádza medzi sídlami Lysá nad Labem na západe, Loučeň na severe, Velenice na východe a Nymburk na juhu. Úplne vnútri okrsku leží mesto Milovice.[1]
Charakteristika územia[upraviť | upraviť zdroj]
Územie má ráz plochej pahorkatiny až roviny, vytvorenej severne od toku Labe v povodí dolnej Mrliny a Vlkavy. Leží prevažne na spodnoturónskych až vrchnoturónskych piesočnatých slieňovcoch, vápnitých prachovcoch a slieňovcoch, s erózno denudačnými zarovnanými povrchmi (kryopedimentmi) a nízkymi vyvýšeninami, menej s akumulačným povrchom stredopleistocénnych riečnych terás a holocennych nív plytkých širokých údolí. Takmer bezlesé (lesy zaberajú cca 1% - lužné lesíky, bôry), rozsiahle polia - lokality najväčších stredovekých rybníkov. Zasahuje sem prírodná rezervácia Pod Benáteckým vrchem. Leží tu mesto Milovice s bývalým vojenským letiskom a čiastočne okresné mesto Nymburk.[2]
Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrsok Milovická tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3A-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Nymburská kotlina.[2]
Ďalej sa už nečlení.[3]
Tabule susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule: Středolabská niva na juhozápade, Poděbradská rovina na juhu, Ovčárská pahorkatina na juhovýchode, Královéměstecká tabule na východe, Rožďalovická tabule na severovýchode, Staroboleslavská rovina na západe. Ďalej susedí s celkom Jizerská tabule na severozápade.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vrchy (219 m)
- Na Čilečku (201 m)
Najvyšším bodom okrsku je okrajová vrstevnica (225 m) pri hranici s Jizerskou tabulou.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Milovická tabuľa na Mapy.cz
- ↑ a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ a b BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milovická tabule na českej Wikipédii.