Modranská keramika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Tanier z modranskej keramiky, Modra, Malokarpatská vinohradnícka oblasť - modrý dezén.

Modranská keramika je označenie výrobkov vyrábaných z pálenej hliny v meste Modra. Jej história siaha do 14. storočia.[1] Pôvodná tvorba keramiky úzko súvisela s vinárstvom a vinohradníctvom. Používanie glazúr v Španielsku a Taliansku v 15.17. storočí a označenie výrobkov ako "majolika" sa prenieslo aj do Modry. V 17. storočí začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu habánski keramikári. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v 18. storočí.

Súčasná technológia výroby[upraviť | upraviť zdroj]

Modranská majolika sa vyrába z dvakrát vypaľovanej hliny, glazovanej a maľovanej motívmi v štyroch základných dekóroch:

V súčasnosti sa maľujú dekóry podľa vzorkovníka, ktorý zozbieral a vytvoril Heřman Landsfeld začiatkom 20. storočia.[3] Kaolínová hlina pochádza z ložísk v okolí mesta Modra. Teplota pri druhom vypaľovaní dosahuje 1020 °C. Značková modranská majolika je točená, tvarovaná, glazovaná a maľovaná výhradne ručne.[1] Originálna modranská keramika je predávaná len pod chránenou ochrannou značkou[chýba zdroj] - zemepisným označením pôvodu.[4] Po zmenách v roku 1989 výrobné družstvo, ktoré vzniklo v roku 1952 pod názvom Slovenská ľudová majolika sa transformovalo[5] na Slovenská ľudová majolika, akciová spoločnosť[6], ktorá má ambíciu zachovať tradície výroby majoliky.

História výroby keramiky v Modre[7][upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná najstaršia výroba bola v dnes pamiatkovo chránenom objekte technickej pamiatky, ktorej základ tvorí hradobný systém s baštou z roku 1610. Jeho severozápadná kruhovitá obranná veža s názvom „Červená“ dnes slúži ako „Galéria národného umelca Ignáca Bizmayera“.

Prvý hrnčiarsky cech bol v Modre založený v roku 1636. V období 1870 - 1880 jestvoval hrnčiarsky spolok "Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry."

V roku 1883 bola založená "Štátna dielňa džbánkárska", ktorú neskôr začalo spravovať mesto a založilo pri nej „Keramickú školu“ pod vedením Jozefa Mirku.

V roku 1911 bola Štátna dielňa džbánkárska pozmenená na "Dielňa na dorábanie keramického tovaru, účastinná spoločnosť Žák a spol." Účastinármi v nej boli aj Samuel Zoch a architekt Dušan Jurkovič.

V roku 1923 bola táto dielňa preregistrovaná na "Slovenská keramika" a v roku 1952 na výrobné družstvo "Slovenská ľudová majolika".

Nepretržitá výroba majoliky počas storočí pritiahla do Modry mnoho osobností kultúry a majstrov keramikárov. Pôsobili tu habánsky keramikár Heřman Lansfeld a národný umelec Ignác Bizmayer.

V meste sa nachádza aj „Múzeum Ľudovíta Štúra“, v ktorom sú sústredené zbierky historickej keramiky. Dokumentujú rôzne štýly a fázy vývoja modranskej keramiky.

V súčasnosti (2012) je v „Múzeu Ľudovíta Štúra“ výstava maliara majoliky Michala Petráša, ktorého umenie sa rozvíjalo aj pod vplyvom džbánkára Jána Karabelliho.

Galéria ukážok - pestrý dezén[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b História výroby modranskej keramiky
  2. [1] Habánska tradícia v Modre
  3. [2] - web majolika Modra
  4. TREND.SK. Na zemepisné označenie monopol neexistuje. www.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-11].
  5. Modranská keramika bojuje o záchranu. Pravda.sk, 2014-10-05. Dostupné online [cit. 2018-06-11].
  6. Domovská stránka - Majolika [online]. Majolika, [cit. 2018-06-11]. Dostupné online.
  7. ľudová majolika

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]