Moc bezmocných

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Moc bezmocných je text Václava Havla, napísaný v októbri 1978 na Hrádečku. Autor bol jedným z prvých hovorcov Charty 77 a v tomto texte sa venoval jej myšlienkam i pôsobeniu a to na základe rozboru vtedajšieho politického režimu, pozície disidentstva. Bol preložený do viacerých jazykov (nie do slovenčiny). Pred Novembrom 1989 bol publikovaný prvýkrát knižne vo vydavateľstve Index v Kolíne nad Rýnom v roku 1980, v prvom preklade do cudzieho jazyka a to do poľštiny vyšiel v časopise Krytyka: kwartalnik polytyczny č. 5 v roku 1980 (v tomto časopise bol Havel členom redakčného kolektívu) pod názvom Siła bezsilnych.[1] Po novembri 1989 vyšiel knižne po prvýkrát vo vtedajšom Československu vo vydavateľstve Lidové noviny v roku 1990.

Obsah[upraviť | upraviť kód]

Uvedený text, ktorí viacerí autori označujú ako esej, bol venovaný „pamiatke Jana Patočku“. V úvode popisuje nový jav „disidentstva“ a charakterizuje ho ako politické pôsobenie skupín, ktoré sa v „post-totalitných režimoch“ snažia byť politicky aktívne, ale bez toho aby sa chceli priamo podieľať na výkone štátnej moci. Stadiaľ aj názov Moc bezmocných.

Pri charakteristike vtedajších východoeurópskych režimov, ktoré autor označuje ako „post-totalitné“ a odlišuje ich od známych diktatúr, použil príklad so zeleninárom, ktorý dá do výlohy heslo Proletári všetkých krajín, spojte sa! Heslo pre neho nemá žiadny význam a je len gestom prispôsobenia sa a vyjadrením lojality voči panujúcemu režimu. K tomuto príkladu sa autor opakovane vracia a ukazuje na ňom rozpor medzi „intenciami života“ a „intenciami systému“.

Proti tejto verejnej lži Havel stavia – nadväzuje tak na Alexandra Solženicyna – „život v pravde“ ako nárok a možný politický program, ktorý sa však nechce uchádzať o štátnu moc.

Autor rozoberá povahu možnej opozície a význam pojmu „disident“ vo vtedajších pomeroch, a to práve na príklade Charty 77.

Zmieňuje sa tiež o pojme „drobnej práce“ v reakcii na tézy Tomáša Garrique Masaryka a ukazuje na ich obmedzenia v daných pomeroch: i drobná poctivá práca tu musí naraziť na bariéry režimu. Ako protiklad tomu autor stavia možnosti „nezávislého spoločenského života“ či „spoločenskej sebaobrany“, v duchu formulácii poľského Výboru spoločenskej sebaobrany Výboru obrany robotníkov (KSS KOR).

Záver patrí otázkam mravnej obnovy spoločnosti, ekologického hnutia a pozitívneho programu samosprávnych disidentských skupín.

Posolstvom textu je, aby sa ľudia o verejné veci nielen zaujímali, ale aj sa snažili ich pravdivo poznať.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. NiepoKORni : rozmowy o Komitecie Obrony Robotników : relacje członków i współpracowników Komitetu Obrony Robotników zebrane w 1981 roku przez Andrzeja Friszke i Andrzeja Paczkowskiego. Kraków : Wydawn. "Znak", 2008. (Wyd. 1.) Dostupné online. ISBN 9788324009961.
  2. TELEVIZE, Česká. Havlova proslulá esej. Životem v pravdě se bezmocní mohou zbavit své bezmoci [online]. ČT24 - Česká televize, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]