Miroslav Kusý
Miroslav Kusý | |
slovenský politológ a filozof | |
![]() | |
Narodenie | 1. december 1931 Bratislava, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 13. február 2019 (87 rokov) |
Alma mater | Karlova univerzita |
Manželka | Jolana Kusá |
Deti | Alexandra, Dagmar |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (* 1. december 1931, Bratislava – † 13. február 2019)[1] bol slovenský marxistický filozof, politológ a univerzitný profesor, bývalý politik.
Život[upraviť | upraviť kód]
V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Karlovej univerzity a v roku 1956 tamtiež dokončil postgraduálne štúdium. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967 – 1970 profesor marxistickej filozofie. V rokoch 1968 – 69 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Viedol ideologické oddelenie.
Po roku 1969 a po vylúčení zo strany mu zakázali pedagogickú činnosť a počas normalizácie pracoval ako knihovník na Univerzite Komenského.
Vo februári 1977 sa stal v poradí tretím slovenským signatárom Charty 77, ktorá požadovala, aby česko-slovenská vláda dodržiavala ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala.[2][3] Následne bol prepustený z univerzity a živil sa mnoho rokov ako robotník. Neskôr pracoval v Štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania (URBION).
Pravidelne ho kontrolovala Štátna bezpečnosť a príležitostne bol preventívne zadržaný a sledovaný pod kódovým menom „RENEGÁT“.[4][5] Pripojil sa k spisovateľom okolo Edice Petlice Ludvíka Vaculíka a Edice Expedice Václava Havla. V roku 1989 strávil desať týždňov vo väzení, kde čakal na súdny proces za zradu a podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989.[6]
Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom VPN, 10. decembra bol vymenovaný za riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie (čo bolo na úrovni ministerstva). Neskôr sa stal rektorom Univerzity Komenského.
Miroslav Kusý bol zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie UNESCO pre ľudské práva na Slovensku. Bol členom orgánov rôznych organizácií na ochranu ľudských práv a vyučuje ľudské práva na Univerzite Komenského. Písal pre periodiká SME, Denník N a bol autorom jedenástich kníh.
Miroslav Kusý 3. januára 2013 verejne kritizoval prezidenta Ivana Gašparoviča, keď pre denník SME uviedol: „Dávam ti svoje ultimátum z tej ulice, ktorou tak pohŕdaš: buď konečne vymenuješ Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR, alebo okamžite odstúpiš! Pokiaľ nesplníš jednu z týchto podmienok, vyhlasujem ti občiansku neposlušnosť a nebudem ťa uznávať za svojho prezidenta.“[7]
Kusý potvrdil, že pred parlamentnými voľbami v roku 2016 niekoľkokrát radil predsedovi SNS Andrejovi Dankovi.[8]
S manželkou Jolanou, rodenou Vargovou, mal dcéry Alexandru a Dagmar.[9]
Ocenenia [10][upraviť | upraviť kód]
- 2001: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, prepožičaný prezidentom SR Rudolfom Schusterom
- 2001: maďarské štátne vyznamenanie Magyar Koztarsasági Érdemrend Kozépkereszije od maďarského prezidenta
- 2001: Cena za otvorenú Európu od Nadácie Šándora Máraiho (slovensko-maďarské vzťahy)
- 2003: Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy, prepožičaný prezidentom ČR Václavom Havlom
- 2006: Plaketa prezidenta Michala Kováča (k 75. narodeninám)
- 2011: Cena podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv
- 2012: Petöfiho cena od Public Foundation for the Research of Central and East European History and Society v Budapešti
- 2016: Pamätná medaila Karla Kramáře, udelená českým premiérom Bohuslavom Sobotkom
- 2017: Poďakovanie Verejnej ochrankyne ľudských práv Márie Patakyovej za príspevok k ochrane základných práv a slobôd
Dielo[upraviť | upraviť kód]
- Miroslav Kusý: Marxistická teória poznania. Bratislava, VPL 1962
- Miroslav Kusý: O vzťahu telesnej a duševnej práce. Bratislava, VPL, 1962
- Miroslav Kusý: O vzťahu teórie a praxe. Bratislava, Osveta, 1962
- Miroslav Kusý: Filozofia politiky. Bratislava, VPL, 1966
- Miroslav Kusý: Marxistická filozofia. Bratislava, VPL, 1967, 1968
- Miroslav Kusý: Inštitucionálna revolúcia. Bratislava, Socialistická akadémia, 1968
- Miroslav Kusý: Na vlnách Slobodnej Európy. Bratislava, Smena, 1990
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ TASR. Zomrel bývalý rektor Univerzity Komenského Miroslav Kusý. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-13. Dostupné online [cit. 2019-02-13].
- ↑ PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
- ↑ Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-01-16. Dostupné online [cit. 2017-07-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Miroslav Kusý. In: Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
- ↑ Vykonávacie plány práce 2. odboru XII. správy ZNB [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
- ↑ 14. august 1989 - Bratislavská päťka [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
- ↑ KUSÝ, Miroslav. Som nasrdený a rozhorčený. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-01-03. Dostupné online [cit. 2017-07-12]. ISSN 1335-4418.
- ↑ KERN, Miro; MORVAY, Peter. Danka vyškolil politológ Kusý, v SNS o tom nevedeli. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-08-22. Dostupné online [cit. 2019-02-14]. ISSN 1339-844X.
- ↑ LAUCKÁ, Barbora. Na návšteve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-09-02. Dostupné online [cit. 2019-02-13]. ISSN 1335-4418.
- ↑ prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (*1. 12. 1931) [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroslav Kusý
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Miroslav Kusý – Literárne informačné centrum
- Miroslav Kusý – monografie autora v katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Miroslav Kusý – články autora v Denníku N
- Miroslav Kusý: Marxizmus má svoje právo na existenciu – rozhovor Karola Sudora pre denník SME (2008)
- Za Mirom Kusým – nekrológ od Jána Čarnogurského
- Narodenia 1. decembra
- Narodenia v 1931
- Úmrtia 13. februára
- Úmrtia v 2019
- Slovenskí politológovia
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí publicisti
- Slovenskí filozofi
- Slovenskí politici
- Slovenskí politickí väzni
- Slovenskí univerzitní profesori
- Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku
- Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku
- Signatári Charty 77
- Rektori Univerzity Komenského v Bratislave
- Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy
- Nositelia Radu T. G. Masaryka
- Poslanci SNR
- Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia
- Politici KSČ
- Politici VPN
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity
- Osobnosti z Bratislavy