Miroslav Kusý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Miroslav Kusý
slovenský politológ a filozof
Miroslav Kusý
Narodenie1. december 1931
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie13. február 2019 (87 rokov)
Alma materKarolova univerzita
ManželkaJolana Kusá
DetiAlexandra, Dagmar
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Miroslav Kusý

Prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (* 1. december 1931, Bratislava – † 13. február 2019)[1] bol slovenský marxistický filozof, politológ a univerzitný profesor, bývalý politik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Karolovej Univerzity a v roku 1956 tamtiež dokončil postgraduálne štúdium. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967 – 1970 profesor marxistickej filozofie. V rokoch 1968 – 69 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Viedol ideologické oddelenie.

Po roku 1969 a po vylúčení zo strany mu zakázali pedagogickú činnosť a počas normalizácie pracoval ako knihovník na Univerzite Komenského.

Vo februári 1977 sa stal v poradí tretím slovenským signatárom Charty 77, ktorá požadovala, aby česko-slovenská vláda dodržiavala ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala.[2][3] Následne bol prepustený z univerzity a živil sa mnoho rokov ako robotník. Neskôr pracoval v Štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania (URBION).

Pravidelne ho kontrolovala Štátna bezpečnosť a príležitostne bol preventívne zadržaný a sledovaný pod kódovým menom „RENEGÁT“.[4][5] Pripojil sa k spisovateľom okolo Edice Petlice Ludvíka Vaculíka a Edice Expedice Václava Havla. V roku 1989 strávil desať týždňov vo väzení, kde čakal na súdny proces za zradu a podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989.[6]

Počas Nežnej revolúcie sa stal podpredsedom VPN, 10. decembra bol vymenovaný za riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie (čo bolo na úrovni ministerstva). Neskôr sa stal rektorom Univerzity Komenského.

Miroslav Kusý bol zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie UNESCO pre ľudské práva na Slovensku. Bol členom orgánov rôznych organizácií na ochranu ľudských práv a vyučuje ľudské práva na Univerzite Komenského. Písal pre periodiká SME, Denník N a bol autorom jedenástich kníh.

Miroslav Kusý 3. januára 2013 verejne kritizoval prezidenta Ivana Gašparoviča, keď pre denník SME uviedol: „Dávam ti svoje ultimátum z tej ulice, ktorou tak pohŕdaš: buď konečne vymenuješ Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR, alebo okamžite odstúpiš! Pokiaľ nesplníš jednu z týchto podmienok, vyhlasujem ti občiansku neposlušnosť a nebudem ťa uznávať za svojho prezidenta.“[7]

Kusý potvrdil, že pred parlamentnými voľbami v roku 2016 niekoľkokrát radil predsedovi SNS Andrejovi Dankovi.[8]

S manželkou Jolanou, rodenou Vargovou, mal dcéry Alexandru a Dagmar.[9]

Ocenenia [10][upraviť | upraviť zdroj]

  • 2001: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, prepožičaný prezidentom SR Rudolfom Schusterom
  • 2001: maďarské štátne vyznamenanie Magyar Koztarsasági Érdemrend Kozépkereszije od maďarského prezidenta
  • 2001: Cena za otvorenú Európu od Nadácie Šándora Máraiho (slovensko-maďarské vzťahy)
  • 2003: Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy, prepožičaný prezidentom ČR Václavom Havlom
  • 2006: Plaketa prezidenta Michala Kováča (k 75. narodeninám)
  • 2011: Cena podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv
  • 2012: Petöfiho cena od Public Foundation for the Research of Central and East European History and Society v Budapešti

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Miroslav Kusý: Marxistická teória poznania. Bratislava, VPL 1962
  • Miroslav Kusý: O vzťahu telesnej a duševnej práce. Bratislava, VPL, 1962
  • Miroslav Kusý: O vzťahu teórie a praxe. Bratislava, Osveta, 1962
  • Miroslav Kusý: Filozofia politiky. Bratislava, VPL, 1966
  • Miroslav Kusý: Marxistická filozofia. Bratislava, VPL, 1967, 1968
  • Miroslav Kusý: Inštitucionálna revolúcia. Bratislava, Socialistická akadémia, 1968
  • Miroslav Kusý: Na vlnách Slobodnej Európy. Bratislava, Smena, 1990

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ TASR. Zomrel bývalý rektor Univerzity Komenského Miroslav Kusý. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-02-13. Dostupné online [cit. 2019-02-13].
  2. ↑ PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  3. ↑ Slováci, ktorí podpísali Chartu 77. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-01-16. Dostupné online [cit. 2017-07-12]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ Miroslav Kusý. In: Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  5. ↑ Vykonávacie plány práce 2. odboru XII. správy ZNB [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  6. ↑ 14. august 1989 - Bratislavská päťka [online]. Bratislava : ÚPN, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  7. ↑ KUSÝ, Miroslav. Som nasrdený a rozhorčený. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-01-03. Dostupné online [cit. 2017-07-12]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ KERN, Miro; MORVAY, Peter. Danka vyškolil politológ Kusý, v SNS o tom nevedeli. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-08-22. Dostupné online [cit. 2019-02-14]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ LAUCKÁ, Barbora. Na návšteve. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2004-09-02. Dostupné online [cit. 2019-02-13]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc. (*1. 12. 1931) [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav_Kusý&oldid=6793239“