Mojtínska jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vchod do jaskyne s valom a bez neho
Zobrazenie pôdorysu a rezov Mojtínskej jaskyne

Mojtínska jaskyňa je fluviokrasovo-rútivá jaskyňa, ktorá pozostáva z dvoch, približne 24 metrov dlhých, na seba kolmých chodieb. Nachádza sa v Mojtínskom krase v CHKO Strážovské vrchy[1] v nadmorskej výške 578 m. Jaskyňa je prírodnou pamiatkou od roku 1994. Jej spravujúcou organizáciou je ŠOP SR – organizačná zložka Správa slovenských jaskýň. Je ľahko prístupná a jej vchod nie je zabezpečený ale nejde o verejnosti voľne prístupnú jaskyňu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o pozostatok mohutnej jaskyne riečneho pôvodu, ktorej zachovaná časť je založená na križujúcich sa tektonických puklinách. Vstupná časť, orientováná východným smerom, je dlhá 23,5 m s maximálnou výškou okolo 8 m a šírkou 6 m. Má charakter dómu. V jej hornej časti sa nachádza chudobná výzdoba (sintrové povlaky). Na túto chodbu naväzuje, v juhozápadnom smere, chodba riečneho profilu, ktorá je po 24 metroch ukončená blokoviskom zo zrúteného materiálu. Dno jaskyne pokrýva suť o hrúbke minimálne 3 metre. Z archeologického hľadiska ide o nádejnú ale nepreskúmanú lokalitu. Bola tu nájdená soška neurčeného veku.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je preukázané, že v jaskyni sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (priemerne 4 – 10 kusov). Zimnné sčítanie netopierov v rokoch 2001/2002, 2003/2004, 2006/2007 a 2012/2013 potvrdilo výskyt netopiera veľkého, ucháča svetlého, uchaňe čiernej, podkovára malého a ďalších. Rovnako je v jaskyni potvrdený výskyt salamandry škvrnitej.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Je známe, že počas prechodu frontu na konci druhej svetovej vojny slúžila jaskyňa ako úkryt pre minimálne 200 obyvateľov Mojtína. Rovnako ju počas 2. SV a SNP využívali partizáni. Na náčrte vstupného otvoru a z jeho fotografie z r. 1984 je zrejmé, že vstupný otvor bol zmenšený umelým valom, ktorý bol vybudovaný práve počas 2. SV. Tento val bol odstránený v r. 2005 dole uvedenými kresťanskými organizáciami.

Rovnako je známe, že od roku 1855 do roku 1860 slúžila jaskyňa ako náhrada za chýbajúci kostol na Mojtíne a kňaz z Pružiny Štefan Závodník v nej vykonával cirkevné obrady pre veriacich Mojtínčanov. Kronika Jána Martiša uvádza, že jaskyňa mohla pojať 300 až 400 ľudí. Na Slovensku je to jediný známy prípad takéhoto využitia jaskyne. Pôvodne bola jaskyňa zasvetená ženskému božstvu a bola v nej umiestnená biela socha Bohorodičky Panny Márie čo symbolizovalo prepojenie Matky a Zeme. V kresťanskom novoveku sa často využíval mariánsky kult na pokresťančenie (posvätenie) jaskýň a preto je nejasné prečo je v súčasnosti jaskyňa zasvätená mužskému božstvu.

Porušenie zákona[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 2005 až 2006 upozornila Speologická strážna služba na porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane krajiny a prírody pri využívaní jaskyne na náboženské účely. Následne bola spolku sv. Vincenta de Paul udelená výnimka (platná iba za dodržania podmienok) na konanie cirkevných podujatí a umiestnenie stavby v jaskyni, ktorá bola udelená od 21. decembra 2006 do 15. októbra 2016. Aj po vypršaní výnimky je jaskyňa ďalej propagovaná a využívaná na náboženské účely aj napriek tomu, že Krajský úrad ŽP v TN a Správa slovenských jaskýň v LM o tejto skutočnosti vedia.

Výnimka zo zákona[upraviť | upraviť zdroj]

Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne 21.12.2006, na základe žiadosti Spolku sv. Vincenta de Paul na Slovensku, povolil výnimku zo zákazov ustanovených v zákone č. 543/2002:

  • §24 ods. 4 písm. a/ zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov – t. j. vstúpiť do priestoru jaskyne,
  • §24 ods. 4 písm. i/ zákona – organizovať kultúrno – výchovné podujatie, ako aj iné spoločenské podujatie prístupné verejnosti,
  • §24 ods. 4 písm. m/ zákona – umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie, informačnú tabuľu neslúžiacu na ochranu jaskyne alebo robiť reklamu na vstup do nesprístupnenej jaskyne v území PP Mojtínska jaskyňa.

Na základne tejto výnimky bolo povolené v Mojtínskej jaskyni :

  • umiestniť v jaskyni stavbu – sochu sv. Jozefa o výške okolo 2 m,
  • umiestniť pred jaskyňou stavbu – informačnú tabuľu,
  • organizovať v jaskyni cirkevné podujatia – 3-krát ročne s maximálnym počtom osôb 10 až 15 v období od 30.4. do 30.9. .

Výnimka bola dvakrát predĺžená v rokoch 2010 a 2013. Krajský úrad ŽP v Trenčíne 19.4.2010 ďalej zmenil podmienky rozhodnutia zo dňa 21.12.2006 nasledovne :

  • umiestniť v jaskyni stavbu – sochu sv. Jozefa o výške okolo 2 m a vybudovať pred sochou plošinu z kameňa o maximálnej ploche 4 m2,
  • organizovať v jaskyni cirkevné podujatia – 3-krát ročne s maximálnym počtom osôb 50 až 60 v období od 15.4. do 15.10. .

Nasledujúce podmienky pre udelenie výnimky neboli nikdy splnené:

  • žiadateľ zabezpečí zmenšenie otvoru jaskyne – t. j. zníži otvor od päty jaskyne (odspodu) z dôvodu vytvorenia vhodných podmienok pre populáciu salamandry škvrnitej,
  • žiadateľ zabezpečí informovanie návštevníkov jaskyne o výskyte chránených živočíchov (salamandry škvrnitej a netopierov) na informačnom paneli pred jaskyňou.

Pokus o premenovanie jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

Historický názov jaskyne je Jaskyňa v Sráze. Neskôr používaný názov bol Stará mojtínska jaskyňa. Najneskôr od roku 1961 sa začal používať názov Mojtínska jaskyňa. V roku 2005 boli na Mojtíne spolkom sv. Vincenta de Paul na Slovensku a miestnou Konferenciou Lurdskej Panny Márie osadené smerovníky s názvom „Jaskyňa sv. Jozefa“, ktorý nemá žiadne historické opodstatnenie. Rovnako prebehla aj snaha o premenovanie prameňa Mazáčka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa VKÚ TM 119 - Strážovské vrchy, Trenčianske Teplice. 6. vyd. HARMANEC : VKÚ, 2017. ISBN 978-80-8144-133-2.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°59′10″S 18°25′12″V / 48,986082°S 18,42011°V / 48.986082; 18.42011