Mlynická dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O národnej prírodnej rezervácii pozri Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia).
Súradnice: 49°08′52″S 20°02′52″V / 49,1479°S 20,04765°V / 49.1479; 20.04765
Mlynická dolina
dolina
MlynickaDolina.jpg
Mlynická dolina z juhu, Štrbský štít uprostred doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > 1 000 m n. m.
Súradnice 49°08′52″S 20°02′52″V / 49,1479°S 20,04765°V / 49.1479; 20.04765
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Mlynická dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najvyššie položené pleso Mlynickej doliny, Okrúhle pleso s Hrubým vrchom v pozadí

Mlynická dolina (poľ. Dolina Młynicka, nem. Mlinicatal, maď. Mlinica-völgy)[1] je približne 6 kilometrov dlhá dolina ľadovcového pôvodu s terasovitým tvarom a dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Dolina sa nachádza v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňmi Soliska a Hrebeňom bášt. Dolinou preteká potok Mlynica, prítok rieky Poprad, ktorá zároveň vytvára 25 metrov vysoký Vodopád Skok, ktorý padá cez prvý skalný prah. Dolina sa delí na tri časti: Zadná poľana, Stredná poľana a Predná poľana. [1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je odvodený od potoka, ktorého početné kaskády vyvolali v ľudovej fantázii predstavu mlynských náhonov.[1]Mlynica je mlynský potok tečúci cez mlyn a poháňajúci mlynské koleso.[2] Rovnako sa volá potok - Mlynica, ktorý preteká touto dolinou.

Plesá[upraviť | upraviť zdroj]

V Mlynickej doline sa nachádza niekoľko plies:

Národná prírodná rezervácia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)

Mlynická dolina je od roku 1991 taktiež národnou prírodnou rezerváciou s výmerou 704,29 ha, pre svoje jedinečné formy reliéfu.

Letecká havária vrtuľníka[upraviť | upraviť zdroj]

25. júna 1979 sa rozbehla záchranná akcia smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, kde bola zranená turistka. Na pomoc vyšla šesťčlenná záchranná skupina aj s posádkou na vrtuľníku Mil Mi-8. Všetko prebiehalo bez problémov až do 15:35 hod., keď sa ozval z týchto miest vo výške 1 953 m n. m. výbuch a bol viditeľný vychádzajúci dym. Pád vrtuľníka si vyžiadal 7 obetí, pričom šiesti zahynuli na mieste. Paradoxom tejto udalosti je, že zranená turistka nakoniec za pomoci priateľov sama zišla až do doliny. Dnes túto tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka.[3] Vo vrtuľníku zahynuli 49-ročný mjr. Vladimír Bačák, 42-ročný mechanik mjr. Václav Dvořak a päť pracovníkov Tatranskej horskej služby: 36-ročný Bernard Jamnický, 35-ročný Pavol Huska, 33-ročný Martin Hudák, 25-ročný Štefan Eštočko a o týždeň v popradskej nemocnici na následky zranenia zomrel aj 35-ročný Milan Kriššák. Druhý pilot Svatopluk Nič a Ladislav Janiga z Horskej služby sa po vyliečení vrátili k svojim pôvodným povolaniam.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Dolinou prechádza žltá turistická značka žltá turistická značka, ktorá začína na Štrbskom Plese a vedie cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8.
  2. KOLEKTÍV AUTOROV. Slovník slovenského jazyka II. diel L-O. Bratislava : SAV, 1960. S. 647.
  3. Mlynická dolina-pamätník leteckej havárie vrtuľníka HS [online]. www.turistika.cz, [cit. 2013-08-13]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Młynicka na poľskej Wikipédii.