Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°09′21″S 17°06′14″V / 48,155699°S 17,103994°V / 48.155699; 17.103994

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Komplex budov MZVEZ na Hlbokej ceste a Pražskej ulici
Komplex budov MZVEZ na Hlbokej ceste a Pražskej ulici
Založenie1990
SídloHlboká cesta 2, Bratislava
Počet zamestnancov1 237 (2019)[1]
Rozpočet136 438 525 € (2019)[2]
MinisterMiroslav Lajčák (nom. SMER-SD)
Štátny tajomníkLukáš Parízek (SNS)
František Ružička
Webová stránkamzv.sk
Paluďaiov palác, sídlo ministerstva na Pražskej ulici v Bratislave, v pozadí hlavná budova na Hlbokej ceste.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy Slovenska k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám.

Ministerstvo bolo zriadené zákonom č. 347/1990 Z. z. pod pôvodným názvom Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. Zákonom č. 453/1992 Z.z. bolo premenované na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zákonom č. 287/2012 Z. z. bolo od 1. októbra 2012 premenované na súčasný názov.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

V januári 1993 bol ministrom Milan Kňažko, štátnym tajomníkom bol Ján Lišuk. Ministerstvo malo 286 pracovníkov.[4]

Pôsobnosť ministerstva[upraviť | upraviť kód]

  • ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí,
  • riadenie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí,
  • styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v Slovenskej republike a v zahraničí,
  • hospodárenie a nakladanie s majetkom Slovenskej republiky v zahraničí,
  • koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv

Minister zahraničných vecí[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Zoznam ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister zahraničných vecí, ktorého vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky.

Súčasným ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je Miroslav Lajčák od 4. apríla 2012.

Štátny tajomník ministerstva[upraviť | upraviť kód]

Ministra zahraničných vecí v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zahraničných vecí. V odôvodnených prípadoch môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci - to je aj prípad ministerstva zahraničných vecí. Minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.

Diplomatický zbor[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Zoznam veľvyslancov Slovenskej republiky

Okrem zamestnancov MZVEZ SR na Slovensku patria pod rezort diplomacie tiež diplomatické misie Slovenskej republiky v zahraničí (zastupiteľské úrady, misie, ekonomický a sociálny úrad, konzuláty), na čele ktorých stojí zvyčajne veľvyslanec alebo vedúci misie. K decembru 2013 malo SR 90 misií, z toho 64 veľvyslanectiev.

Sídlo ministerstva[upraviť | upraviť kód]

MZVEZ SR sídli v areáli blízko bratislavskej hlavnej železničnej stanice. Tvoria ho navzájom prepojené tri budovy. Najstaršou z nich je Palugyayov palác na Pražskej ulici 1, vybudovaný ako firemné sídlo Palugyayovcov Chateau Palugyay v novorenesančnom štýle v roku 1873. Palác bol zrekonštruovaný pre reprezentačné účely MZVEZ SR v rokoch 2000-2002 a je významný svojimi obrovskými (pôvodne vínnymi) pivnicami.[5] Hlavná budova ministerstva na Hlbokej ceste 2 bola postavená v rokoch 1914-1943 na základe návrhu Juraja Tvarožka z roku 1940 ako sídlo Slovenskej obilnej spoločnosti. Budova bola koncipovaná vo funkcionalistickom štýle, hoci už nedosahovala kvalít predošlých Tvarožkových realizácií. Následne počas komunistického režimu slúžil objekt ako sídlo Ústredného výboru KSS. Budove štýlovo uškodili dostavby a prestavby v rokoch 1968, 1985, resp. 1998, kedy bolo postupne dostavané štvrté krídlo, nadstavané piate poschodie a klasicizujúci tympanón v atike spolu s mohutnou markízou nad vstupom.[6] Poslednou časťou komplexu je kvalitná administratívna budova na Pražskej ulici 7, ktorá bola postavená kvôli nepostačujúcim kapacitám pôvodných objektov aj v súvislosti s nadchádzajúcim predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ. Budova sa realizovala v rokoch 2014-2015 bola víťazného návrhu z roku 2009 z dielne architektov Jána Pavúka a Iľju Skočeka.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Počet zamestnancov jednotlivých ministerstiev [online]. Datawrapper, [cit. 2019-10-02]. Dostupné online.
  2. Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2019 [online]. Slovlex, [cit. 2019-09-11]. Dostupné online.
  3. Zákon č. 287/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2012-09-11, [cit. 2018-08-20]. Dostupné online.
  4. MOJŽITA, Miroslav. Kňažko / Demeš / Kňažko : formovanie slovenskej diplomacie v rokoch 1990 až1993. druhé. vyd. [s.l.] : Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied/ Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 223 s. ISBN 978-80-224-1726-6. S. 183.
  5. ORAVCOVÁ, Marianna. Palugyayov palác [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Odbor verejnej diplomacie, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  6. Obilná spoločnosť [online]. Register modernej architektúry Slovenska, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  7. PAVÚK, Ján a Iľja Skoček. Dostavba areálu MZV SR [online]. Archinfo, 29.3.2016, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.

Externé zdroje[upraviť | upraviť kód]