Minerálna látka (výživa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Minerálna látka (iné názvy: minerál, minerálna živina, nepresne: elektrolyt) môže byť:

Minerálne látky u človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Minerálne látky (podľa definície c) tvoria asi 4,7 % hmotnosti ľudského tela. Najviac je v tele solí vápnika a fosforu. Tieto sú v kostiach a zuboch, kde zabezpečujú tvrdosť týchto orgánov. Okrem toho nájdeme v tele sodík, draslík, síru, chlór, horčík a vo veľmi malom množstve železo, jód, zinok, meď a kobalt. Potrebné množstvo minerálnych látok v tele obyčajne zabezpečuje normálna pestrá strava, ale napríklad počas rastu, tehotenstva či dojčenia je vhodné zabezpečiť vyšší prísun najmä vápnika a železa.[10]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. minerální látky. In: Technický slovník naučný M-O. Praha: Encyklopedický dům, 2003, S. 140-141
  2. Mineralstoff. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  3. Mineralstoffe. In: Lexikon der Biochemie. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl., 2000. ISBN 978-3-8274-0410-7.
  4. Mineralstoffe. In: Lexikon der Ernährung. [CD-ROM]. Berlin, Heidelberg: Spektrum, 2002. ISBN 978-3-8274-0448-0
  5. mineral [online]. medical-dictionary.thefreedictionary.com, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  6. Roche Lexikon Medizin (5. Aufl.) [online]. elsevier-data.de, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  7. látka minerálna. In: Filit [1]
  8. minerálne živiny. In: Malá encyklopédia biológie. Obzor. 1975, S. 304
  9. minerálna výživa rastlín. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  10. a b STLOUKAL, M. et al. Biológia pre 3. roč. gymnázií. Bratislava. SPN, 1991, S. 97