Mitóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavné deje pri mitóze

Mitóza alebo mitotické delenie je typ bunkového delenia eukaryotickej bunky. Je základným spôsobom reprodukcie jadra, za ktorým nasleduje rozdelenie celej bunky na dve dcérske bunky.

Prvá fáza – delenie jadra sa všeobecne označuje ako karyokinéza. Druhá fáza – delenie bunky sa označuje ako cytokinéza.

Bunkový cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Pri mitóze predchádza samotnému rozdeleniu bunky zložitý proces rozdelenia bunkového jadra, pri ktorom zostáva v dcérskych jadrách zachovaný počet chromozómov. V rámci bunkového cyklu predchádza mitóze tzv. S fáza, počas ktorej je prostredníctvom replikácie zdvojená genetická informácia, aby mohlo dôjsť k jej rozdeleniu, a G2 fáza, počas ktorej bunka rastie a vykonáva poslednú prípravu pred mitózou. Po mitóze nasleduje G1 fáza (alebo postmitotické obdobie), počas ktorej sa realizuje genetická informácia bunky a syntetizujú sa bielkoviny a RNA.

Mitóza sama môže slúžiť tak na budovanie viacbunkového organizmu, ako aj na tzv. nepohlavné rozmnožovanie (pri jednobunkových a primitívnejších viacbunkových organizmoch). Produktom takéhoto rozmnožovania sú geneticky identické bunky či organizmy - klony. Výhodou je praktickosť a efektívnosť takéhoto množenia, nevýhodou je uniformita potomstva.

Fázy mitózy[upraviť | upraviť zdroj]

V procese mitózy rozlišujeme štyri fázy:

  1. Profáza predstavuje prvú fázu mitózy. Charakterizuje ju špiralizácia chromozómov, ktoré hrubnú a stávajú sa viditeľnými. Počas profázy zaniká jadierko a rozpadá sa jadrová membrána. Po rozrušení jadrovej membrány sa formuje mitotický aparát. Centrioly sa oddialia a medzi nimi vzniká deliace vretienko. Jeho hlavnou úlohou je rovnomerné rozdelenie genetického materiálu. Táto fáza trvá približne 10 – 15 minút.
  2. Metafáza začína zoskupovaním chromozómov do ekvatoriálnej roviny a v mieste centroméry sa spájajú s mikrotubulami deliaceho vretienka. Dôležitým procesom v tejto fáze mitózy je pozdĺžne rozdelenie chromozómov. Celý proces trvá približne 25 – 35 minút.
  3. Anafáza je charakterizovaná vzďaľovaním sesterských chromatíd k protiľahlým pólom bunky. Týmto procesom je zabezpečené rovnomerné rozdelenie genetickej informácie medzi budúce dcérske bunky. Anafáza trvá približne 5 – 8 minút.
  4. Telofáza začína zoskupením chromozómov okolo pólov deliaceho vretienka. Dochádza k dešpiralizácií chromozómov, rekonštrukcii jadierka a jadrovej membrány. Tým vznikajú dve dcérske jadrá. Završuje sa proces delenia jadra (karyokinéza). Zároveň prebehne rozdelenie vlastného tela bunky (cytokinéza) a vznikajú dve dcérske bunky. Trvá približne 20 minút.


Sú známe prípady, kedy dochádza iba k rozdeleniu jadra, ale samotná bunka sa nerozdelí. Takýmto spôsobom vznikajú dvoj a viacjadrové bunky. Z toho vyplýva, že mechanizmy kontrolujúce rozdelenie jadra a bunky sú rozdielne.[1]

Rozdiel medzi mitózou a meiózou[upraviť | upraviť zdroj]

Pri meióze vznikajú z jednej diploidnej bunky (2n) až štyri bunky haploidné (n), ktorá každá má polovičný počet chromozómov ako materská bunka. Meiózou vznikajú pohlavné bunky eukaryotických organizmov. Pri mitóze vznikajú dve bunky, ktoré majú rovnaký počet chromozómov ako materská bunka, ale polovičný obsah DNA. Mitózou vznikajú bunky somatické (telové).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bašovská, M. a kol., 1984: Biológia pre 2. ročník gymnázia, SPN, Bratislava, 296 s.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]