Miroslav Lajčák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Miroslav Lajčák
Miroslav Lajčák
13. minister zahraničných vecí Slovenska
Momentálne v úrade
od 4. apríl 2012
Predchodca Mikuláš Dzurinda
11. minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade
26. január 2009 – 8. júl 2010
Predchodca Ján Kubiš Mikuláš Dzurinda Nástupca
6. vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu
V úrade
30. jún 2007 – 26. marec 2009
Predchodca Christian Schwarz-Schilling Valentin Inzko Nástupca
Biografické údaje
Narodenie 20. marec 1963 (54 rokov)
Poprad, Česko-Slovensko
KSS (do 1992)
SMER-SD(od 1994)
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Moskovská štátna univerzita
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na Commons Miroslav Lajčák
(multimediálne súbory)

JUDr. Miroslav Lajčák (* 20. marec 1963, Poprad) je slovenský diplomat rusínskeho[1] pôvodu. V rokoch 2006 – 2009 zastával funkciu vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu. Od 4. apríla 2012 zastáva v druhej vláde Roberta Fica funkciu podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Lajčák študoval jeden rok právo na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pred novembrom 1989 bol členom KSS.[2] V roku 1988 začal pracovať na česko-slovenskom ministerstve zahraničia. Medzi rokmi 1991 a 1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve, najprv na česko-slovenskom a neskôr slovenskom. Medzi rokmi 1993 a 1994 bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničia. V rokoch 1994 a 1998 bol slovenským veľvyslancom v Japonsku, medzi rokmi 2001 a 2005 podobnú funkciu zastával i vo vtedajšej Juhoslávii (Srbsku a Čiernej Hore od roku 2003), Albánsku a Macedónsku.

Od 30. júna 2007 vystriedal vo funkcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schwarz-Schillinga.

16. decembra 2007 mu najväčší bosniansko-srbský denník Nezavisne novine udelil ocenenie Osobnosť roka.[3] O takmer dva týždne neskôr, 28. decembra, mu titul Osobnosť roka udelil aj denník bosnianskych moslimov Dnevni Avaz.[4]

26. januára 2009 ho prezident Ivan Gašparovič vymenoval za nového ministra zahraničných vecí SR namiesto Jána Kubiša. Miroslav Lajčák zároveň naďalej pôsobil vo fukcii vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu.[5]. Vo funkcii vysokého predstaviteľa ho vystriedal v marci 2009 Valentin Inzko.

V roku 2016 sa uchádzal o funkciu generálneho tajomníka OSN. Pri dvoch hlasovaniach bol síce na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní Bezpečnostnej rady 5. októbra zvíťazil bývalý portulgalský premiér a komisár pre utečencov António Guterres. Lajčákovi mali uškodiť vyjadrenie premiéra Fica, ktorý za svojho ministra loboval v Kremli, ako aj fakt, že sa mu nepodarilo získať podporu okolitých krajín, dokonca ani členov V4.[6]

Predseda 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN[upraviť | upraviť zdroj]

31. mája 2017 bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.[7] Funkciu bude vykonávať od 12. septembra po dobu jedného roka.

Podľa zvyklostí nebude dostávať plat od OSN, ale od domovskej krajiny. Lajčákov plat bol navýšený tak, aby sa vyrovnal platu slovenských diplomatov v zahraničí a zároveň sa stal najlepšie plateným ministrom slovenskej vlády. Funkciu v OSN bude vykonávať súbežne s ministerskou funkciou slovenskej vlády.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Міністер загранічных діл СР. www.rusin.sk. prístup: 6. február 2011.
  2. Vo Ficovej vláde je šesť komunistov. sme.sk, 9.4.2012. Dostupné online.
  3. Lajčák je v Bosne Osobnosť roka. SME. prístup: 16. december 2007.
  4. Slovenský správca Bosny opäť Osobnosťou roka. SME. prístup: 29. december 2007.
  5. Lajčák bude zatiaľ ministrom na pol plynu. Je vo vláde i v Bosne. SME. prístup: 26. január 2009.
  6. TÓDA, Mirek. Lajčák prehral v súboji o post šéfa OSN, vybrali Portugalčana Guterresa [online]. N Press, 2016-10-05, [cit. 2016-10-06]. Dostupné online.
  7. SITA. Lajčáka zvolili za predsedu Valného zhromaždenia OSN [online]. sme.sk, 31.05.2017, [cit. 2017-06-02]. Dostupné online.
  8. MIKUŠOVIČ, Dušan. Vláda Lajčákovi pridala k platu tisíce eur, kým bude šéfovať Valnému zhromaždeniu OSN [online]. N Press, 2017-07-25, [cit. 2017-07-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]