Miniatúra (maliarstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Veľký (Eginhardi vita, 11. stol., Paríž)

Miniatúra znamená drobný obrázok, pôvodne v stredovekom knižnom maliarstve, od 16. storočia ako malé obrázky a medailóny, najčastejšie portréty.

Pôvod slova[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo miniatúra znamená pôvodne "to, čo sa má vyfarbiť červenou", od miniare a minium (olovnatá červeň),[1] podobne ako je slovo rubrika od rubrum, na červeno.[2] Pisári rukopisov vynechávali miesto pre iniciály, ktoré sa písali ozdobným písmom a červeným atramentom. Prví tlačiari ešte v 15. storočí vynechávali miesto pre začiatočné písmená kníh a kapitol, kam sa potom ručne maľovali väčšinou červené iniciály. Do týchto písmen sa už v ranom stredoveku maľovali rôzne ozdoby, ornamenty a výjavy – miniatúry.

Knižné miniatúry[upraviť | upraviť zdroj]

Miniatúry sa maľovali krycími temperovými farbami na pergamen, a to až po napísaní rukopisu. Pozadie bývalo niekedy i pozlátené.

Najstaršie miniatúry neskorej antiky a raného stredoveku sú celostránkové obrázky a ilustrácie, väčšinou v bibliách alebo bohoslužobných knihách. Neskôr prevládajú ornamentálne iniciály len s jednotlivými postavami, až v neskorom stredoveku sa i v knižných miniatúrach opäť objavujú celé výjavy a krajiny.

J.-B. Augustín: Bacchantka (Medailón, 1799)

Medailón[upraviť | upraviť zdroj]

S rozšírením kníhtlače v 16. storočí knižné miniatúry zanikajú, v tom istom čase však vzniká iný typ miniatúr, teraz už výhradne v zmysle "malých obrazov". Sú to väčšinou portréty, kruhové, elipsovité alebo štvorhranné, maľované na dreve, na kove, na skle a neskôr i na porceláne. Veľkej obľube sa miniatúry tešili v 16. storočí a potom opäť v 18. a 19. storočí, kým ich nevytlačili fotografie.

Zberateľstvo miniatúr[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako sa zbierajú obrazy či iné umelecké diela, sú aj mnohí zberatelia miniatúr. V roku 1971 bola na aukcii vydražená miniatúra portrétu od Isaaca Olivera za 65 000 libier [2].

Stredoveké miniatúry[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.etymonline.com/index.php?search = miniature & searchmode = none
  2. a b AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Sběratelství. Praha : Svoboda, 1983. Kapitola Sběratelství lidové / 12. (12)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Krása, České iluminované rukopisy 13.-16. storočia. Praha: Odeon, 1990 - 455 s. ISBN 80-207-0114-1
  • J. Royt, Stredoveké maliarstvo v Čechách. Praha: Karolinum, 2002 - 163 s.: obr ISBN 80-246-0265-2
  • K. Stejskal - P. Voit, iluminované rukopisy doby husitskej. Praha: Grafit, 1991 - 239 s. ISBN 80-900380-0-X

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]