Modrá bridlica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Modrá bridlica
Modré bridlice z oblasti Bretagne
Modré bridlice z oblasti Bretagne
Zloženie
Hlavné minerály modrý amfibol (glaukofán), crossit, riebeckit, kremeň, rutil
Vlastnosti
Textúra jemnozrnná
Farba sivomodrá až sivá

Modrá bridlica alebo glaukofanit alebo glaukofánová bridlica je premenená hornina typická pre vysokotlakovú a nízkoteplotnú metamorfózu, ktorá predstavuje fáciu modrých bridlíc.

Termín glaukofanit zaviedol roku 1888 chorvátsky geológ Mihal Kispatič[1]. Termín modrá bridlica zaviedol v roku 1962 Američan Edgar Bailey.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Modrá bridlica v polarizačnom mikroskope pri rovnobežných nikoloch

Modré bridlice sú príznačné pre subdukčnú metamorfózu, ktorá je spojená so zánikom oceánskej zemskej kôry. Horniny sú pri týchto procesoch vystavené nízkym teplotám v rozmedzí 200 – 500 °C, ale stredným až vyšším tlakom 6 – 18 kbar[2]. Tieto podmienky zodpovedajú hĺbkam okolo 15 – 18 km. Ich protolitom sú najčastejšie mafické horniny, zriedkavejšie i pelitické alebo kremenno živcové.

Prípadným pokračovaním subdukcie a zvýšeniu teploty nad 500 °C dochádza k vzniku eklogitov. Častým javom sprevádzajúcim modré bridlice je dekompresia a nárast teploty, čo má za následok následnú retrográdnu metamorfózu do fácie zelených bridlíc. V novovzniknutých zelených bridliciach môžu potom byť nájdené relikty lawsonitu a glaukofánu, alebo pseudomorfózy klinozoisitu s albitom a paragonitom po lawsonite[2].

Minerálne zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Navjvýznamnejším horninotvorným minerálom modrých bridlíc je glaukofán, sodný amfibol s často primiešaným crossitom alebo riebeckitom. Bežnou prímesou sú epidot, rutil, kremeň a iné[1]. Pre modré bridlice je veľmi typická asociácia glaukofanitu s paragonitom, ktorá vzniká reakciou[2]:

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V Českom masíve sú modré bridlice prítomné v oblasti Krkonoší má typickou lokalitu výskytu pri Železnom Brode[1]. Na Slovensku sú modré bridlice pomerne zriedkavé. Možno ich nájsť v príkrove Bôrky blízko Štítnika a Hnúšte[3], Hačavy, Bôrky, Lúčky a na Radzime[4].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Modré bridlice nemajú pre národné hospodárstvo žiadne významné využitie[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c http://www.geologie.estranky.cz prístup: 12.9.2008
  2. a b c Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovaných hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok písmená E — J. Veda, Bratislava, s. 167
  4. Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]