Preskočiť na obsah

Miroslav Radačovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Miroslav Radačovský
slovenský politik a bývalý sudca
Miroslav Radačovský v roku 2019
Miroslav Radačovský v roku 2019
Poslanec Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. marca 2025
Bývalý poslanec Európskeho parlamentu
V úrade
25. mája 2019 – 15. júna 2024
Biografické údaje
Narodenie24. september 1953 (72 rokov)
Ľutina, ČSR
Politická stranaSlovenský PATRIOT
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
Národnosťslovenská
Rodina
RodičiaPeter Radačovský
SúrodenciFrantišek Radačovský, Peter Radačovský
Manželka
Mária Radačovská

JUDr. Miroslav Radačovský (* 24. september 1953, Ľutina) je slovenský politik, bývalý sudca a bývalý poslanec Európskeho parlamentu, kde pôsobil po nezhodách s ĽSNS ako nezávislý a nezaradený poslanec.[1] Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal v súvislosti s jeho vyjadreniami na adresu Andreja Kisku v kauze Veľký Slavkov, kde rozhodol v jeho neprospech. [2] Od marca 2025 je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Radačovský sa narodil 24. septembra 1953 v obci Ľutina, v súčasnosti žije v obci Hnilec. Má dvoch bratov, Františka a Petra. Je ženatý s Máriou Radačovskou, s ktorou má dvoch synov. Jeho otec Peter Radačovský bol aktívnym účastníkom protifašistického zahraničného odboja v I. Československom armádnom zbore. Vo voľnom čase sa spolu s manželkou venuje chovu jazdeckých koní.

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení strednej školy pracoval ako učiteľ a vychovávateľ detí rómskej komunity. V roku 1978 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika s titulom Mgr.. Nasledujúce tri roky vykonával justičnú prax na okresnom súde v Poprade v štátnom notárstve a advokátskej poradni na okresnej prokuratúre v Prešove. Počas tohto obdobia, v rokoch 1978 – 1979, slúžil v Česko-slovenskej armáde. V roku 1981 vykonal rigoróznu skúšku s titulom JUDr. V nasledujúcich rokoch pracoval ako sudca odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach, až do roku 1987. Od roku 1987 do 1990 bol predsedom odvolacieho senátu Krajského súdu v Košiciach. Následne, až do konca svojej kariéry sudcu v roku 2018, bol predsedom okresného súdu v Poprade. [3] Ako sudca bol všestranný a nešpecializoval sa len na určitý odbor práva.[4] Po vzdaní sa funkcie sudcu úspešne kandidoval za poslanca Európskeho parlamentu, kde pôsobil od roku 2019.[5]

Kauza kokaín

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslava Radačovského zastavili v júli 1999 košickí policajti pri dopravnej kontrole. Našli uňho 18 skladačiek kokaínu a na sedadle auta nelegálne držanú guľovnicu. Sudca sa bránil, že všetko našiel v košickom byte svojho syna a aby mladík nemal problémy, otec veci zobral a chcel sa ich zbaviť.

Po dvanástich rokoch pojednávaní a odvolávaní vyniesol v roku 2012 žilinský krajský súd verdikt, že sudca Miroslav Radačovský je nevinný[6].

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidoval za poslanca vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 ako nestraník na kandidátke ĽSNS. [7] Jeho kandidatúra bola úspešná a do Európskeho parlamentu bol zvolený na volebné obdobie 2019 – 2024. V Európskom parlamente bol zaradený vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, a v delegáciách pre Ruskú federáciu a Moldavsko.[8] Krátko po zvolení sa od strany ĽSNS dištancoval. Dôvodom bol predvolebný sľub, podľa ktorého mali zvolení kandidáti tejto strany venovať časť svojho platu pre ľudí v núdzi na Slovensku podľa vlastného výberu. Radačovský to odmietol s tým, že poskytovať finančné príspevky prostredníctvom nejakej strany považuje za neetické a nemorálne.[9] Na začiatku roka 2020 skupina ľudí oslovila Miroslava Radačovského, aby pod jeho záštitou založili politickú stranu Slovenský PATRIOT.[10] V roku 2020 prebiehala podpisová akcia, pri ktorej bolo zozbierané dostatočné množstvo podpisov na to, aby 10. februára 2021 strana oficiálne vznikla.[11] Na prvom sneme vo februári 2021 bol za predsedu tejto strany zvolený Miroslav Radačovský.

25. marca 2025 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval za SNS, do Národnej rady však nastúpil ako nezaradený.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ A.S, Petit Press. Miroslav Radačovský - poslanec Európskeho parlamentu, emeritný sudca - dôchodca - www.sme.sk [online]. www.sme.sk, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  2. ↑ A.S, Petit Press. Kiska prehral spor o pozemky, sudca naňho zaútočil [online]. domov.sme.sk, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  3. ↑ [Cit. 2020-02-06]. Dostupné online.
  4. ↑ [Cit. 2020-02-06]. Dostupné online. Archivované 2020-02-06 z originálu.
  5. ↑ Domovská stránka | Miroslav RADAČOVSKÝ | Poslanci EP | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  6. ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Popradský sudca obžalovaný za drogy a zbrane, je na slobode [online]. SITA.sk, 2012-03-01, [cit. 2024-11-07]. Dostupné online.
  7. ↑ Bývalý sudca Radačovský, ktorý rozhodol v spore prezidenta Kisku, kandiduje na poslanca do Bruselu [online]. Webnoviny.sk, 2019-01-18, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  8. ↑ Domovská stránka | Miroslav RADAČOVSKÝ | Poslanci EP | Európsky parlament [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2020-02-03]. Dostupné online.
  9. ↑ ĽSNS má v Bruseli už len Uhríka, s exsudcom Radačovským sa rozhádali pre peniaze [online]. . Dostupné online.
  10. ↑ Slovenský PATRIOT [online]. [Cit. 2021-05-14]. Dostupné online. Archivované 2021-05-14 z originálu.
  11. ↑ Ministerstvo vnútra (MV) SR zaregistrovalo stranu 10. februára 2021 [online]. . Dostupné online.
  12. ↑ Začala sa schôdza, do NR SR nastúpil i Radačovský. Do klubu SNS nevstúpi, komunikovať bude len so Smerom [online]. Pravda.sk, 2025-03-25, [cit. 2025-03-25]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav_Radačovský&oldid=8158856“